Olympiáda je skvelý nápad

Tvrdí, že Slováci vidia samých seba podstatne horšie ako nás vidia a vnímajú v Európe. Študentov na Paneurópskej vysokej škole minister zahraničných vecí presviedčal, že olympijské hry sú skvelá príležitosť pre Slovensko.

Lajčák diskutuje so študentmi
Autor: Tomáš Schiller

Aký má dnes Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí vplyv na dianie v EÚ?

Povedal by som, že Slovensko boxuje vo vyššej váhovej kategórii, ako by malo podľa počtu obyvateľov. Práve preto, že sme vnímaní ako seriózny partner, ktorý je čitateľný a nezaujíma stanovisko podľa toho ako sa práve vyspal. Naše pozície sú logické a dlhodobo zadefinované. Plníme si svoje povinnosti a to nám umožňuje jasne formulovať veci, na ktorých nám záleží.

Ste spokojný s priebehom rokovaní o rozpočte EÚ? 

Som veľmi spokojný s tým, čo sa nám podarilo vyrokovať. Ošetrili sme všetky naše priority. Slovensko má druhý najvyšší príspevok na obyvateľa v EÚ.  Dostali sme o 10 percent  viac peňazí na kohéziu, ktoré sú pre nás kľúčové. Navýšili sa  zdroje pre poľnohospodárov. Dnes sú priame platby na úrovni 93 percent európskeho priemeru. Dvojnásobne sa zvýšil príspevok na vyraďovanie jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Jednoducho, všetko to, čo sme potrebovali mať, tam máme. 

Čomu vďačíme za lepšie výsledky?

Za slušné a zodpovedné správanie Slovenska na európskej úrovni. Zodpovednosť znamená, že ak sme mali prispieť do eurovalu, tak sme za to v parlamente zahlasovali. Takto vnímame našu zodpovednosť. 

Ste podpredseda vlády, minister a diplomat. Môžete však pomenovať  aj nedostatky zahraničnej politiky SR vo vzťahu k EÚ?

Silou našej zahraničnej politiky bolo počas celého obdobia dosiahnutie konsenzu v základných otázkach. Našťastie sme nemuseli bojovať s tým, či sa chceme stať členmi EÚ, alebo nie. Tento konsenzus v zásade pretrváva. Dnes máme aj politické sily, ktoré zastávajú antieurópske postoje. Ich váha bola ale vyjadrená v ostatných parlamentných voľbách pomerom 6 %. Ľudia rozumejú, prečo je EÚ dôležitá. 

Vnímate v zahraničnej politike aj systémové chyby?

O systémových chybách by som ani nehovoril. Vždy sa nejaký prešľap prihodí, ale dôležité je, že nemusíme riešiť zásadné existenčné otázky. Vieme, kde je naša pridaná hodnota. Slovensko má jednu výhodu, za ktorú sa vôbec nemusíme hanbiť. Máme autentickú skúsenosť z úspešnej transformácie. To nemá Nemecko, Francúzsko, ani Veľká Británia  či  Holandsko. Neučili sme sa z kníh ako transformovať spoločnosť. Boli sme za plotom a úspešne sme vošli do tých najprominentnejších kruhov. Do všetkých, do ktorých sme sa chceli dostať. 

Vieme tieto skúsenosti zužitkovať?

Vieme, aké boli na nás kladené požiadavky a čo všetko sme pre ne museli urobiť. Špecifický prípad Slovenska je aj ten, že nad rámec transformácie sme budovali štátnosť a štátne inštitúcie. A to sa snažíme presadzovať najmä v európskej politike smerom na východ a Balkán. Snažíme sa byť tí, ktorí túto politiku do značnej miery formulujú. Myslím si, že jej rozumieme viac ako južné alebo juhozápadné krajiny v EÚ.

Ako sa na nás dnes pozerajú v Európe a v európskych inštitúciách? Pamätajú si na vystúpenia Richarda Sulíka?

Žijeme v čase krízy a kríza rodí množstvo neštandardných politických subjektov. Stačí sa pozrieť na talianske voľby. Prakticky nenájdete európsku krajinu, kde by nebol nejaký neštandardný politický subjekt. Z tohto hľadiska je na tom Slovensko ešte veľmi dobre. Tvrdím, že v dnešnej dobe sa politická scéna nečlení na strany ľavice a pravice. Uvedomte si, že Slovensko má ľavicovú vládu, ale jej ekonomický program je taký, že konsoliduje a šetrí. Dnes sa politické sily delia na zodpovedné a nezodpovedné. Medzi tých, ktorí hovoria, že je to ťažké a bude nás to bolieť, a medzi tých, ktorí nám sľubujú zázračný liek., Taký liek ale neexistuje. Ľudia majú tendenciu ísť za týmito mesiášmi, no je to cesta do slepej uličky. Na Slovensku máme v tomto tendenciu podceňovať sa. Vidíme sami seba podstatne horšie ako nás vidia a vnímajú v Európe.

Ako nás vnímajú zahraniční partneri?

Minulý mesiac som bol v Haagu. Môj holandský partner šiel potom do parlamentu a uviedol Slovensko ako žiarivý príklad krajiny, ktorá dokonale zvládla všetky úskalia transformácie a ktorá je dnes príkladom a vzorom v tom, ako plniť podmienky a ako úspešne fungovať. Oslavovali sme 20. výročie nadviazania diplomatických stykov s Veľkou Britániou. Na tej oslave bol môj kolega William Hague, ktorý o Slovensku predniesol taký prejav, že som si ho hneď vypýtal. Ale keby sme sami o sebe na Slovensku povedali to, čo povedal britský minister zahraničných vecí, viem si predstaviť, s akým posmechom by sa to celé stretlo. Naozaj si nedôverujeme. Nezaslúžene. Vo svete nás berú podstatne vážnejšie, s väčším rešpektom, ako máme tendenciu brať samých seba.

Vedeli by ste porovnať Catherine Asthonovú s Margaret Thatcherovou?

Porovnať barónku Ashtonovú s lady Thatcherovou je náročné. Cathy je labouristka, ale v každom prípade vynikajúci negociátor s vysokou empatiou. Pozadie, ktoré jej na začiatku chýbalo, dobehla a doštudovala a dnes vykonáva svoju funkciu veľmi elegantne. Osobne vedie veľmi citlivé rokovania s Iránom, medzi Belehradom a Prištinou… Na stretnutí na Slovensku so zahraničnopolitickými expertmi veľmi jasne ukázala, že je človekom na svojom mieste.

Srbský premiér Ivica Dačič napísal v článku k desiatemu výročiu zastreleniu premiéra Zorana Djindjiča, že „desať rokov bolo Kosovo tabu. Nikto nemohol povedať pravdu. Hovorili sa rozprávky, hovorili sa klamstvá, že Kosovo je naše”. Do akej miery je za zmenou postoja Srbska tlak EÚ a európska diplomacia? Aký je váš názor na otázku Kosova?

Srbský postoj sa naozaj mení s nastúpením terajšieho premiéra a rokovania medzi Belehradom a Prištinou sa urýchlili výrazným spôsobom. Všetko smeruje k tomu, že môže byť podpísaná dohoda, ktorá bude znamenať istú normalizáciu vzťahov. Dôvod, pre ktorý sa srbská politická reprezentácia takto správa, je záujem o otvorenie rokovaní o vstúpení do EÚ. 

Historicky sa to vyvinulo tak, že cesta Srbska do EÚ vedie cez Kosovo. Do značnej miery si to naši srbskí priatelia zapríčinili tým, že príliš dlho vodili Európu za nos, sľubovali, neplnili, a stratili dôveru. Nebol by som dal ruku do ohňa, že sa prezident Nikolič stretne s tzv. prezidentkou Kosova. Urobil to a urobil to v mene európskej perspektívy Srbska.

Čiže ide o pragmatický krok.

Je to pragmatické. Premiér Dačič pomenoval isté fakty. Darmo si dalo Srbsko do preambuly ústavy, že Kosovo je naše a vždy bude naše, keď sa tam samotný premiér nedostane. Pretože jeho návšteva podlieha kosovskému súhlasu, ktorý nedostane.

Naša pozícia zostáva nezmenená?

Naša pozícia ku Kosovu je daná tým, že ho neuznávame ako nezávislý štát a nevidím apetít na to, aby sa prehodnotila. Zároveň nemá nikto záujem, aby bolo Kosovo čiernou dierou na Balkáne, kde neplatia žiadne princípy právneho štátu a kde je ekonomický a sociálny chaos. Podporujeme všetko, čo dáva perspektívu rozvoja Kosova vrátane európskej perspektívy. Za predpokladu, že neprekročíme našu národnú pozíciu. V Prištine máme styčný úrad, vydávame im víza, uznávame ich pasy, stretávame sa s nimi. Komunikujeme. Nedávno tu bolo 11 poslancov kosovskéhoparlamentu, rokovali s našimi poslancami. To znamená, vedieme normálny dialóg, vymedzený našou formálnou pozíciou.

Nezmenil sa postoj Slovenska ani po úspešnom vydaní B. Sadikiho?

Môžem vás ubezpečiť, že za BakimSadikim a za jeho vydaním na Slovensko nie je žiaden tajný diabolský plán, ani žiadna dohoda. Ja by som ani nemohol takú dohodu uzavrieť. Náš postoj je determinovaný rozhodnutím parlamentu a ja nemôžem hovoriť za väčšinu poslancov NRSR. Naopak, jasne som odkomunikovalkosovskej strane, že toto je moment, kedy môžu preukázať, že to myslia vážne s európskou perspektívou a s rešpektom právneho štátu a medzinárodných záväzkov. 

V nedávnom vydaní českého týždenníka Ekonom bol článok, kde tajomník českého ministra zahraničných vecí priznal, že česká diplomacia začína byť otvorená ľuďom z biznisu, ktorí majú za sebou úspešné firmy a vynikajúce manažérske výsledky. Pôjde aj slovenská diplomacia týmto smerom?

V istom segmente áno. Sme zodpovední aj za ekonomickú diplomaciu a na zastupiteľské úrady vysielame tzv. ekonomických diplomatov. Je ich takmer 50. Na tieto pozície si vieme predstaviť oslovovať aj ľudí mimo ministerstva, ktorí majú úspešné skúsenosti z biznisu. Pokiaľ však ide o kultúrnu prezentáciu Slovenska, tam by sme mali využiť schopnosti osobností, ktoré sa presadili v kultúre.

Aký je váš názor na spoločné „poľsko-slovenské“ zimné olympijské hry?

Myslím si, že je to skvelý nápad a nerozumiem tej hystérii, ktorá sa spustila u nás v médiách. Slovensko nemá na to, aby samostatne zorganizovalo zimné olympijské hry. Olympiáda je globálna vec, dá vás na mapu sveta. Uvedomte si, že v zásade 80 % infraštruktúry Vysokých Tatier bolo vybudovanej pre majstrovstvá sveta v lyžiarskych disciplínach, ktoré Tatry hostili v roku 1970. Keby sme vtedy neboli organizovali toto podujatie, tak tam nemáme ani električku a ani tých pár hotelov.

Takže ich podporujete.

Máme šancu „zviesť sa na poľskom chrbte“, lebo jeho váha je v medzinárodnej politike rádovo väčšia a silnejšia. Ponúkajú nám organizáciu zjazdových lyžiarskych disciplín, na ktoré nemajú podmienky, a ponúkajú nám aj hokej. Suma, ktorú by nás to stálo, je cca. 300 mil. eur. Nehovoríme o žiadnej horibilnej sume, dajú sa na to použiť aj európske a iné peniaze. Investícia do „zimnej infraštruktúry“ na Slovensku je potrebná ako soľ. Mám pocit, že by sme mali jasať, že sa takýto projekt rysuje a urobiť všetko pre to, aby sme uspeli. Myslím si, že by to bola skvelá možnosť pre Slovensko.

Udržiavate veľmi dobré priateľské vzťahy s partnermi v EÚ. Do akej miery sú práve tieto neformálne vzťahy dôležité pri tvorbe európskej politiky?

Do značnej miery. Ak ste nedôveryhodný človek, môžete hovoriť čokoľvek, no neotvoria vám dvere, aby ste to mohli povedať. Berú vás ako povinnú jazdu. Ak máte svoj príbeh, máte svoju kredibilitu. A vaše slová sú brané úplne inak. Riešenia sa hľadajú práve pri týchto neformálnych stretnutiach.

Pozadie

Materiál vznikol z diskusie so študentmi na Paneurópskej vysokej škole dňa 12. marca 2013. Text spracoval jej študent Adam Šebesta, ktorý diskusiu organizoval a moderoval v mene Paneurópskej únie Slovensko. Aktuálne absolvuje stáž v redakcii EurActiv.sk.
REKLAMA

REKLAMA