Predsedníckym prípravám chýba politický ťah na bránu

V zásadnách témach, ktoré chce slovenské predsedníctvo EÚ riešiť, mi chýba politická komunikácia vlády, hovorí expert strany #Sieť na európsku a medzinárodnú politiku Vladimír Bilčík. Skutočný výtlak v EÚ sa podľa neho nedá plnohodnotne dosiahnuť na diplomatickej úrovni.

SBF 15_1
zdroj: Euroatlantické centrum

Ak vychádzame z predpokladu, že vždy je priestor na zlepšenie, čo by mohlo Slovensko urobiť, aby sa jeho postavenie a vplyv v EÚ posilnili?

Na to, aby sa nám lepšie darilo v Bruseli, musí sa nám oveľa lepšie dariť v Bratislave. Potrebujeme doma fungujúci štát. V európskych záležitostiach to znamená napríklad kvalitnejšiu komunikáciu a prípravu našich pozícií v Bruseli. Súčasná vláda v roku 2013 sľúbila otvorený elektronický komunikačný systém pre prijímanie a prípravu slovenských stanovísk v EÚ. Stále ho nemáme, pritom už len základný prehľad o prioritách krajiny, môže zvýšiť jej vplyv v EÚ.

 

Mal by nový systém v prvom rade riešiť rozšírenie okruhu aktérov, ktorí sa do tohto procesu majú zapojiť alebo jeho efektívnosť?

Obidve veci. Máme silné záujmové skupiny, ktoré musia byť súčasťou prípravy našich rozhodnutí. A potrebujeme konať rýchlo, lebo často sa k nám návrhy EÚ dostávajú neskoro, čo súvisí s fungovaním únie.

Otázka efektivity sa spája aj s kvalitou štátnej administratívy. Na jednej strane máme na Slovensku kritickú masu šikovných ľudí, ktorí sa EÚ venujú, či na MZVaEZ SR, Stálom zastúpení v Bruseli, ministerstve financií či ministerstve vnútra. Ale títo úradníci sú slabo prepojení so širšou štátnou správou. Pred vstupom do únie sme vo verejnej i odbornej diskusii hovorili, že pre dobré fungovanie v EÚ musíme urobiť z európskej agendy agendu slovenskú. To sa nepodarilo a nepodarí sa to s nastavením, ktoré dnes v štáte máme. Fungujúca štátna správa musí totiž motivovať šikovných ľudí, vrátane mladých so zahraničnými vysokými školami. Súčasný stav chceme zmeniť prostredníctvom zákona o verejnej službe, ktorým oddelíme kariérny rast úradníkov od politických vplyvov.

 

Máte pocit, že vplyvom politického cyklu na štátnu správu trpí výrazne aj európska agenda?

Určite. Typický príklad sú eurofondy. Sú to peniaze, ktoré máme na obmedzený čas. Jeden z dôvodov, prečo ich nevyužívame dobre, je dominantný politický vplyv na nakladanie s európskymi prostriedkami. Je normálne, že každá vláda si nastaví vlastné priority. To ale neznamená, že musí prijať celý aparát ľudí, ktorí kým začnú fungovať, je často koniec volebného cyklu alebo programového obdobia EÚ.

 

Ako hodnotíte doterajší priebeh príprav slovenského predsedníctva v rade EÚ?

Z hľadiska remeselnej a manažérskej prípravy relatívne dobre. V administratívno-personálnom obsadení nevidím veľké rezervy. Vo výkonnom aparáte máme kvalitných ľudí na správnych miestach. Takisto je dobré, že máme široký politický konsenzus, že pre krajinu je to dôležitá skúška.

Rezervy vidím v tom, ako dobre to zvládneme. Predsedníctvo je príležitosť, aby si Slovensko svojím výkonom zastalo miesto v jadre EÚ. Tu mi chýba v príprave silnejší politický ťah na bránu. Čakajú nás ťažké témy, ktoré chceme posunúť v oblasti energetickej únie, spoločného trhu, digitálnej agendy. Čakajú nás aj otázky, ktoré vieme, že budeme musieť riešiť ako migrácia, energetická bezpečnosť, praktické veci vo vonkajších vzťahoch a manažment eurozóny. Predsedníctvo nehrá prím, ale hrá dôležitú úlohu pri nastoľovaní agendy, najmä ak je z krajiny, ktorá je súčasťou jadra EÚ.

 

Čo presne myslíte „politickým ťahom na bránu“?

Pred piatimi rokmi mali predsedníctvo Poliaci. Napriek tomu, že mali počas predsedníctva voľby, ich predsedníctvo bolo úspešné. Dôvodom je, že sa pripravili aj politicky. Predseda vlády spolu s kľúčovými ľuďmi vo vláde absolvoval stretnutia s vtedajším predsedom Európskej komisie a jeho tímom a s vplyvnými poslancami v EP dlhé mesiace pred predsedníctvom. Príprava sa z hľadiska politického výtlaku, ktorý potrebujeme mať, nedá plnohodnotne zvládnuť na úrovni nášho veľvyslanca na Stálom zastúpení, alebo splnomocnenca vlády. Najmä v podstatných otázkach, ktoré predsedníctvo chce riešiť mi chýba politická komunikácia vlády. Ak je postavenie Slovenska v EÚ otázkou širšieho záujmu s horizontom ďaleko za volebný cyklus, považujem za prirodzené, že premiér a podstatní ministri absolvujú prípravné rokovania v Bruseli. Keďže sa to systematicky nedeje, je otázne, aké politické líderstvo môžeme očakávať v EÚ od súčasnej garnitúry po voľbách.

 

Vidíte v súčasnej EÚ a pri dnešnom stave diskusie vážnu hrozbu dezintegrácie?

Už niekoľko rokov dozadu som verejne a opakovane hovoril, že kľúčová otázka nie je, ako sme schopní integráciu prehĺbiť, ale do akej miery sme schopní udržať EÚ pohromade. Problematika vzťahu Británie a EÚ bude téma aj počas nášho predsedníctva a môže odsunúť do úzadia agendu, ktorú si pripravíme. S prihliadnutím na naše miesto v eurozóne a v Schengene, verejný diškurz nie je o posunoch k superštátu, ale o mechanizmoch, ktoré zabezpečia celistvosť EÚ.

 

Faktom ale je, že jednou zo zložiek odpovedí na viaceré zo súčasných kríz, či už v oblasti spravovania eurozóny alebo v oblasti migrácie, je aj prehlbovanie spolupráce a jej posúvanie na kvalitatívne novú úroveň.

Iste, bez toho, aby sme niektoré záväzky ukotvili pevnejšie, sa nepohneme. No primárne potrebujeme nachádzať súdržnejšie európske odpovede, aby sme udržali doterajšie prínosy integrácie. Dohadujeme dodatočné formy poistiek pre existujúce mechanizmy v eurozóne, vo voľnom pohybe osôb, či bezpečnosti. Pár rokov dozadu sme tu nemali debatu o tom, že Schengen môže skončiť. Keď sme vstupovali do eurozóny, neexistovala diskusia o tom, že nejaká krajina by euro mohla opustiť, ani o tom, že krajina ako Británia by reálne mohla vystúpiť z únie. Toto je nový kontext pre diskusiu o európskej integrácii.

 

Ako si #Sieť predstavuje zložky európskej odpovede na migračnú a utečeneckú výzvu?

Pre nás je kľúčové slovo rovnováha. Rovnováha medzi pomocou tým, ktorí ju naozaj potrebujú a – čo je z pohľadu únie a Slovenska čoraz naliehavejšie – základným pocitom bezpečnosti našich občanov a bezpečnosti spoločného európskeho priestoru. Únia sa stáva krehkejšia v dôsledku tlakov, ktoré sú na Schengen.

Základným predpokladom pre túto rovnováhu je to, aby európsky projekt fungoval, bol priestorom pre debatu a spoluprácu. Aby sme zvládli migračný tlak, musíme mať fungujúcu ochranu vonkajších hraníc, dôveru v Schengen a systém, v ktorom sa plnia záväzky, ktoré si dohodneme. Potrebujeme byť viac pripravení, mať spoločný plán, menej improvizovať.

 

Napríklad cez posilnenie európskeho rozmeru ochrany vonkajšej hranice?

Návrh na európsku pohraničnú službu, posilnenie právomocí Frontexu, viac finančných prostriedkov pre manažment migrácie a susedov EÚ a otvorenejšia výmena informácií sú základné priority. Doma nám chýba nadhľad. Nedá sa robiť to, že na jednej strane vláda straší ľudí utečencami, ktorí na Slovensku nie sú, a na druhej strane voláme po tom, aby sa urýchlene zvolala Európska rada, lebo potrebujeme riešiť ochranu vonkajších hraníc. Potrebujeme mať jasné priority, ale komunikovať o nich spôsobom, ktorý nedá našim partnerom zámienku na to, aby nemali dôvod sa s nami rozprávať.

 

Radoslav Procházka v jednom zo svojich komentárov napísal, že tzv. „kvóty pre nás ako krajinu znamenajú riziko, že budeme na vlastné územie dovážať možné zdroje sociálnej nestability a bezpečnostných hrozieb.“ Tzv. kvóty (relokačnú schému) ste rovnako ako súčasná vláda odmietli. Z toho, čo ste pred chvíľou povedali mi ale vychádza, že premiérova rétorika spájania utečencov z bezpečnostným rizikom je pre Vás už za čiarou. Kde je z Vášho pohľadu táto hranica?

Od začiatku sme hovorili, že kvóty nie sú dobré riešenie, lebo Slovensko tento problém dokáže zvládnuť lepšie bez kvót. Máme na to, aby sme zvládli tento problém.

 

Slovensko možno áno, otázka je, či aj únia.

S rozhodnutím o dočasných kvótach sme nesúhlasili. Hovorili sme ale aj „B“, že pre nás je dôležité, aby sme sa vedeli spoľahnúť na dôveru a pravidlá v únii. Ak sa nejaké rozhodnutie príjme a s ním nesúhlasím, neznamená to, že budem popierať princíp, na ktorom únia stojí. Napokon rozhodnutie o dočasných kvótach sme prijali na základe Lisabonskej zmluvy, ktorú schválili aj poslanci dnešnej vládnej strany. Je legitímne podávať žalobu, deje sa to bežne, ale my v nej žiaden zmysel okrem domáceho marketingu vlády nevidíme. Podľa väčšiny právnych expertov ani nemá šancu na úspech. Vzhľadom na našu veľkosť, Slovensku vždy viac vyhovovala pozícia konsenzuálneho hráča v únii – účinná, tichá a razantná diplomacia. Kapitál, ktorý spájame s týmto imidžom, dnes strácame. Preto máme problém s politickou komunikáciou súčasnej vlády.

 

A pokiaľ ide špecificky o rétoriku hrozieb?

Riešme reálne hrozby. Strach je prirodzená reakcia, ale politika musí byť hlavne empirická, to znamená, že pracujem s faktami a dátami. Celoeurópske bezpečnostné riziko trochu narástlo, ale to nie je žiadna radikálna zmena paradigmy. Mali sme tu teroristické útoky dávno pred 11. septembrom, v minulom desaťročí v Madride a Londýne, a začiatkom minulého roku. Nepotrebujeme doma budovať policajný štát na základe udalostí, ktoré sa stali v novembri 2015 v Paríži. Môže totiž nastať situácia, kedy štát dostane omnoho voľnejšie ruky, aby sa vysporiadal s ľuďmi, ktorí sa náhodou ocitnú na mieste, kde sa vyskytne kvázi bezpečnostná hrozba. Nepotrebujeme zavádzať do nášho právneho poriadku nové definície, ktoré súvisia s terorizmom. Pre nás je omnoho väčšia bezpečnostná hrozba samotná situácia na Slovensku a spôsob, ako sa štát správa k ľuďom v zdravotníctve a školstve.

 

Vnímate nejakú ujmu, ktorá sa v kontexte nášho postoja k riešeniu migračnej krízy stala na našom vzťahu s Nemeckom?

Ten vzťah sa určite zmenil. Potrebujeme menej politického kriku a viac vecnej diplomacie. Nedá sa dlhodobo robiť dobrá európska politika, keď máte roztvárajúce sa nožnice vo výrokoch premiéra a  ministra zahraničných vecí. To je dlhodobo neudržateľné. Zažili sme to v omnoho závažnejších okolnostiach pre Slovensko v 90. rokoch. Kontext je dnes iný, ale princíp zostáva rovnaký.

 

V4 sa stala v posledných rokoch pre Slovensko prirodzeným prostredím, kde primárne formuluje aj svoje európske pozície. Môže mať aktuálny politický vývoj, kedy napríklad Európska komisia spúšťa voči Poľsku nový formálny mechanizmus v oblasti vlády zákona, vplyv na postavenie V4 v širšom európskom prostredí?

V4 je kľúčová z hľadiska nášho úspešného fungovania v EÚ. Potrebujeme spojenectvá a potrebujeme si kultivovať tie, ktoré máme. V4 je veľmi dôležitá ako osvedčená platforma, kde vieme komunikovať , dôverovať si a rozprávať sa otvorene o veciach, ktoré v EÚ riešime. V4 si prešla rôznymi krízami. Takmer vždy mal niekto väčší alebo menší problém. Nemá preto zmysel si spoza hraníc posielať politické odkazy v rámci V4. Poľsko je dostatočne silné, podobne ako Maďarsko, Česko i Slovensko, aby si vedelo poradiť s otázkami, ktoré má doma. Sme dospelé krajiny, ktoré 25 rokov zvládajú slobodné voľby. Poliaci si zvládnu vyriešiť problémy sami, prípadne sa vedia v niektorých otázkach oprieť o dlhodobé mechanizmy, konkrétne Benátsku komisiu, s ktorou máme priamu skúsenosť nielen v našom regióne.

 

Považujete teda mechanizmus, ktorý spustila Komisia voči Poľsku zbytočný?

Nemyslím si, že ten mechanizmus ako taký, únia nepotrebuje. Myslím si však, že by mal byť použitý v naliehavejších situáciách, než tá, ktorá je v Poľsku niekoľko mesiacov po voľbách.

 

Aký je ale názor #Siete na návrh úpravy vzťahov v eurozóne a jej ďalšiu integráciu? Potrebuje podľa Vás napríklad Európsky semester nejaké úpravy? Potrebuje eurozóna nové fiškálne nástroje, napríklad európsku schému poistenia v nezamestnanosti?

Eurozóna nebude fungovať súdržne, pokiaľ si jednotlivé štáty nebudú plniť svoje domáce úlohy, ktoré súvisia s dodržiavaním pravidiel, s rozpočtovou disciplínou, zodpovednou fiškálnou, ale aj verejnou politikou. Z Európskeho semestra sa stal administratívny proces. Komisia nemá nástroje na to, aby prinútila štát aplikovať jej odporúčania. Potrebujeme vniesť dôveru do Európskeho semestra tým, že sa budeme zaoberať úlohami, ktoré máme od Komisie na stole v oblasti vzdelávania či vymožiteľnosti práva, ale nie kvôli únii, ale kvôli Slovensku.

V  eurozóne však vždy čelíme určitej neistote. Aby sme ju zvládali, potrebujeme poistné mechanizmy, či už v bankovej alebo fiškálnej politike. Preto je agenda, ktorú nastavila správa piatich prezidentov, aktuálna pre Slovensko. Potrebujeme širšiu debatu aj o európskej schéme poistenia v nezamestnanosti už počas nášho predsedníctva. Vzhľadom na finančné a bezpečnostné riziká, ktoré nás sprevádzajú, si za niektoré výdobytky v EÚ musíme priplatiť.

 

programe formulujete ambíciu do roku 2020 urobiť zo Slovenska krajinu, ktorá čerpá eurofondy najrýchlejšie a najkvalitnejšie. Zaujíma ma kategória „najkvalitnejšie“. Ako inak by sme mali vyhodnocovať kvalitu ich čerpania v porovnaní s tým, ako je hodnotená dnes?

V únii máme väčšie štáty s väčšou administratívou, ktoré dokázali v posledných rokoch čerpať eurofondy výrazne jednoduchším spôsobom a lepšie ako my. Dobrým príkladom je Poľsko. Kvalita súvisí s tým, čo z eurofondov chceme vyťažiť. Chceme, aby to boli investície, ktoré nám budú slúžiť na trvalejší a udržateľný rozvoj, alebo sú eurofondy príležitosť na rýchlu jednorazovú predraženú investíciu, z ktorej má nejaká skupina ľudí pri moci dlhodobý osoh? Naša filozofia je tá prvá. Pri eurofondoch ide o jednoduchšie nastavenie priorít a toku peňazí. Dnes máme veľmi neprehľadný systém s množstvom príručiek, aktérov a orgánov na rôznych ministerstvách. Nepotrebujeme mnohé z nich.

 

Dá sa realisticky očakávať, že nastavenie nového programového obdobia, ktoré už beží, sa bude dať zásadne prekopať s nástupom novej vlády?

V rámci predsedníctva nás čaká diskusia o ročnom rozpočte EÚ, rozpočtovom rámci po roku 2020 a širšia revízia momentálneho rozpočtového rámca. To znamená, že tieto veci sa dajú prekopať aj na úrovni EÚ, hoci vieme, aké ťažké je prijaté záväzky otvárať a meniť. Existujúce záväzky však poskytujú široké mantinely a na národnej úrovni je veľký priestor na to, aby sa dohodnuté princípy aplikovali zodpovedne.

 

Čo by malo Slovensko presadzovať v súvislosti s budúcim nastavením kohéznej politiky? Je to najmä o zachovaní jej objemu alebo by sme mali tlačiť na iné veci?

Slovensko bude môcť tlačiť na čokoľvek, len pokiaľ bude doma dôveryhodne plniť záväzky, ktoré na seba prevzalo. Keď sa pozrieme na spôsob, akým sa robí kohézna politika na Slovensku posledných desať rokov, naša dôveryhodnosť je otázna. Tí, ktorí dnes o týchto veciach rozhodujú vo vláde, nedávajú predpoklady na to, že pre Slovensko dohodnú výhodné nastavenie kohéznej politiky po roku 2020. My určite chceme zabojovať o čo najlepší program. To znamená, aby sme v čo najväčšej miere udržali objemy a z pohľadu pripravenosti prijímať tieto prostriedky dosiahli uspokojivú rovnováhu medzi doterajším grantovým princípom kohéznej politiky a tlakom na nový investičný princíp.

Eurofondy sme dlho predávali ako jednu z vecí, ktorá je prínosom pre štát, ale mnohí ľudia to tak nepociťujú. Prestávajú veriť, že vďaka peniazom EÚ sa budeme mať na Slovensku lepšie. Kauzy počas tejto vlády ukázali, že peniaze, ktoré dostávame, často nevyužívame prijateľným spôsobom. Má to aj širšie spoločenské dôsledky. Postupne strácame kapitál v podobe silnej domácej podpory EÚ. Aj v európskej politike sme sa stali štátom bez prívlastku, hoci pred desiatimi rokmi sa o Slovensku písalo ako o tigrovi spod Tatier. Ten príbeh je dnes minulosťou, a nemáme iný. Pre malý štát je veľmi dôležité, ako ho partneri v zahraničí vnímajú. Lepší imidž získame práve zmysluplným výkonom doma, hoci aj pri čerpaní eurofondov.

 

Hlásite sa k podpore Transatlantického obchodného a investičného partnerstva medzi EÚ a USA (TTIP)? Máte prípadne sformulované nejaké výhrady?

TTIP je podľa mňa jedna z dobrých príležitostí na posilnenie transatlantickej väzby. Môže priniesť primárny a hlavne sekundárny prínos pre exportnú ekonomiku Slovenska. Potrebujeme takúto príležitosť. Stačí totiž pár výkyvov, napríklad odchod niekoľkých veľkých firiem, a Slovensko sa dostane do fiškálnej situácie podobnej Grécku. Chváliť sa tým, že kumulatívny dlh máme pod 60 % HDP, nie je žiadne dobré vysvedčenie, pretože stačia drobné zmeny a dlh narastie. TTIP môže poskytnúť slovenskému priemyslu väčšiu predvídateľnosť, či už pri výrobe automobilov alebo v nových inovatívnych odvetviach. TTIP môže byť prínosom, pokiaľ nezmení naše doterajšie štandardy. Nemá však teraz zmysel riešiť detaily dohody, pretože ich nepoznáme a nevieme, kedy sa rokovania uzavrú. Napokon, kým v únii nie je dohodnuté všetko, nie je dohodnuté nič.

Interview s Vladimírom Bilčíkom patrí do série rozhovorov s predstaviteľmi relevantných slovenských politických strán kandidujúcich vo voľbách do Národnej rady SR v marci 2016. Plný rozsah rozhovorov s respondentmi, ktorí sa vo svojich stranách zaoberajú európskymi témami, je jedným zo vstupov pripravovanej analýzy európskeho rozmeru programov a postojov slovenských politických subjektov. Jej zverejnenie plánujeme 26. februára 2016. Partnermi projektu sú Friedrich Ebert Stiftung, zastúpenie v SR, Zastúpenie Európskej komisie v SR a FIPRA Slovakia.

REKLAMA

REKLAMA