Mikolášik: Lisabonskú zmluvu nemožno resuscitovať

Za Lisabonskú zmluvu v EP nehlasoval a nesúhlasí s jej oživovaním po írskom "nie". Únii totiž hrozí, že sa takýmito pokusmi zdiskredituje, hovorí v rozhovore pre EurActiv.sk slovenský europoslanec Miroslav Mikolášik.

Mikolášik (interview)
http://euractiv.sk
  • Najprv by som sa chcela dotknúť írskeho referenda o Lisabonskej zmluve, horúcej téme dnešných dní. Vy ste za zmluvu v Európskom parlamente nehlasovali, ako teda vnímate výsledok referenda, je to pre Úniu výzva, je to sklamanie…?

Na začiatku si treba uvedomiť jednu vec. Ako aj pri schvaľovaní predchádzajúcej Ústavnej zmluvy, pravidlá hovoria, že musí byť ratifikovaná vo všetkých 27 krajinách. Ak nebude, tak neplatí. Tak sa postavili zmluvy. Keď bola predchádzajúca zmluva odmietnutá Francúzskom a Holandskom, obaja zakladajúci členovia Únie, tak si v EÚ povedali, že je treba niečo nové. Teraz, keď to urobilo malé Írsko tak zrazu pravidlá neplatia? Pýtam sa. Ja si myslím, že by mali platiť a ak je Európa spoločenstvo právnych štátov, tak potom Lisabonská zmluva už neplatí. Nie je možné ju resuscitovať.

  • Čiže nesúhlasíte s názormi, ktoré hovoria, že sa ešte dá zachrániť…

Ja nie som právnik a právnici hovoria, že keď to v jednej krajine nedopadne dobre, či v hlasovaní parlamente alebo v referende, tak proces skončil. Teraz počúvame, že proces neskončil, že s tým treba niečo robiť a bude sa možno robiť pokus číslo dva a nejaký nátlak na malé Írsko. Ja by som to neodporúčal pretože si myslím, že Íri sa nevyjadrili cez svojich volených zástupcov v parlamente, ale priamo referendom, čo z povahy veci stojí ešte nad hlasovaním v parlamente. Referendum je navyššia forma vôle ľudu. Nezahrával by som sa s tým. Európa by sa mohla dostať do takej polohy v očiach občanov, že keď politici povedia bude to takto a sa im to nepodarí, tak všetko možné zreformujeme len aby sa to podarilo. A nebude dôveryhodná v očiach občanov, ten projekt bude podivný v očiach ľudí a myslím si, že dôvera v inštitúcie aj v dané slovo by mohla byť vážne narušená.

Pochybnosti, pre ktoré KDH nehlasovalo za Lisabonskú zmluvu neboli odstránené a platia. Je to absolútne znížený hlas malých štátov v Únii, myslím si, že aj to rezonovalo vo vedomí Írov, keď o zmluve hlasovali. Je to presne to, čo teraz vidíme v tej praxi, že poďme tlačiť na Írov. Ide tam o vážené hlasovanie, pri ktorom musí byť za určitý počet krajín a určitý podiel obyvateľstva, ale v zásade sú to dve tretiny. Keď dve tretiny povedia za, tak tí malí sa môžu ísť korčuľovať, povedal by som. A keď veľkí povedia: „Takto to musí byť!“, ako teraz hovoria pri tomto neschválení, tak ten hlas jednej malej krajiny nezaváži a môže to byť pre ne podstatná otázka. Preto si myslím, že je dobré ak táto zmluva nebola takto schválená.

Moje ďalšie výhrady sú aj inej povahy a týkajú sa bioetiky. Charta základných práv v sebe obsahuje tzv. terapeutické klonovanie. To znamená, že vyrobíme ľudské embryo, také ako vy a ja sme boli, keď sme boli počatí, ale to embryo nie je určené na to, aby sa vložilo napríklad do organizmu mamičky, ktorá z istých dôvodov nemôže počať, ktorá by ho mohla donosiť a bol by to taký istý človek ako my dvaja, ale je vytvorené len za tým účelom, aby z neho boli zobrané nejaké bunky, či skúšané na ňom nové lieky. To je znásilnenie konceptu ľudskej dôstojnosti. Sú tam ďalšie veci, napríklad sa tam hovorí v pluráli o rôznych typoch manželstiev. Nie som štastný z takejto formulácie, pretože manželstvo je zväzok muža a ženy za účelom napríklad priviesť na svet deti, pretože spoločnosť sa musí reprodukovať. Myslím si, že toto sú dostatočné dôvody, pre ktoré KDH už dopredu vysvetlilo verejnosti, prečo nebude hlasovať a my traja europoslanci za KDH sme to ani v Parlamente nepodporili.

  • Vaše argumenty sa do veľkej miery prekrývajú s témami kampane proti Lisabonskej zmluve v Írsku…

Nie že prekrývajú, ja by som povedal, že sú komlementárne, dopĺňajú sa. Aj český prezident Klaus sa po výsledku referenda vyjadril, že zmluva je mŕtva a netreba v nej pokračovať. U nás v Európskej ľudovej strane pravdepodobne bude vôľa pokračovať, ale nie v tej časti ED (skupinu EPP-ED tvorí v Európskom parlamente Európska ľudová strana a Európski demokrati –  pozn. red). Bol som prítomný včera na rokovaní skupiny a tam pán Bushil-Mathews, keď pán Daul hovoril, že to ešte musíme nejako živiť a pokračovať a my sa k tomu v tomto zmysle vyjadríme, tak on sa ohradil a povedal, že v ED to nikto neberie a pre nich je zmluva mŕtva. Tá ED časť sú práve britskí konzervatívci a českí ODS.

  • Napriek tomu, ak zmluva nebude ratifikovaná do pôvodného termíu ako sa plánovalo, novozvolený Parlament nebude mať posilnené právomoci, nemrzí Vás tento aspekt?

Parlament má právomoci už teraz vo vážnych veciach, kedy sa rozhoduje v spolurozhodovacej procedúre. Vôbec nie je potrebná Lisabonská zmluva. Aj dnes sme mali spolurozhodovací proces niekoľkokrát a uplatňuje sa pri nariadeniach. Akonáhle je to smernica alebo odporúčanie, či názor, tam nie vždy je potrebný proces spolurozhodovania, ale keď ide o vážne veci, ktoré právne zaväzujú členské krajiny uplatňuje sa spolurozhodovanie. Takže toto ma nemrzí.

V Lisabonskej zmluve je aj v praxi nevykonateľný článok o posilnení národných parlamentov. To je dosť pokrytecký článok, ktorý dovoľuje národným parlamentom a musí ich byť myslím deväť, rozbehnúť blokačný proces. To sa časovo nedá ani zvolať ani vykonať ani schváliť, aby to stihlo tie lehoty, ktoré sú tam naznačné, aby to zastavilo nejaký proces na európskej úrovni. Dovolím si namietať, že to bolo len také kozmetické vyhlásenie. Ja som človek, ktorý ma kresťanstvo v sebe veľmi významne prítomné a myslím si, že Európa na tých koreňoch stojí, v každej obci je nejaký kostol. Škoda, že sa viac neuplatňuje tento princíp v dennodennej praxi, lebo si myslím, že sú to hodnotné veci. Mne napríklad vadí, že jediné, čo tam je v tej Lisabonskej zmluve, je akýsi dialóg s cirkvami a náboženskými spoločnosťami vrátane takých ako je slobodomurárska lóža. Viete, dosť sa čudujem, že napríklad evanjelická či babtistická cirkev je v jednom vreci so slobodomurármi.

  • Dnes sa v pléne hovorilo aj o našom eure. Ako vnímate to, čo odznelo aj v pléne, že Slovensko prijíma euro v najnevhodnejšej globálnej situácii: rastúca inflácia v eurozóne, celosvetový rast cien potravín a energií.. ako aj to, že dvaja nemeckí europoslanci napadli prijatie eura na Slovensku…

Ja by som to nenazval, že napadli slovenské prijatie, oni len na našom chrbte, aby som tak povedal, chcú nútiť Úniu, aby boli zavedené nové kritériá pre tých, ktorí chcú euro zaviesť. Je to od nich nefér, pretože ani oni sami ani predošlí členovia Malta, Cyprus ani Slovinsko takéto kritériá zavedené nemali. A dovolím si tvrdiť, že Slovensko je lepšie pripravené ako Slovinsko.

Takže, ak tu chce niekto dávať nejaké nové kritériá využijúc diskusiu o slovenskom pristúpení do eurozóny, tak je to nefér. Po prijatí sa mohla otvoriť debata a mohlo sa potom takto stanovovať. Veď je to nedávno, dva a pol roka, tri dozadu, čo mali oni sami problémy s plnením maastrichtských kritérií a vtedy títo europoslanci mlčali.

A v súčasnej situácii.. Boli by sme menej zraniteľní, keby sme boli v korunovej zóne v čase keď stúpajú ceny pohonných hmôt, ropy ako takej, ceny potravín, čiastočne aj pre nezmyselné vyrábanie biopalív? Musíte mať pole o výmere x hektárov, aby ste uživili jedno auto a to pole potom chýba pre iné potraviny pre ľudí, tak tam si myslím, že treba ísť iným smerom.

Euro sa ukazuje stále silnejšie ako dolár, pravdepodobne je to najstabilnejšia mena na svete, tak si myslím, že tu nejaký vztýčený prst nie je na mieste. Finančné trhy si írske refrendum ani nevšimli a nie sú žiadne rozkoly v stabilite meny, euro naďalej voči doláru posilňuje.

  • Dnes ste v pléne vystúpili k správe o navracaní ilegálnych imigrantov. Mňa by zaujímalo, či sa vy na ilegálnych imigrantov pozeráte ako na ľudí, ktorých je potrebné pri zachovaní všetkej humánnosti, dôstojnosti a ľudských práv z Únie dosťať alebo sú to skôr ľudia, ktorí potrebujú od EÚ pomoc a konkrétne kroky. Napríklad v diskusii zaznelo na margo návrhu o bezplatnej právnej pomoci ilegálnym imigrantom, že prečo by mali byť zvýhodňovaní oproti legálnym migrantom…

Nikto nepochybuje o dôveryhodnosti a právnom štáte, ktorý sa volá Kanada, kde som žil a bol som slovenským veľvyslancom. Kanada robí veľmi rozumnú imigračnú politiku. Má iné geopolitické podmienky, nesusedí na druhej strane Stredozemného mora s Afrikou a so Stredným východom a Blízkym východom a celou Áziou. Kanada ale prijíma imigrantov, vníma ich pozitívne, avšak veľmi starostlivo si vyberá koho prijme, dokonca si vyberá ľudí podľa profesií, ktoré potrebuje. Ostatným, ktorí sa hlásia legálne povedia, že ďakujeme ale nemáme o vás záujem a ten človek nedostane povolenie na vstup do krajiny. A pokiaľ je to ilegálny imigrant tak ho vrátia do krajiny pôvodu. Samozrejme v prípadoch, kedy človek vyhlási, že jeho ľudské práva sú v jeho domovskej krajine pošliapavané, vtedy to rok a pol Kanada skúma a veľmi často ho napriek tomu vráti.

Európska únia je takisto spoločenstvo demokratických štátov, ktoré by si mali na jednej strane chrániť svoje potreby a bezpečnosť a na druhej strane zohľadniť aj ľudsko-právnu situáciu aj situáciu, ktorá je veľmi nepriaznivá vo vzťahu k demografickej zime, petože jednoducho niet dosť ľudí na reprodukciu. Ja som za ľudský prístup, môj diplom je z medicíny a preto som sa vo vystúpení zastával detí a mladistvých. Samozrejme, sú situácie, kedy treba postupovať veľmi ľudsky, zaznelo to aj v správe pána Webbera, napríklad k tehotným ženám treba pristupovať určitým spôsobom a tak ďalej.

To ale neznamená, že nám tu všetci ilegálni imigranti majú zostať na krku, a že si ich máme všetkých nejako masívne osvojiť a že si ich tu máme za ťažkých podmienok pestovať, lebo to predstavuje značnú fianačnú záťaž. Je normálne, že Európa má diferencovaný prístup k týmto ľudom a je normálne, že sa snaží o čo najľudskejší spôsob a v prípade, že títo ľudia nespĺňajú ani len základné predpoklady na to, aby zostali v Európe, tak my máme právo ich rozumným spôsobom zase navrátiť.

Pokiaľ ide o otázku právnej pomoci, ja by som to vnímal ako pohyb správnym smerom a skôr by som bol za to, aby aj tí legálni migranti takúto možnosť mali. Právnikov máme dosť aj u nás a čosi musia robiť, takže toto je spôsob ako využiť právnický um na doriešenie takýchto stavov.        

  • Vy ste boli jeden z politikov, ktorí hovorili, že neúčasť na otváracom ceremoniáli OH v Pekingu je pôsob ako ukázať morálnu prevahu nad Čínou.

Áno, vyjadril som sa tak.

  • Dá sa ale hovoriť o preukazovaní morálnej prevahy ak zároveň ide o jedného z najdôležitejších obchodných partnerov? A ekonomické vzťahy s Čínou zatiaľ nikto nespochybnil.

Veľmi správne ste to povedali. Ekonomické vzťahy netreba spochybňovať, aj Európa žije okrem výroby aj z obchodnej výmeny a obchodovať sa dá s hocikým. Ukazuje sa, že napríklad obchod so zbraňami je niečo, čo robia všetky krajiny aj demokratické, takže v tejto prizme, obchodovať s Čínou je normálna, pragmatická vec.

Keby bol výpadok obchodu s Čínou pre Európu možný, ja by som bol prvý, kto by si to želal. Na druhej strane som si dovolil použiť takú paralelu, že keď Slovensko alebo bývalé Československo malo komunistický režim, ktorý bol totalitný, len jedna strana bola možná, každý kto bol proti jedinému názoru bol prenasledovaný prípadne väznený, prípadne bol vykonštruovaný proces a ten človek bol odstránený trestom smrti, príkladom je proces s Rudolfom Slánskym a myslím s 13 ďalšími. Alebo boli títo ľudia, a o tom sa menej hovorí, poslaní na nútené práce do Příbrami alebo do Jáchymova. Tam sa a často stávalo že na vrchu kameňolomu bol politický oponent strelený do chrbta s vysvetlením, že bol zabitý na úteku.

Toto sa stáva v Číne. Je tam trest smrti, politických oponentov likvidujú trestami smrti, myslím si, že sú to rádovo stovky ľudí. Počul som dokonca, a to je poznámka lekárska, že ten trest smrti je vykonaný vtedy, keď je dopyt po ľudských orgánoch. Účelovo sa nájde termín, to je úplný hyenizmus.

A teraz my tam prídeme s úsmevmi ako slobodní ľudia zo západného sveta a budeme im aplaudovať, že aké je to dobré. Ďalšia lekárska poznámka, v Číne stále platí pravidlo jedného dieťaťa. Ak dáma čaká druhé, tak na to nemá právo a musí podstúpiť potrat. Navyše platí, že čínske rodiny uprednosťňujú ako prvorodené dieťa chlapca a už teraz sa začína prejavovať prevaha chlapcov nad dievčatami. A tak sa pýtam, kde sú všetky tie feministické militantné organizácie, ktoré nebránia tie dievčatká v Číne? Prečo? Lebo im to vyhovuje. Im je milšie, že je tam prístup k potratom a to je pre nich plusová hodnota a to, že sú to dievčatká na to kašlú. To je veľmi pokrytecký prístup.

Stále trvám na svojom vyhlásení. Ani vtedy, keď Československo odpravovalo svojich politických oponentov v 50. rokoch takýmto ohavným sôsobom, neprišla anglická kráľovná ani francúzsky prezident, ani španielsky kráľ, aby zašli na oficiálnu, priateľskú návštevu, ani na poľovačku. Proste sme im boli odporní a mali nad nami oprávnene morálnu prevahu pretože u nich vládla demokracia a neodpravovali svojich oponentov v politických procesoch. Čína to robí naďalej a západný svet, Amerika, Kanada a ľudia, ktorí sa považujú za šampiónov demokracie by nemali ísť na otvárací ceremoniál a aplaudovať tam komunistickej Číne.   

  • Vaša pôvodná profesia, už ste to aj spomenuli, je lekár. Jednou z najväčších diskusií v EÚ v oblasti zdravotníctva je cezhraničná zdravotná starostlivosť. Za akých podmienok by podľa Vás mali mať občania prístup k zdravotníckym službám štátu Únie iného než je ich domovský?

Myslím si, že toto je jedna z najťažších otázok Európy. Európske princípy sa naplnia až vtedy, keď sa naplnia štyri slobody pohybu ľudí, pracovnej sily, tovarov a služieb a teraz aj piata – myšlienok. Niektoré veci už sa posunuli, ľudia cirkulujú, pracovné obmedzenia sa odstraňujú. Ale ešte stále slovenskí zdravotníci majú niektoré obmedzenia vyplývajúce z podmienok lekárskych komôr jednotlivých štátov napríklad. Ale stále viac sa lekári a aj sestry pokiaľ majú za sebou magisterské štúdium porovnateľné so štúdiom sestry v Nemecku tak sa môžu uplatniť. To ale nie je vaša otázka.

Vaša otázka je, keď slovenský občan pôjde do Nemecka a tam ochorie, že či môže dostať lekársku starostlivosť. Ja myslím, že musí na báze reciprocity, tak ako keď si u nás Nemec zlomí nohu, tak ho nebudeme lífrovať a ošetríme ho ak si to bude želať a ak bude dôverovať tej nemocnici kam ho dovezú zo zjazdovky. Otázka je, ako potom vyriešiť preplácanie tej služby. Vždy treba rozlišovať medzi neodkladnou a plánovanou lekárskou starostlivosťou. Myslím si, že treba začať tou neodkladnou a tá by mala byť umožnená, najmä život zachraňujúce zákroky a tie, ktoré neznesú odklad. Samozrejme nie je zatiaľ mysliteľné, ale v budúcnosti to bude, si naplánovať operáciu vo Viedni len preto, že je tam lepší pán profesor a žiadať svou poisťovňu napríklad vo Varšave, aby mi to preplatila.

I keď, a tu prichádzame k tomu meritu, existuje rozhodnutie Europskeho súdu pre ľudské práva, kde sa občan dovolal svojho práva byť liečený na najvyššej možnej úrovni vedy a medicíny. Človek, keď dôjde k názoru a presvedčeniu, ak je to navyše objektivizované, že vo svojej krajine napríklad na východe Slovenska by tú starostlivosť nedostal, tak má právo na to, aby bol rovnako liečený, a aby bol jeho život rovnako zachraňovaný ako napríklad v prípade nejakého malígneho ochorenia za použitia neviemakej najmodernejšej liečby.

Toto čo hovorím, nesmie byť ani teraz ani v budúcnosti videné ako nejaká nedôvera vo vedomosti a schopnosti našich lekárov. Sú na najvyššej úrovni, to vždy budem obhajovať. Skôr mám teda na mysli toho Nemca, ktorý príde ku nám a bude sa toho dožadovať a či to dostane preplatené. Aj preto to hovorím, lebo viem, že slovenský onkologický pacient liečený napríklad u Svätej Alžbety v Bratislave má všetky americké a neviemaké lieky od výmyslu sveta, ktoré sú potrebné na záchranu jeho života. 


Rozhovor bol pripravený v spolupráci s Informačnou kanceláriou Európskeho parlamentu na Slovensku.

REKLAMA

REKLAMA