Merkelová a Hollande sa hádajú ako deti

Čas sa kráti, musíme podniknúť kroky smerom k federalizmu a zabrániť kolapsu eura, hovorí pre EurActiv Guy Verhofstadt, líder liberálnej skupiny ALDE v Európskom parlamente.

Guy Verhofstadt
Zdroj: Facebook, G.V.

Očakávate na summite od lídrov silnú/rozhodnú odpoveď na krízu?

Kríza trvá dva a pol roka a od decembra roku 2009 je tento summit už dvadsiaty v poradí. Dalo by sa očakávať, že ak sa situácia v krajinách ako je Španielsko a Taliansko zhoršuje a ovplyvňuje aj Nemecko, týka sa to aj úrokových sadzieb a isté problémy sú viditeľné aj v ekonomike, dôvera podnikateľov sa znižuje…

Dal by sa teda očakávať výrazný krok vpred v zmysle federálnej únie, pretože každý vie, čo bude po tejto kríze nasledovať – federálna únia, ktorá je základom menovej únie. A ak to neurobíme, kríza bude jednoducho pokračovať ďalej.

Aký ste mali dojem z príprav na summit?

Na poslednom stretnutí štyroch lídrov – Francúzska, Talianska, Španielska a Nemecka – ktoré sa konalo v piatok 22. júna v Ríme, Hollande povedal: “Nechcem predať Európe viac suverenity, ak tam neexistuje solidarita” a Merkelová sa vyjadrila: “Nechcem prejavovať viac solidarity, pokiaľ nedôjde k transferu suverenity”.

Správajú sa ako malé deti! A čo zvyčajne spravíte s takými deťmi? Poviete im, nech s tým prestanú.

Myslím, že ľudia mimo Európy si hovoria: “Hej, čo sa to deje?” Každý vie, že sa musíme posunúť ďalej a nesmieme márniť čas. Nemáme na výber. Nie je to o solidarite, ktorá je v konflikte so suverenitou. Ide o transfer suverenity aj solidarity. Merkelová a Hollande v tomto môžu pokračovať ďalšie dva mesiace. Ale nepotrvá dlho a euro skolabuje.

Asi po prvý krát sa v takejto vážnej finančnej kríze zdá, že mnohí majú pocit, že vedia čo treba urobiť…

Vieme to už tri roky. Niektorí dokonca päť, či osem rokov.

Toto je skôr politická, než ekonomická kríza. Spúšťačom sú verejné financie – hlavne v krajinách ako je Grécko, ale aj v iných.  Lenže nie je to je príčina problému. Pravou príčinou problému je slabá federálna únia popri menovej únii. Za posledných 10 rokov sa krajiny v svojich rozpočtových problémoch od seba vzďaľovali, než aby sa približovali. Je to skutočná politická kríza.

Aký druh politickej krízy? Ide o problém rôznych politických záujmov, aké sú napríklad medzi Francúzskom a Nemeckom? Alebo ide o osobnú nekompetentnosť?

Nie, je to skôr nedostatok politickej odvahy na transfer suverenity na európsku úroveň. Predstavuje to stratu moci. O tom to je. To je prekážka, ktorej teraz čelíme. Ide o transfer moci z jednotlivých štátov na európsku úroveň – nadnárodnú európsku autoritu. Nie je ťažké to pochopiť. Žiadame od politikov, aby presunuli moc, ktorá je teraz na národnej úrovni, na nadnárodnú. A oni to urobia iba v prípade, ak nebudú mať inú možnosť.

Podľa mňa na výber nemajú. Niektorí si možno myslia, že sa im podarí z toho vyvliecť. Aby bolo jasné: prístup niektorých európskych lídrov momentálne krízu podporuje a zhoršuje. Vezmime si napríklad Nemecko. Merkelová bude akceptovať hlasovanie v Bundesrate a Bundestagu o vytvorení spoločného dlhu v rámci Nemecka – na tom sa nedávno dohodli. Ak sa však pozrieme na fiškálnu dohodu, ktorá platí na európskej úrovni, neakceptuje tie isté pravidlá. Naznačuje, že dôveruje spolkovým krajinám,  ale nie menovej únii. Podkopáva tak fiškálnu dohodu a zhoršuje krízu.

Nie je to len chyba Nemecka. Francúzsko nechce prijať prenos suverenity…

O tom som hovoril pred pár minútami, keď som povedal, že sú ako malé deti. Hovoria, že chcú solidaritu bez transferu suverenity. Lenže my vieme, že sú potrebné obidve. Problém je, že hlavy štátov a vlád nie sú schopné spraviť ten krok vpred a na obidva smery – solidaritu a transfer suverenity.

Ale majú mandát na tento transfer? Nemci alebo Francúzi možno nebudú súhlasiť…

Väčšina ľudí, aj v Nemecku, chce s Európou pokračovať, ísť ďalej. Ak chcete ísť ďalej, musíte to urobiť. V Nemecku to tiež vedia veľmi dobre. Tri milióny pracovných miest v Nemecku sú priamo prepojené s Európou a môžu zmiznúť. Zmiznú, ak zmizne euro. A ľudia chcú viac Európy, ukazuje to aj posledný Eurobarometer.

Myslia si, že Európa dokáže vyriešiť krízu, že viac Európy to dokáže. Nie sú proti eurobondom, práve naopak. Podporujú ekonomickú a fiškálnu úniu.

Ak má v demokracii politické vedenie v Európe odvahu obraňovať európske riešenia, názor verejnosti ho bude nasledovať.

Áno, ale prieskumy verejnej mienky v Nemecku ukazujú, že 70% Nemcov chce Grécko mimo eurozóny. Takže vylúčime Grécko?

Chcú pokračovať s eurom, ale majú problém s Gréckom. Podľa môjho názoru Európa nie je pripravená na odchod Grécka. Malo by to negatívne následky – nákaza by sa rozšírila na Portugalsko, Španielsko a Taliansko. Nemáme žiadnu ohňovzdornú stenu, ktorá by ochránila eurozónu. Máme zopár hasiacich prístrojov v podobe Európskeho nástroja finančnej stability (EFSF), Európsky mechanizmus stability (ESM), ktoré napĺňajú hlavne peniaze daňových poplatníkov. No nemáme žiadnu skutočnú ochrannú stenu, vďaka ktorej by sme mohli mutualizovať dlh a znížiť úrokové sadzby. To by nás skutočne ochránilo.

Buďme úprimní, odchod Grécka by znamenal znovu uviesť drachmu a boli by sme svedkami série devalvácií, čo by znížilo kúpnu silu gréckych občanov. Videli by sme grécku spoločnosť bez štrukturálnych reforiem, pretože devalvácia by problém riešila. Zníženie príjmov obyvateľov Grécka vyrieši problém namiesto toho, aby tak urobila reforma spoločnosti. To by bola pre nich katastrofa.

Koľko času nám zostáva na riešenia? Môžeme si dovoliť čakať na novú zmluvu?

Môžeme si predstavovať zmeny dohody po nasledujúcich voľbách do Európskeho parlamentu, ale dovtedy musíme využiť aktuálne dohody a snažiť sa vyriešiť problémy. Na ekonomickú, fiškálnu a politickú úniu v tomto zmysle nie je potrebná zmena dohody.

Potrebujeme zmeniť zmluvu, ak chceme mať eurobondy?

Nie pre európsky fond splatenia dlhu. Pre tento typ to nie je potrebné, pretože sú obmedzené časovo aj obsahovo. Trh s eurobondami potrebuje zmenu zmluvy, pretože tie by boli nadlho a neobmedzene. S fondom pre splatenie dlhu  môžeme začať okamžite, a môžeme začať aj s ekonomickou a fiškálnou úniou na základe aktuálnej zmluvy. Po voľbách však bude treba zmluvu zmeniť, aby sme sa pohli posunúť k federálnej únii.

Mali by sme sa báť Nemecka, ktoré je čoraz silnejšie? Hovorí sa, že Merkelová má v rukách priveľkú moc..

Pretože tento systém je stále medzivládny. Máme systém, v ktorom krízu manažujú jednotlivé členské štáty, a to je zároveň aj slabé miesto tejto metódy. Trh neverí, že hlavy štátov a vlád sú schopné riadiť eurozónu.

Menová, fiškálna, ekonomická a politická únia nemôže byť riadená medzivládne a trhy tomu jednoducho nedôverujú. Chcú nadnárodný prístup. Prečo je v Európe kríza na úrovni 88% dlhu a v Spojených štátoch nie je ani pri hodnote 100%? V Japonsku je to 226% dlh. Prečo Japonci platia najnižšie úrokové sadzby na celom svete, keď majú najvyšší dlh?

Môžu si vytlačiť veľa peňazí …

Áno. Lenže za jenom aj za dolárom je štát, ktorému každý verí. Za dolárom je federálny rozpočet, ktorý predstavuje 23% amerického HDP. Čo je za eurom? Únia s 1% HDP? A krajiny, ktoré sa hádajú: ”Nie, je to o disciplíne; nie, je o solidarite”, a nevidíme ani jedno z toho.

To je ten problém: za eurom nestojí žiadna veľká federálna autorita. A preto potrebujeme disciplínu aj solidaritu. A nemáme ani jedno, ani druhé. To je kríza dneška. To je politická kríza. Máme nedostatok ekonomickej a fiškálnej únie, založenej na disciplíne a solidarite, vďaka ktorej by bolo euro udržateľné aj bez skutočnej federálnej autority. Buď túto autoritu vytvoríme, alebo o euro prídeme.

Niektorí politici tvrdili, že na záchranu eura nám zostáva týždeň, a bolo to už pred niekoľkými dňami. Čo si o tom myslíte Vy?

Ak neukážu, čo chcú dosiahnuť a ako to chcú urobiť, naozaj sa to môže zhoršiť. Nedávne rozhodnutie zvýšiť dohodu o raste o 130 – 140 miliárd eur je len páka na zvýšenie kapitálu pre Európsku investičnú banku a uvedenie tohto minimálneho scenára pre projektové dlhopisy. Niekoľko hodín po tomto ozname sa trhy čudovali, kde je podstata?

Kde je v tomto všetkom úloha Európskej komisie?

To sa presne pýtam. Mali by dať na stôl plán a legislatívny balík – návrhy pre Radu a Parlament. Majú iniciatívnu právomoc a môžu navrhnúť mutualizáciu dlhu, plnú ekonomickú úniu, atď. Ak nie, zlyhajú vo svojej zodpovednosti.

Čo očakávate od Grécka?

Očakávam, že aspoň znovu prediskutujú memorandum. Nemám nič proti jeho zmenám a vylepšovaniu. Jeho výrazná slabina je, že očakáva od občanov, že splatia dlh. Skutočný problém Grécka je základná centrálna reforma – profesie, ktoré nie sú otvorené, súkromný sektor nie je otvorený, verejný sektor je stále privysoko, privatizácia sa nezačala, to je hlavný problém.

Okrem štrukturálnej reformy Grécko potrebuje aj rastový balík. Ak už privatizujete, prečo si nedať bokom 20-25% do oddeleného fondu a použiť ich na ručenie za pôžičky pre súkromných investorov a propagáciu rastu namiesto využitia celého produktu privatizácie na pokrytie dlhu?

Aktuálne memorandum má len jeden bod. Mal by to byť trojuholník. Čo je tam okrem štrukturálnej reformy a rastového balíka? Otázne je, či sú schopní to urobiť. Za toto sú zodpovedné dve veľké strany. Sú schopné zmeniť sa a stať sa normálnymi politickými stranami namiesto klientelistických strán, akými sú teraz? Trojka by ich mala tlačiť týmto smerom.

Lenže Trojka na to nemá mandát. Môže sa len držať toho, na čom sa už dohodli a tlačiť na Grécko.

To je podľa mňa zlé.

Ste ohľadom Grécka optimista?

Nie, pokiaľ sa tam nevyskytnú tieto dva dodatočné kľúčové elementy.

Aké vážne sú nezhody medzi EP a Radou ohľadom Schengenu?

Je to veľmi vážne. Nerobili sme si žarty, keď sme zablokovali tých 6 návrhov v EP, kým Rada nezmení svoj právny základ pre hodnotiaci mechanizmus Schengenu. 

Nezvládlo to dánske predsedníctvo?

Podľa mňa v tom toho bolo viac. Nikdy predtým som nedostal toľko žiadostí o stretnutie s ministrami vnútra.

Chceli s Vami hovoriť?

Nielen so mnou, s Parlamentom. Parlamentu na tom veľmi záleží. Momentálne robíme pokroky s európskou integráciou. Chceme sa priblížiť k federálnej únii a naozaj nie je čas na zoštátňovanie, priame či nepriame, schengenského acquis. Je čas posilniť ho, a to tak, že posilníme vonkajšie hranice, a nie obnovením národných hraníc.

REKLAMA

REKLAMA