Najväčší politický šok ešte len príde

Stojíme na križovatke odkiaľ je pre eurozónu možných niekoľko scenárov. Banková únia, eurobondy a silná Európska investičná banka sú v kombinácii s usilím na národnej úrovni nástroje, ktoré môžu Európu stabilizovať, hovorí Maria João Rodrigues v rozhovore pre EurActiv.sk

Maria Joao Rodrigues
Zdroj: http://www.mariajoaorodrigues.eu/

Ste hlavná autorka štúdie, v ktorej hovoríte, že v Európe je nutná politická zmena ak sa máme posunúť k politickej a fiškálnej únii, čo je podľa Vášho názoru najvhodnejší scenár vývoja v eurozóne. Máte pocit, že najväčší politický šok, ktorý spustí zmenu, je ešte pred nami?

Áno, myslím si, že hlavný politický šok ešte len príde, pretože kríza v eurozóne sa blíži do ďalšieho štádia. Už sa nerozvíja len v malých ekonomikách, ale aj v tých veľkých. Narúša bankový systém a výkonnosť exportu EÚ ako celku. Indikátory naznačujú, že kríza je systémová. Potrebujeme odvážnejšie a komplexné riešenia. Musíme pretvoriť hospodársku a menovú úniu a nasmerovať ju udržateľným smerom.

Zdôrazňujete dôležitosť konvergencie v eurozóne. Čo máte pod tým na mysli?

Domnievam sa, že konvergencia je kľúčové slovo, na ktoré sa v posledných rokoch akosi zabudlo a ale mala by hrať kľúčovú úlohu. Mali by sme sa snažiť o väčšiu konvergenciu smerom k nižším deficitom a nižším verejným dlhom, ale aj k vyššiemu rastu, investíciám a zamestnanosti. Preto je konvergencia tak dôležitá. Eurozóna nemá budúcnosť pokiaľ ju nevybavíme silnejšími nástrojmi na podporu konvergencie v širšom zmysle slova.

Aké by mali byť tieto nástroje? Pre Nemecko je akýkoľvek náznak transferovej únie neprijateľný. Existuje priestor na manévrovanie?

Myslím si, že potrebujeme tri nové európske nástroje: silné nástroje na stabilizáciu finančného a bankového systému. Nazýva sa to banková únia a mala by byť založená na silnejšom dohľade pre banky. Schopnosť intervencie kedykoľvek to bude potrebné ak sa banky dostanú do problémov a európsku garanciu pre vklady. Ďalším nástrojom je určitý druh eurobondov, ktoré by spomalili rozptyly, ktoré tlačia niekoľko krajín do insolventnosti. Tretí nástroj sú silnejšie európske inštrumenty na podporu investícií a vytvárania pracovných miest – v podstate je to silná európska investičná banka, možnosť využiť eurobondy na financovanie investícií a lepšie využitie štrukturálnych fondov.

Samozrejme, ak chcete vybudovať takéto nástroje, potrebujete mať finančnú spoluprácu všetkých členských štátov a Nemecko to môže vnímať ako silnejšiu transferovú úniu. Treba si uvedomiť, že v EÚ už máme transfery – štrukturálne fondy. Ešte je však potrebné snažiť sa o rovnováhu medzi solidaritou a zodpovednosťou.

Všetky členské štáty by mali vyvinúť úsilie na ozdravenie svojich financií, prijať vnútorné reformy a podporiť tak rast a konkurencieschopnosť. V súčasnej krízovej situácii nemôže byť v tomto členský štát úspešný samostatne. Treba na to správny európsky rámec, na ktorom by mali všetky členské štáty spolupracovať. Ak nebude pripravený, kríza skôr či neskôr zasiahne všetky členské štáty, to je podľa indikátorov jasné. Export z Európy klesá a kapitál odchádza. Toto sú veľmi významné indikátory, ktoré ukazujú, že problém už nie je len v niekoľkých ekonomikách, ale v európskej ekonomike ako celku. Povedala by som, že pre nemeckých občanov je životne dôležité uvedomiť si, že ak pomôžu s riešením, pomôžu tým aj sebe.

Niektorí európski politici hovoria, že najbližší júnový summit bude kľúčový. Podľa nemeckej vlády by sme však nemali očakávať politickú dohodu. Myslíte, že tento summit prinesie niečo kľúčové?

Myslím, že by niečo priniesť mal, inak sa kríza v eurozóne vymkne spod kontroly. Minimálne by sme od tohto summitu mohli očakávať definíciu jasného rámca pre politickú úniu s integrovanou bankovou a fiškálnou úniou. To nám zadefinuje jasné kroky a kalendár krokov.

Jeden z možných scenárov, ktoré ste v správe popísali je vytvorenie uzavretej skupiny zdravých ekonomík – vytvorenie nie dvoj-rýchlostnej ale dvoj-úrovňovej únie. Tento scenár ale nepovažujete sa veľmi pravdepodobný. Prečo?

Pretože toto je tá pozitívna strana príbehu, v ktorom žijeme. Väčšina európskych krajín chce zostať na spoločnej lodi a reformovať hospodársku a menovú úniu. To je zrejmé aj prijímania dohody o fiškálnej stabilite – dokonca aj s jej kontroverznými časťami – bola podpísaná 25 členskými štátmi. To znamená, že všetky tieto štáty chcú diskutovať o pravidlách a riadení eurozóny v budúcnosti. Preto tento plán posunu vpred v rámci menšieho uzavretejšieho klubu, formulovaný pred niekoľkými rokmi, nemá veľkú šancu realizáciu. Veľká väčšina členských štátov sa chce podieľať na reforme ekonomickej a menovej únie. Dokonca aj tie, ktoré nie sú v eurozóne. Toto je veľmi pozitívne.

Znamená to, že riziko vzniku dvoj-úrovňovej Európy je nízke. Dvoj rýchlostná Európa je už realitou. Musíme sa neodkladne posunúť vpred. Veľká Británia tomu rozumie. Je v ich záujme, aby sme konali rýchlejšie a zvládli krízu, inak zasiahne silno aj britskú ekonomiku. Preto by tento  vývoj nemali blokovať.

Eurozóna a niektoré ďalšie krajiny sa posunú k politickej integrácii – integrovanej daňovej a sociálnej politike. Niektoré krajiny zostanú mimo, tak ako Veľká Británia. To v podstate znamená, že budú existovať dve úrovne členstva, nie?  

Opakujem, toto nie sú rôzne úrovne, ale rôzne rýchlosti. Dve úrovne by sme mali, ak by mali niektoré krajiny zakázaný vstup. Veľká Británia to nemá zakázané, bola to ich voľba.

Myslíte si, že voľby v Grécku zohrajú tú kľúčovú úlohu?

To je zložitá otázka, pretože nikto nevie, čo sa tam môže stať. Myslím, že sú tam dva dôležité body, ktoré treba vziať do úvahy. Po prvé, existuje všeobecná politická vôľa zabrániť odchodu Grécka z eurozóny. Po druhé, v určitej chvíli bude treba riešenie pre Grécko nanovo nastaviť. Musíme Grékom jasne povedať, že sa musia skutočne snažiť reformovať a zlepšiť výber daní.

Na druhej strane by sme im však mali dať nádej na zotavenie a návrat k rastu a tvorbe pracovných miest, no to sa nedeje. Európa by mala byť schopná vyslať Grékom ten správny odkaz.

Často počúvame argument, že už nie je možné žiadať väčšiu integráciu. Skepticizmus smerom k EÚ rastie. Legitimita je čoraz nižšia. Ľudia nie sú pripravení podporovať takúto integráciu. Nepríde integrácia do konfliktu s demokratickou legitimitou?

Áno, riziko tu je, hlavne ak lídri nie sú schopné populácii vysvetliť, čo všetko je v stávke. Podľa vlastnej skúsenosti viem, že ak im to vysvetlíme, ľudia to pochopia oveľa lepšie a môžu sa posunúť správnym smerom k hlbšej európskej integrácii. Samozrejme, každá krajina potrebuje vlastný na mieru šitú komunikáciu. Musíme ľuďom vysvetliť, že ak chcú európsku solidaritu, musia akceptovať dve veci – vnútorné reformy a ozdravenie rozpočtu a tiež prijať transfer časti svojej národnej suverenity na európsku úroveň, aby tak dali Európe určite možnosť konsolidovať rozpočty.

V mnohých krajinách tieto diskusie prebiehajú a je to prvýkrát, čo ľudia so všetkých sociálnych skupín preberajú Európu. Nikdy som nebola svedkom toľkých diskusií o Európe, ako ich máme teraz. Európske problémy sa stali pre národnú politiku centrálnymi. Nie je to tak ale vo všetkých krajinách. Niektorí obyvatelia nechápu, prečo by kríza mala byť ich problém. Mali by byť schopní pochopiť, že ak sa konkurencieschopná krajina ako Nemecko chce spoliehať na veľký trh, stabilnú menu a stabilné sociálne prostredie v Európe, mala by investovať  a spolupracovať so svojimi partnermi a pomôcť im vyriešiť krízu. Pre Nemecko bude lepšie, ak získajú všetci. Teraz sme v situácii keď niektorí môžu získať  a niektorí veľa stratiť.

V porovnaní aktuálnej krízy s tou z roku 2008 ste optimistka? Prežije eurozóna krízu?

Mám väčšie obavy, pretože v roku 2008 neexistovalo veľké riziko rozpadu eurozóny. Niektorým krajinám hrozí bankrot. Hrozí znižovanie rastu a zamestnanosti, no najnovšie je tu aj riziko rozpadu.

Aký vplyv bude mať kríza na voľby do Európskeho parlamentu v roku 2014?

Ak sa nám podarí posunúť sa dopredu smerom k fiškálnej a politickej únii, mala by byť implementovaná demokraticky. To by malo byť spojené so posilnením európskej demokracie. Z tohto by pre európskych občanov logicky vyplynula možnosť vybrať si nielen členov Európskeho parlamentu, ale aj európskej výkonnej moci, čo je úplne iná voľba.  Ak si občania môžu vybrať vládu a jej smerovanie, dúfajme, že budú vo voľbách a diskusiách aktívnejší. Dúfam, že nás táto kríza dovedie k demokratickejšej Európe. 

Pozadie

Maria João Rodrigues je bývalou ministerskou zamestnanosti v Portugalsku, ako poradkyňa európskych inštitúcií pracovala na Lisabonskej stratégii, na stratégii Európa 2020a mnohých ďalších európskych iniciatívach a politikách (Erasmus, Nové zručnosti pre nové pracovné miesta a pod.). Okrem toho prednáša európske hospodárske politiky na Slobodnej univerzite v Bruseli (Université Libre de Bruxelles, European Studies Institute). Celý životopis je možné nájsť na tejto linke.  

Rozhovor vznikol pri príležitosti prezentácie predbežných záverov správy, ktorá vznikla na podnet Nadácie Friedricha Eberta. V nej identifikovala Rodrigues 4 hlavné možné scenáre vývoja v eurozóne.

REKLAMA

REKLAMA