Pre Slovensko je kľúčové, aby sa finančná perspektíva prijala

Je realitou, že veľká časť europarlamentu dohodu lídrov o 7-ročnom rozpočte EÚ v tejto podobe odmieta. Je však v bytostnom záujme nových členských krajín, aby bol tento rozpočet schválený, vysvetľuje v rozhovore pre EurActiv.sk vedúci Stáleho zastúpenia SR pri EÚ.

Ivan Korcok - new
http://euractiv.sk

  • Ako ste vnímali atmosféru februárového summitu o novom sedemročnom rozpočte EÚ? Prišli lídri rozhodnutí zobrať radšej horšiu dohodu ako odísť bez nej?

V novembri ešte u lídrov nebol taký tlak sa dohodnúť. Vedeli sme, že ešte máme čas. Aj tam sa ale urobilo pre dohodu veľa a pohli sme sa istým smerom. Pred februárovým summitom bola atmosféra úplne iná a všetci si potrebu dohody  uvedomovali. Už teraz sme pod veľkým tlakom, aby sa prijala súvisiaca legislatíva a všetko sa mohlo spustiť od budúceho roku.

&nb

  • Mnoho hlasov naznačuje, že takto nastavený rozpočet môže EÚ oľutovať. Minimálne v tom ohľade, že rozdiel medzi záväzkami a platbami je pomerne veľký a môže nastať situácia, kedy sa deficit bude prelievať z roka na rok, až kým to nebude udržateľné.   

Dohoda je dobrá v tom, že bola jediná možná, aby bola prijateľná pre všetkých. Nebol žiaden priestor pre výrazne iné nastavenie rozpočtu. To čo spomínate – priepasť medzi záväzkami a platbami – je problém, ktorý zdieľam. To však nie je nový problém, máme ho už dnes a poznáme ho veľmi dobre. Pritom v súčasnej rozpočtovej perspektívne taký veľký rozdiel medzi záväzkami a platbami nie je.

Veľa nám napovie vývoj platieb tohtoročného rozpočtu a rozpočet 2014. Máme veľký výpadok v platbách, ktorý sa nám prenáša z predchádzajúceho roku. Vieme, čo sa dialo s minuloročným  rozpočtom, že sa Komisia dvakrát dostala do situácie, kedy mala problém s likviditou. Podobnému problému budeme čeliť aj tento rok a s veľkou pravdepodobnosťou aj v roku 2014.

Bol však zjavný tlak čistých prispievateľov na celkovú výšku a ten sa koncentroval najmä na platby, lebo to je „cash“, ktorý nakoniec čistý prispievateľa odvádzajú do spoločného rozpočtu. Dívam sa na to politicky a komplexne. Takáto je dnešná realita v Európskej únii.

  • Summit zafixoval výdavky v jednotlivých 6 kapitolách, do ktorých je rozpočet rozdelený. Nedefinoval ale výšku pri všetkých jednotlivých podkapitolách. Do akej miery môže byť toto ešte politický problém?

Neočakávam problém v praktickej rovine, pretože každá krajina tým, že súhlasí s celkovou výškou rozpočtu tak súhlasí s národnou obálkou a každá krajina si vie vypočítať, čo prijatý rozpočet znamená v národnom vyjadrení. Krajín sa týkajú najmä „Heading“ 1 a 2 a tu sa budeme prikrívať takou perinou, akú sme si odsúhlasili.

  • Z Európskeho parlamentu vyšlo hneď po summite pomerne jasné odmietavé politické stanovisko. Aký tvrdý očakávate, že bude postoj Európskeho parlamentu (EP) v reálnych rokovaniach?

Parlament, vrátane ich negatívneho stanoviska k dohode, treba brať vážne. Bolo by nezodpovedné, keby sme sa pokúšali Parlament marginalizovať, alebo viesť s ním politickú vojnu. EÚ v tomto inštitucionálnom nastavení musí rešpektovať, že tu máme inštitúcie so svojimi právomocami a v tomto prípade aj veľmi silnú pozíciu EP. Veľmi dobre vieme, čo Európsky parlament od začiatku hovoril, chceli rozpočet, ktorý by bol oveľa ambicióznejší.

Na druhej strane sami poslanci zdôrazňujú, že majú priamy mandát od občana na presadzovanie európskeho záujmu. Pri všetkej kritike na margo rozpočtu, je toto dobrá príležitosť dokázať, že sú schopní a chcú presadzovať európsky záujem. Pre Slovensko je kľúčové, aby sa v tejto podobe nakoniec finančná perspektíva prijala. My si veľmi dobre uvedomujeme, že EP bol veľmi silným obhajcom kohézie. Nebyť veľmi angažovaného prístupu Európskeho parlamentu a predsedu EP Martina Schulza, asi by nebolo tak ľahké ustáť tlak na znižovanie prostriedkov na kohéziu, čo je druhý najväčší balík. 

S EP sa musíme dohodnúť.  Môj odhad je, že EP v prvej fáze potvrdí politické odmietnutie, pravdepodobne vo forme rezolúcie, ale máme veľkú dôveru, že írske predsedníctvo bude s Európskym parlamentom hľadať riešenie. Verím, že príde včas.

  • Premiér komunikoval výslednú dohodu ako veľmi výhodnú pre Slovensko, kde sme mali byť, v prepočte získaných prostriedkov na obyvateľa, druhým najúspešnejším štátom. Ako sa k tomu podľa Vás postavia slovenskí europoslanci, ktorých politické skupiny poväčšine dohodu odmietajú?  

Nemôžem hovoriť za nich, poslanci sú politickí zástupcovi a je politickou realitou, že všetky 4 politické frakcie rozpočet v tejto podobe odmietajú. Budeme intenzívne s našimi poslancami komunikovať. Poslanci sú súčasťou svojich politických rodín, ale ja sa trochu spolieham aj na fakt, že tu máme silnú skupinu zástupcov z nových členských krajín a je v ich bytostnom záujme, aby bol tento rozpočet schválený. Spolieham sa na istý politický cit a zodpovednosť našich poslancov a poslancov  z nových členských krajín vo všeobecnosti, že dilemu, pred ktorou budú stáť, preklenú.

  • Jednou z otázok, ktorá stále rezonuje u Európskeho parlamentu, je otázka posilnenia vlastných zdrojov rozpočtu, ktorá bola v rámci diskusie odsunutá. Má k tejto otázke Slovensko nejaký vyhranený postoj?

My sme sa diskusii o modifikácii zdrojov nebránili, najmä pokiaľ ide o zdroj založený na DPH, ktorý je komplikovaný a administratívne náročný. EP bude chcieť vidieť, že diskusia o vlastných zdrojoch nie je zo stola, aj keď sa nateraz ukázala ako nepriechodná a systém ostáva ako bol. Tu budeme hľadať kompromis a budeme chcieť povedať EP, že túto diskusiu nepovažujeme za úplne mŕtvu. Musíme reflektovať, že pre EP je toto dôležitá téma. V tomto kontexte je to daň z finančných transakcií, ktorá sa mala považovať za jeden z nových zdrojov, ktorý by odľahčil národné rozpočty.

  • Národná obálka pre Slovensko bude, zdá sa, vyššia ako v predchádzajúcom období. Nedá sa to chápať aj ako signál, že sme neboli schopní dostatočne preklopiť zdroje súčasného obdobia do reálneho rozvoja, čoho logickým dôsledkom by malo byť aj znižovanie národnej obálky?

Hlavný cieľ kohéznej politiky – odstraňovanie regionálnych rozdielov – je naďalej relevantný faktor. Pripúšťam, že si všetci želáme, aby sa čím skôr regionálne rozdiely zmenšovali. Na druhej strane si myslím, že treba vidieť, že sa nám podarilo ovplyvniť nastavenie kritérií, cez ktoré sa robia alokácie tak, že Slovensko uspelo. Jeden zo spôsobov ako sa národná obálky komplikovane vypočítava je koeficient prosperity. Potom tu máme tzv. „reverse safety net“, ktorá sa, myslím si, že vďaka našej snahe a diplomatickému úsiliu, nastavila tak, že sa Slovenska dotýka úplne marginálne. Nehľadal by som problém v tom, že slovenská obálka je príliš vysoká, naše regióny pre svoj rozvoj eurofondy naďalej nevyhnutne potrebujú.

  • Momentálne sa v rokovaniach s Európskou komisiou finalizuje spôsob, akým by Slovensko tieto prostriedky malo vyžiť. Do akej miery sú predstavy EK a Slovenska kompatibilné?

Za základnú dilemu považujem, že v budúcom období bude čerpanie oveľa silnejšie napojené na skúmanie, ako každé vyložené euro prispeje k hospodárskemu rastu a zdieľame aj stratégiu, že hospodársky rast v EÚ bude vo všeobecnosti závisieť od toho, koľko prostriedkov pôjde do oblastí ako veda a výskum a vzdelávanie. Tu sa zhodujeme. Kde ale stále musíme presviedčať Európsku komisiu je, že popri súhlase s investíciami do tejto oblasti, Slovensko stále musí dobiehať v oblasti základnej infraštruktúry. Tu vidíme naprieč všetkými sektormi najväčšiu diskusiu.

  • Tesne pred finalizáciou dohody o rozpočtovom rámci sa na Slovensku zmobilizovali skupiny, ktoré žiadali väčší tlak na rýchlejšie dorovnávanie platieb v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Bol to správny moment na takýto tlak v rokovaniach?

Správny moment bol presne ten, v ktorom sme to urobili, vtedy keď sme videli riziko, že sa zacementuje rozdiel v platbe na hektár, ktorý je dnes pre Slovensko nepriaznivý  v porovnaní s našimi najbližšími susedmi, a to najmä s Českou republikou a Maďarskom. V momente, keď sme videli, že je tlak na znižovanie obálky do poľnohospodárstva, na priame platby, tak sme videli, že na pomyselnú konvergenciu, na ktorú sme tlačili, nebola vôľa. Tak sme hľadali iné riešenie a musím povedať, že je to slovenské riešenie, keď sme povedali, že krajiny ktoré majú nižšiu ako 90 % platbu na hektár, by mali mať flexibilitu (v presúvaní časti prostriedkov z druhého piliera SPP do prvého – na priame platby).

  • Stretla som sa však aj s pohľadom, že druhý pilier SPP, s ktorého budeme môcť presunúť prostriedky do prvého, vieme v tomto období relatívne dobre čerpať a nebránili sme sa ani posilňovaniu tohto piliera, teda pomoci vidieku. Ktorý teda prináša krajine väčšiu pridanú hodnotu?

Oba piliere treba posudzovať individuálne, aj keď patria do Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Tradičná časť, priemerná platba na hektár má svoje funkcie. Potvrdzujem, že druhý pilier – rozvoj vidieka, kde majú inak obce obmedzené možnosti čerpania z iných zdrojov, je dôležitý. Aj toto je súčasť vyrovnávania rozdielov, ide tu o obce, ktoré peniaze potrebujú a ja považujem ich požiadavku za legitímnu. Dnes to bude na rozhodnutí Slovenska v rámci flexibility, ktorú máme, aby sme dosiahli istú rovnováhu, kde chceme znížiť rozdiely medzi platbami na hektár medzi nami a okolitými krajinami. Na druhej strane sa prihováram za to, aby sme to urobili citlivo voči malým obciam, ktoré z druhého piliera tie peniaze rovnako potrebujú.

Pozadie

Rozhovor vznikol pripríležitosti konferencie "Tatra Summit: Shaping the genuine Economic and Monetary Union", ktorú v Bratislave 19. a 20. 2. organizovalo Center for European Affairs. Veľyslanec Ivan Korčok je jedným z jeho zakladajúcich členov.

REKLAMA

REKLAMA