Nie sme prvá liga

Európska integrácia by nemala byť hnaná srdcom pretože jej urýchľovanie z politických dôvodov je čiastočne zdrojom dnešných problémov, hovorí v rozhovore pre EurActiv.sk podpredseda strany Most-Híd Ivan Švejna.

Ivan Švejna
Zdroj: TASR, Radovan Stoklasa

  • Sú zárodky viacrýchlostnej Európy pre Slovensko rizikom? Ak áno, v čom?

S fiškálnou úniou nesúhlasia iba Briti a Česi. Nepovažujem to za veľký problém. Vidím skôr iný– či nové fiškálne pravidlá budú krajiny schopné dodržať. Ja som presvedčený, že niektoré nebudú. Potom môže vzniknúť dvojrýchlostná Únia a ťažko povedať, čo sa potom stane. Fakt, že Česi a Briti neprijali fiškálny kompakt je skôr o politike, než o zodpovednosti k financiám.

  • Je pre Slovensko najvýhodnejšie zostať v jadre rozhodovacích procesov alebo je to jedno?

Či by sme boli alebo neboli v EÚ, sme za prísne zodpovedné hospodárenie. To nemá s EÚ nič. To, že Únia nastavila také pravidlá je len dobre. Preto to vítame. Sú dobré a zlé veci, ktoré prichádzajú z EÚ. To nie je otázka, či chceme viac integrovať alebo nie. Ak to je dobrá vec, tak sa k tomu bez problémov pripojíme.

  • Rozvinula sa tu diskusia, či v niektorých témach – napríklad aj fiškálnych – na európskej úrovni neobmedziť jednomyseľnosť. Ako to vnímate?

Právo veta je dvojsečná zbraň. Niekedy je to dobré, niekedy som však za to, aby rozhodovala väčšina. Ak ide o krajinu, ktorá zle hospodári a je členom klubu, tak nemám problém, keď ju ostatné krajiny prehlasujú. Pre mňa je alfou omegou to, že prišli do eurozóny dobrovoľne a zaviazali sa dodržiavať maastrichtské kritériá. A keď ich nedodržiavajú, nemajú mať čo mať právo veta. Ale pri daniach tu by som právo veta použil. To už nie sú integračné veci, ale skôr optika ako človek vidí svet, či je za malé prerozdeľovanie alebo za v prerozdeľovanie.

  • Je Most-Híd za to, aby vynucovanie pravidiel bolo automatické a aby to riešili komunitárne inštitúcie?

To už malo byť dávno. Maastrichtské kritériá a v tom ako sa budú kontrovať od začiatku neboli nastavené dobre. V tomto Európska únia zlyhala. Až keď sa to úplne vymklo z rúk, tak potom začíname špekulovať ako sa budú dodržiavať. Niektoré procesy sú prijímané viac srdcom ako  rozumom, napríklad „hurá, nech čo najskôr všetci majú euro“. Niektoré procesy netreba urýchľovať. Až keď sa krajiny osvedčia, že sú schopné byť v eurozóne, potom im treba dať príležitosť.

Aj Slovensko dodržiavalo maastrichtské kritériá len pár mesiacov keď sme vstupovali. Dával by som si preto pozor na ústa v tom, kde sme a kde chceme byť. My nie sme prvá liga. Nemáme v rámci sedemnástich krajín eurozóny dobré ratingy. Keď odpočítam päť krajín (PIIGS pozn. redakcia), tak sme na dvanástom mieste. De facto sme na tom najzraniteľnejšom mieste. My sami by sme si mali dávať pozor.

  • Sme podľa Vás v stave, že by sa niektoré kompetencie EÚ mali vrátiť späť na národnú úroveň?

V procese integrácie sa často sa improvizuje. Stále treba vyhodnocovať aký to má vplyv. Ak však je nejaký problém, tak sa treba zastaviť, nájsť tie problémy a potom ísť ďalej. Mne sa nepáči nápad, aby Česi a Poliaci rýchlo prijali euro. Prečo? Nevidím na to najmenší dôvod aby sa to integrovalo srdcom, čiže rýchlo.

  • Mal by existovať mechanizmus na vylúčenie člena eurozóny?

To má dve roviny, ekonomickú a politickú. Pokiaľ hovoríme o ekonomickej rovine, tak áno. Ak niekto nedodržiava kritériá, tak tam nemá čo robiť. Na tom nie je nič zlé, ak niekto nemá na prvú ligu, tak ide do druhej. Keď bude na to mať, môže sa vrátiť. Ako politik vidím, že politici by si najprv museli nahlas povedať: áno, urobili sme chybu, čo podľa mňa nie je pravdepodobné… Otázka znie, aké sú politické náklady. Ak bude vôľa, ja by som s tým nemal problém.

  • Predpokladám, že Most podporí ratifikáciu trvalého eurovalu …

Áno, podporíme. Už je to podpísané, záväzky sú vydané. Nehovorím, že automaticky podporíme ďalšie záväzky alebo navyšovanie a určite nedáme bianco šek do budúcna.

  • Aký je Váš názor na úlohu ECB v riešení celého tohto krízového stavu?

Dôležité je, aby centrálna banka bola v maximálnej možnej miere nezávislá. Ak si dá ECB za úlohu kontrolovať infláciu, je to iná menová politika, ako keď si dá za úlohu zvýšiť úverové kapacity bánk, a pod. Neexistuje „100% dobrá politika“. Tu sa tiež bije význam integračnej meny a klasickej monetárnej politiky. Monetárnu politiku má sledovať banka, aby nebola inflácia. To je podľa mňa alfa omega. Teraz ale chtiac-nechtiac preberá aj určitú integračnú úlohu, ktorá nie je definovaná.

  • Aký bude prípadne postoj Vašej strany pri diskusiách o zmene štatútu ECB či vydávaní spoločných záruk?

My sme vždy konštruktívna strana. Bude sa improvizovať. Prichádzajú dobré aj zlé riešenia. Keď to podľa nášho názoru budú dobré riešenia, tak to podporíme.

  • Témou je aj nový rozpočtovom rámec EÚ, ktorého návrh predpokladá aj reformu príjmovej strany rozpočtu. Mal by mať podľa Vás rozpočet EÚ väčší podiel vlastných zdrojov?

Nevyhýbame sa diskusii, ale musí mať vecný a odborný charakter. Určite nie som za zvyšovanie daní, alebo miery prerozdeľovania. Zastavme sa, porozmýšľajme, čo sme doteraz urobili dobre, čo sme urobili zle, a porozmýšľajme čo ďalej. Prečo najskôr nerozmýšľame čo s poľnohospodárskou politikou? Prehodnoťme aj fungovanie inštitúcií.

  • To znamená, že skôr hľadáte rezervy v súčasnom systéme, než meniť štruktúru príjmov…?

Určite áno.

  • Aký je Váš názor na európsky vklad na poli energetickej politiky, do akej miery má EÚ hovoriť napríklad do energetického mixu jednotlivých krajín?

Tam vidím veľký problém, lebo to už sú skoro filozofické veci – či máme platiť Slnku za to, že svieti ak má byť táto energia drahšia. Nehovorím, že netreba experimentovať a hľadať spôsoby – to určite áno, ale cieľom nemá byť to, že ju budeme kupovať drahšie. Niekto Vám bude tvrdiť, že ropy už nieto a ja tvrdím, že ešte je fúru. Niekto vraví, že elektromobily sú správna voľba, ale iní hovoria, že CO2 sa dá znížiť úplne inými prostriedkami, filtrami a pod.

  • Čiže opatrne formulovať ciele pokiaľ ide o zelené technológie…?

Nemci chcú stopnúť jadrové elektrárne. To logicky znamená, že bude drahšia energia. Pokiaľ je niečo drahšie, ako to čo dokážem vyrábať teraz, prečo by toto malo byť cieľom? Nie som expert na túto oblasť, hovorím pocitovo.

  • Ako sa Vám javí súčasný mechanizmus vytvárania slovenských pozícii ku európskym témam? Funguje uspokojivo?

Nie som síce právnik ani legislatívec, ale určite čím viac právomocí bude EÚ mať, tým väčší význam pre nás má sa do tých procesov zapájať. Ja však nie som zástanca toho, aby bol ten proces nejako zrýchlený. Treba sa zastaviť, porozmýšľať, to čo je zlé a zo treba zmeniť.

  • Je postojoch Vašej strany ohľadom EÚ nejaká línia, ktorá by Vám bránila v spolupráci s inými politickými stranami?

Konflikt medzi pravicou nie je len v tom, že či áno, či nie, lebo dočasný euroval všetci schválili. Problém bol v tom, či podmienky, ktoré vyjednala de facto jedna strana – SDKÚ – boli primerané a adekvátne. Myslím si, že keby do procesu vyjednávania týchto podmienok boli vtiahnutí aj ďalší a keby to videli na vlastné oči, mohlo to kritiku neutralizovať. Nie som si istý, či sú jednofarebné ministerstvá dobré. V prípade euroagendy, kde sa bude aj improvizovať a ak vieme, že z toho môže byť na Slovensku problém, mali by byť do toho procesu vtiahnuté viaceré strany. To by mohlo zabezpečiť konzistentný postoj.

Pozadie

Zverjeňujeme prvý zo série rozhovorov realizovaných v rámci spracovania analýzy postojov slovenských politických strán k európskym otázkam pred parlamentnými voľbami 2012. Výsledky analýzy budú prezentované 2. marca v priestoroch Európskeho informačného centra v Bratislave. 

REKLAMA

REKLAMA