Odsúdili sme sa do úlohy štatistov

Slovensko sa malo na Rade EÚ sústrediť na úpravu vzorca pre prerozdelenie žiadateľov o azyl, ktorý by lepšie vystihoval jeho kapacity. Tie sú určite väčšie ako to, čo sme urobili, hovorí europoslankyňa Anna Záborská (KDH).

IMG_0253-600x400
Anna Záborská, zaborska.sk

Ako sa za posledné 4 roky podľa Vás zmenilo postavenie Slovenska v EÚ?

Naše postoje pri krízach nás zaradili medzi tých, pre ktorých je Európska únia predovšetkým darcom peňazí. Ukázalo sa to pri poskytovaní pôžičky pre Grécko, ale najmä pri odmietnutí solidarity so štátmi, ktoré riešili problém s migrantami. Slovensko a ďalšie tzv. nové členské štáty sa týmito postojmi odsúdili do úlohy štatistov pri rozhodnutiach týkajúcich sa spoločnej európskej budúcnosti.

Čo môže z Vášho pohľadu nová slovenská vláda spraviť, aby sa to prípadne zmenilo?

Veľmi by pomohlo, ak by nová vláda bola konštruktívna a nielen navrhovala riešenia, ale aj dôsledne uplatňovala prijaté rozhodnutia na úrovni Rady. To neznamená vzdať sa obhajoby vlastných záujmov. Dôležité je zmeniť celkový prístup – nie apriórne odmietať, ale vznášať pripomienky, predkladať argumenty a hľadať spoločný záujem

Aké sú Vaše očakávania a obavy v súvislosti so slovenským predsedníctvom v Rade EÚ?

Štát, ktorý predsedá Rade, má veľký vplyv na to, ktorým legislatívnym návrhom sa venuje pozornosť a ktoré sa dostanú na vedľajšiu koľaj. Jeho úlohou je sprostredkovať dohodu, aby bola legislatíva prijatá. Dúfam, že Slovensko má dnes už dostatočne silné inštitúcie a potrebné personálne kapacity na zvládnutie tejto zodpovednosti.

Pod vplyvom udalostí ako sú utečenecká kríza, chystané referendum vo Veľkej Británii a ďalšie politické dynamiky, povedali by ste, že sa dá hovoriť o reálnej hrozbe rozpadu EÚ?

Nehovorila by som o rozpade, pretože európska spolupráca je výhodná pre každý členský štát. Ale čaká nás transformácia, možno nová štruktúra, ktorá umožní niektorým štátom pokračovať v integrácii, zatiaľ čo ďalšie sa tohto procesu budú zúčastňovať len obmedzene.

Ako vnímate pôsobenie V4 v rámci EÚ za posledné obdobie?

Ako veľmi nešťastné. Každé jedno vyhlásenie spochybňuje kompetentnosť vlád krajín V4 a ich schopnosť vidieť za vlastné humno.

Keďže sme sa o tom v minulosti už rozprávali, predpokladám, že mechanizmus „vlády zákona,“ ktorý spustila Európska komisia vo vzťahu k Poľsku nepovažujete za najšťastnejší. Je to tak?

Máte pravdu. Je to nešťastný krok, ktorý je skôr prejavom frustrácie, než racionálnej úvahy. Ak má Komisia pochybnosti o dodržiavaní zásad právneho štátu, má sa obrátiť na Európsky súdny dvor. Len tak sa dá vyhnúť politizácii, ktorá vytvára medzi štátmi zbytočné napätie.

V programe KDH sa smerom k utečeneckej kríze zdôrazňujú dva momenty – potreba pomoci ľuďom v núdzi a ochrana vonkajšej hranice EÚ. Prispelo Slovensko k spoločnému riešeniu migračnej krízy na európskej úrovni dosť?

Zdá sa mi – a myslím, že tento pocit momentálne prevláda v celej EÚ – že sme ako krajina urobili veľmi málo. Ponúkli sme len zlomok vlastných kapacít, či už ide o miesta pre žiadateľov o azyl, alebo konštruktívne a zároveň realistické návrhy riešení. Vieme ponúknuť viac a nezľaviť pritom z požiadaviek na bezpečnosť vlastných občanov.

Žalobu na tzv. dočasné kvóty v programe označujete za „politikárčenie“. Ako malo Slovensko po prijatí rozhodnutia o relokačnej schéme na Rade EÚ postupovať?

Predovšetkým sme sa mali ešte pri vyjednávaní na pôde Rady sústrediť na vzorec, ktorý Komisia navrhla. Nepovažujem ho za dobrý, pretože HDP ani počet obyvateľov nevystihuje schopnosť krajiny prijať a integrovať žiadateľov o azyl z iného kultúrneho prostredia. Našou ambíciou malo byť navrhnúť iný mechanizmus, nie trucovito krútiť hlavou. To seriózny partner nerobí.

Vidíte v rozvojovej pomoci, ktorú únia a s ňou aj Slovensko poskytuje, potenciál výraznejšie prispieť k stabilizácii súčasnej migračnej vlny?

Určite áno. Rozvojová pomoc nedokáže zastaviť vojnu, ale treba si uvedomiť, že mnohí z prichádzajúcich migrantov neutekajú pred vojnou, ale pred extrémnou chudobou, ktorá ohrozuje ich život. Ak zlepšíme podmienky v ich domovských krajinách, dáme im nádej na lepší život tam.

Kým v niektorých oblastiach, ako napríklad pri schengenskej spolupráci sa hýbeme skôr dozadu, na stole ležia návrhy ako prehĺbiť spoluprácu v eurozóne. Potrebuje HMÚ nové nástroje na koordináciu alebo inštitúcie?

Stále častejšie sa hovorí napríklad o tom, že eurozóna potrebuje spoločného ministra financií so silnými kompetenciami. Správnejšie by však bolo hovoriť o rozpočtovej disciplíne, o ktorú tu predovšetkým ide, v širšom kontexte. Rozpočty štátov majú výdavkovú aj príjmovú stranu a problém nastane, ak nie sú v rovnováhe. Ale tzv. staré členské štáty zatiaľ nemajú politickú odvahu otvoriť diskusiu o harmonizácii dôchodkov a zdravotnej starostlivosti. Kým sa to nezmení, dovtedy na zachovanie spoločnej meny úplne postačujú existujúce nástroje.

Európski ľudovci čoraz viac hovoria o potrebe presadzovania konceptu rovnakej mzdy za rovnakú prácu naprieč EÚ. Považujete to za realistickú požiadavku a niečo na čo, by EÚ mala tlačiť?

Musím to spresniť: ide o rovnakú mzdu za rovnakú prácu v rovnakom členskom štáte. Ide totiž o požiadavku, ktorá sa týka vyslaných pracovníkov a jej cieľom je zabrániť mzdovému dumpingu zo strany firiem z nových členských štátov. Vďaka nižším mzdám dokážu tieto firmy ponúknuť svojim odberateľom nižšie ceny pri zachovaní ostatných parametrov. Ak o túto výhodu prídu, budú musieť prepustiť zamestnancov. Skôr by som preto chcela, aby sa našiel taký kompromis, ktorý na jednej strane ochráni pracovníkov pred novodobým otrokárstvom, no zároveň nezoberie našim firmám dôležitú konkurenčnú výhodu.

Aký je postoj KDH k rokovaniam o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve?

Podporujeme vytvorenie čo najpriaznivejšieho prostredia pre vzájomný obchod medzi Európou a USA, pretože prinesie hospodársky rast a kvalitné pracovné miesta. No zároveň trváme na zachovaní vysokých štandardov ochrany spotrebiteľa aj prírody. S veľkou nedôverou vnímame aj snahy o neprimerané posilnenie ochrany investícií a trváme na tom, že zákony musia byť nad obchodnými zmluvami, nikdy nie naopak.

Kam by mala únia až zájsť v snahe o udržanie Veľkej Británia v EÚ?

Zdá sa, že ponuka EÚ je už na stole a meniť sa nebude. Ak ju občania Veľkej Británie v referende odmietnu, musíme ich rozhodnutie rešpektovať a zariadiť sa podľa toho.

Slovenské predsedníctvo pravdepodobne zastihne diskusia o reforme kohéznej politiky EÚ. Čo by malo Slovensko v tomto smere presadzovať?

Predtým, než začneme niečo presadzovať, mali by sme sa najprv pozrieť do zrkadla. Slovensko je dnes priam výkladnou skriňou úspechov, ale najmä nedostatkov kohéznej politiky. Ukázali sme, že z eurofondov dokážeme urobiť rozumné investície, aj nezmyselne ich míňať. Ak nenájdeme odvahu hovoriť o tejto téme otvorene, najprv doma a potom na európskom fóre, tak bude lepšie, ak k nej nepovieme nič.

Pozadie

Interview s Annou Záborskou patrí do série rozhovorov s predstaviteľmi relevantných slovenských politických strán kandidujúcich vo voľbách do Národnej rady SR v marci 2016. Plný rozsah rozhovorov s respondentmi, ktorí sa vo svojich stranách zaoberajú európskymi témami, je jedným zo vstupov pripravovanej analýzy európskeho rozmeru programov a postojov slovenských politických subjektov. Jej zverejnenie plánujeme 26. februára 2016. Partnermi projektu sú Friedrich Ebert Stiftung, zastúpenie v SR, Zastúpenie Európskej komisie v SR a FIPRA Slovakia.

  • Ing. Petr Nedas

    Tieto bezpohlavne temy typu ” Kam by mala únia až zájsť v snahe o udržanie Veľkej Británia v EÚ?” svädcia o totalnej strate sudnosti v suvislosti s realitou bezneho zivota a potrebami obycajnych ludi na Slovensku – alebo o zamernom odvadzani pozornosti od realnych problemov…..12 rokov sme v EU a utecenec v Rakusku ma vyssie socialne davky ako dochodca na Slovensku……

  • Julo Uhlár

    ako je to výborné, že to farizejské kádeháááá už nie je v SK parlamente.
    A navrhol by som tej panej euro…………kyni , aby sa sama vzdala postu – veľmi solídne plateného jobu a prenechala miesto podstatne mladším.
    Kedysi jeden riaditeľ veľmi prosperujúcej firmy na podobné príhovory ich skomentoval :
    Veľmi pekne a veľmi dlho hovorila, ale výsledok je : povedala som NIČ .

REKLAMA

REKLAMA