Úlohou podpredsedov Komisie je odstrániť rezortizmus

Nová architektúra európskej exekutívy má zabrániť, aby si každé generálne riaditeľstvo sledovalo len svoju problematiku a žiarlivo si strážilo kompetencie. Systém akýchsi „projektových manažérov“ v rámci Komisie sa bude musieť najprv zaviesť do praxe.

Maroš Šefčovič
Maroš Šefčovič (zdroj: Európska komisia)

Odborníci sa nevedia zhodnúť, či nová štruktúra Európskej komisie s posilnenými postami podpredsedov je krokom smerom k upusteniu od pravidla jedna krajina jeden komisár, alebo naopak spôsob ako ho zachovať.

Čo a týka počtu komisárov do budúcnosti, tam je to riešenie pomerne jasné, pokým sa nedostaneme po číslo 30, verím, že každá krajina bude mať svojho komisára. Potom nastane väčšie rozhodovanie o tom, akým spôsobom to riešiť, ak nastane ďalšia vlna rozšírenia, čo môžeme reálne očakávať až po roku 2020.

Aká bude teda skutočne pozícia podpredsedov EK voči zvyšku kolégia?

Od začiatku bolo toto nastavenie vnímané ako veľmi odvážny krok. Sú tam dve výrazné zmeny. Prvá je rozbitie tradičného rezortizmu v Európskej komisii. Má to zabrániť, aby si každé generálne riaditeľstvo sledovalo len svoju problematiku a žiarlivo si strážilo kompetencie. Viedlo to totiž napríklad k tomu, že sme mali medzi návrhmi, ktoré prichádzali z generálneho riaditeľstva pre boj s klimatickými zmenami a z generálneho riaditeľstva pre priemysel veľké napätie. Kompromis sa potom vždy hľadal až v  finálnej fáze, kde obrusovanie hrán nebolo jednoduché. Legislatívny návrh už vtedy prešiel dopadovými štúdiami, už tam boli očakávania odbornej verejnosti, poslancov, aj členských krajín, že s tým návrhom prídeme a často sa kompromis v poslednej fáze hľadal veľmi zložito.

Preto bude oveľa väčší dôraz na horizontálnu spoluprácu komisárov, ktorí pokrývajú témy navzájom sa prekrývajúce. Úloha podpredsedov bude, aby od prvého momentu zabezpečili a ukázali, že chcú spolupracovať, čo bude signál pre generálne riaditeľstvá, aby sa od prvého momentu pracovalo na spoločnom výstupe.

Ak toto nebude zabezpečené majú podpredsedovia právo veta. Ak nebudú súhlasiť s návrhom a s tým, ako reflektuje všetky tieto aspekty, tak sa návrh nepohne ďalej v legislatívnom procese.

Druhý dôležitý element je, že by Jean-Claude Juncker využil skúsenosť podpredsedov na to, aby neriadili jednotlivé generálne riaditeľstvá hierarchicky, ale aby to boli projektoví manažéri. Ja som dostal na starosť energetickú úniu, ktorá sa dotýka 12 až 13 komisárov a každého iným aspektom.

Začiatok nebude jednoduchý, istým spôsobom čakáme, ako to bude zavedené do praxe. Jean-Claude Juncker hovorí, že chce mať politickú Komisiu a chce, aby sa kolégium venovalo politicky strategickým otázkam a veľa technických rokovaní, ktoré sú pre prácu Komisie dôležité budú realizované na úrovni podpredsedov.

Ako čítať pridelenie konkrétnych portfólií krajinám, ktoré v daných témach majú eminentné záujmy?

Predseda EK bol veľmi odvážny v nomináciách pri delení portfólií  a s veľkou dôverou sa obrátil ku kandidátom z krajín, ktoré tradične bývajú v stredobode pozornosti v jednotlivých témach. To je príklad Jonathana Hilla, komisára pre finančné služby, španielsky komisár bude mať na starosti klimatické zmeny a energetiku, vysoký predstaviteľ gréckej vlády bude mať na starosti migráciu, Pierre Moscovici ekonomické a finančné záležitosti v eurozóne.

Spomínané krajiny sa v týchto témach výrazne profilovali a tradične by to portfólio malo byť zastávané komisárom z inej krajiny. Juncker to úplne zmenil a vsadil na silné európanstvo jednotlivých kandidátov a na ich schopnosť vysvetliť spoluobčanom, prečo európska spolupráca v týchto oblastiach je dôležitá. Verí, že ak im zverí tému, ktorá bola dlhodobo pre krajiny problematická, budú mať väčšiu dôveru k európskej politike a uľahčí to komunikáciu.

Dnešný summit EÚ bude čiastočne riešiť veci vo vašej agende, najmä rámec pre klimaticko-energetickú politiku únie do roku 2030 vrátane konkrétnych a záväzných cieľov. Čo výhľadovo očakávate, že bude jeho výsledkom?

Bez kompromisu sa nebude dať dosiahnuť dohoda. Mal som po zasadnutí Rady pre všeobecné záležitosti pocit, že pozície sú naďalej pomerne vyhranené. Uvedomujeme si ale, že sa musíme dohodnúť. Debata je o tom, ako sa dostaneme k výsledku. Otvorených je zopár otázok, ktoré sú najťažšie a budú čakať na riešenie lídrov. Ide tam o zdieľanie nákladov, o flexibilitu medzi sektormi ktoré pokrýva emisná schéma a tých, ktoré ňou pokryté nie sú. Ide o to, ako zohľadniť špecifiká krajín, ktoré mali inú štartovaciu pozíciu a inú nábehoví krivku a ako to zosúladiť tak, aby bol výsledok stále ambiciózny.

Potrebujeme to rozhodnúť už teraz, lebo by to bolo najlepší signál pre prácu novej Komisie aj pre mňa osobne, aby sme mali jasný rámec, v ktorom sa môžeme pohybovať. Je to aj náš medzinárodný záväzok, lebo sme sa ako jedna z najvyspelejších častí sveta zaviazali, že do jari 2015 prídeme s negociačnou pozíciou na summit v Paríži, kde sa zdá, že sa vytvára určité momentum pre globálnu záväznú dohodu. Po dlhom čase máme pozitívne signály zo strany USA, ktoré prijímajú opatrenia v regulácii emisií pre elektrárne, Čína testuje obdobu európskej emisnej schémy. Pozitívny vývoj máme aj v Brazílii.

REKLAMA

REKLAMA