Predsedníctvo EÚ: Je plus ak ste členom eurozóny

Rotujúce predsedníctvo aj po Lisabonskej zmluve prináša pre členské štáty citeľné benefity. Členstvo v eurozóne môže byť pre Slovensko pri jeho výkone výhodou, hovorí v rozhovore pre Euractiv.sk Katarina Pomorska.

Karolina Pomorska
Zdroj: http://cambridge.academia.edu

Pred rokom 2010 sa špekulovalo že Lisabonská zmluva zmení rotujúce predsedníctvo. V poslednom čase sme videli, že tieto zmeny boli zatienené vývojom okolo krízy eura, ktorá zmenila nie len politické priority ale aj inštitucionálne nastavenie a procesy. Ako by ste teda v súčasnej situácii charakterizovali úlohu rotujúceho predsedníctva EÚ?

Dá sa to vysvetliť na príklade poľského predsedníctva, pretože Poľsko tieto zmeny pocítilo naplno. Ak dnes hovoríme o úlohe predsedníctva musíme zobrať do úvahy, či je krajina členom eurozóny alebo nie. Poľsko nie je a aj to logicky pocítilo. Boli oblasti, kde nemali žiadne slovo.

Vznik Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) na základe Lisabonskej zmluvy znamená, že predsedníctvo stratilo mnoho prerogatív v zahraničnej oblasti – hoci nie všetky. Už nepredsedá Politickému a bezpečnostnému výboru a jeho pracovným skupinám. Teraz je to ESVČ, kto udáva agendu. Podľa mňa je to zlepšenie, pretože to vytvára viac kontinuity  a inštitucionálnej pamäte. Krajiny ale v tomto zmysle stratili. Rovnako je to s Európskou radou, kde stály predseda nahradil hlavu štátu alebo vlády predsedníckej krajiny.

Sú ale niektoré dôležité oblasti, kde predsedníctvo stále hrá kľúčovú úlohu. Je to napríklad Coreper II. Okrem toto predsedníctva majú stále dobrý prehľad o tom, aké sú záujmy členských štátov. Napríklad vo vonkajších vzťahoch je mnoho presahov s komunitárnymi politikami  – životné prostredie, poľnohospodárstvo, obchod. Nie je možné nakresliť jasnú deliacu čiaru medzi ESVČ a predsedníctvom, musia do veľkej miery spolupracovať. Ona (Ashtonová) nemôže byť všade a je preto zvykom delegovať. Barónka Ashtonová sa dohodla s Radekom Sikorskim, poľským ministrom zahraničných vecí, na deľbe práce. Zúčastňoval sa niektorých stretnutí v Európskom parlamente, s tretími krajinami, cestoval do niektorých regiónov. Nie je to vedúca úloha, ale je to rozdelenie práce.

Domnievate sa, že predsednícka krajina má ešte stále nejaký vplyv na európsku agendu, alebo je len manažérom udalostí mimo svojej kontroly?

V prvom rade veľa agendy zdedíte po predchádzajúcich predsedníctvach. Potom musíte počítať s krízovými situáciami. V konečnom dôsledku má každé predsedníctvo nejaký priestor na manévrovanie, dá sa spomenúť niekoľko jasných príkladov. Na druhej strane záleží aj na ambíciách konkrétnej krajiny, či chce tento vplyv mať alebo nie. V oblasti zahraničnej politiky niektorí jasne povedali, že keďže máme ESVČ budeme ich len podporovať. Bol to príklad Belgicka ale dokonca aj oni boli aktívni pokiaľ išlo o krajiny, kde majú špeciálne záujmy, napríklad ich bývalé kolónie. Potom tu boli krajiny, ktoré boli veľmi ambiciózne a skutočne chceli ovplyvňovať agendu, ako napríklad Poľsko. Varšava povedala: Radi by sme dosiahli pokrok vo Východnom partnerstve, radi by sme hovorili o financovaní operácií, o hlavnom operačnom štábe atď. Samozrejme, že aj v týchto otázkach úzko spolupracovali s ESVČ.

Je asi dôležité nastaviť priority predsedníctva, ktoré korešpondujú s dlhodobými záujmami EÚ…

Áno, ale ani v minulosti ste nemohli celkom prepísať záujmy iných. Dokonca aj veľké členské štáty vedeli, že musia zaangažovať ostatných. Musíte sa naučiť hrať túto hru – posúvať svoje pozície bližšie k stredu, ponúkať “balíkové riešenia”  (package deal) atď.

Slovensko je poslednou krajinou V4, ktorá bude mať rotujúce predsedníctvo, takže bude meť stavať na pozitívnych aj negatívnych skúsenostiach. Zároveň budeme mať krátko pred predsedníctvom voľby, čo je podobná situácia ako napríklad v Maďarsku alebo v Českej republike, kde padla vláda v strede predsedníctva. Poľsko malo počas svojho predsedníctva voľby. Je možné izolovať výkon predsedníctva od tohto politického vývoja?

To závisí od toho, aká veľká bude zmena. Ak si predstavíte, že by voľby v Poľsku vyhrala strana Právo a spravodlivosť znamenalo by to radikálnu zmenu priorít v zahraničnej a bezpečnostnej oblasti. To by mohlo byť veľmi rušivé. V konečnom dôsledku ale drvivú väčšinu predsedníctva vykonáva administratíva a títo ľudia sa nemenia. Sú na to špeciálne pripravovaní a ostanú tam. Títo ľudia ale majú pravdu ak hovoria, že potrebujú politikov na svoje strane, aby chodili do Bruselu a predsedali radám. Tu musíte mať istotu, že máte kontinuitu, vyhnúť sa náhlym zmenám priorít, pretože v EÚ musí byť všetko prediskutované vopred.

Kríza v eurozóne mala dopady na posilnenie rozdielov medzi krajinami, ktoré  sú ochotné a schopné integrovať sa viac a tými na periférii. Tieto tendencie sa posilňujú až do tej miery, že sa diskutuje o stálej architektúre na báze centrum – periféria. Ako to môže ovplyvniť predsedníctvo?

Ako som už povedala, je vždy plusom, ak ste členom eurozóny, pretože ste za stolom, na ktorom sa robia rozhodnutia. Poľsko je proti dvoj-rýchlostnej Európe. Skutočným nebezpečenstvom by bolo, keby sme mali posilnenú spoluprácu, ktorá v určitom štádiu povie: „už sa k nám nemôže nikto iný pridať“.

Potrebujeme rotujúce predsedníctvo? Akú pridanú hodnotu pre EÚ prináša?

Pýtate sa na prínosy pre EÚ, ale ja budem skôr hovoriť o benefitoch pre krajiny, ktoré majú predsedníctvo. Je preukázané a je na túto tému aj veľa akademického výskumu, že predsedníctva sú europeizačný faktor, ktorý pomáha angažovať ľudí vo verejných diskusiách. Diskusie znamenajú viac demokracie. V tomto zmysle má predsedníctvo mimoriadny význam.

Ak hovoríme o poľskom predsedníctve, zmenilo nejako diskusiu o EÚ?

Možno sa dalo urobiť viac, ale mali sme voľby a objavili sa ďalšie priority. Prieskum verejnej mienky na konci predsedníctva ukázal, že 63 % Poliakov si myslelo, že sa zahraničný obraz Poľska zlepšil. Na druhej strane si 53 % myslelo, že Poľsko nedosiahlo nič zásadné. To je ale do veľkej miery spôsobené nepochopením, čo sa považuje za dobré predsedníctvo – že nemôžete svoje názory nanucovať ostatným. 77 % respondentov uviedlo, že na predsedníctve nezáleží a aj tak rozhodujú členské štáty. Ale musíme si uvedomiť, že to bolo pri kulminácii krízy, kedy sa veľkí hráči stretávali samostatne a ostatných zaangažovali až na konci, preto boli ľudia sklamaní, že Poľsko sa dostalo na vedľajšiu koľaj.

Možno preto je dôležité usmerňovať očakávania verejnosti…

Presne, krotiť očakávania je veľmi dôležité. Je lepšie byť skromný a počínať si dobre pri svojich obmedzených ambíciách ako byť príliš ambiciózny  a byť potom sklamaný, pretože ste niečo nedosiahli z objektívnych príčin.

Posledná hypotetická otázka: myslíte si, že Poľsko bude mať ďalšiu príležitosť mať rotujúce predsedníctvo alebo ho najbližšia zmena zmlúv zruší úplne?

Dúfam, že ho ešte bude mať, myslím si, že by to tak malo byť. Nie sme superštát a rotujúce predsedníctvo zvyšuje demokratický charakter EÚ, má pozitívne vplyvy  a je dobré, že členské štáty majú šancu dodať istý špeciálny príspevok a byť ešte viac vtiahnuté do diania.

Pozadie

Karolina Pomorska pôsobí na Fakulte politiky a medzinárodných štúdií  na Cambridgeskej univerzite. Zúčastnila sa okrúhleho stola „Zdieľanie skúseností z predsedníctiev EÚ: Dánsko a vyšhradské krajiny, ktorá sa konal 30. novembra 2012. Organizátorom bola Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku, partnermi Fiedrich Ebert Stiftung Slovensko, Veľvyslanectvo Dánska v SR, a EurActiv.sk.

Cieľom stretnutia bolo podporiť otvorenú diskusiu o skúsenostiach z nedávnych predsedníctiev EÚ, ktorá by mohla priniesť užitočné podnety aj pre prípravu a výkon slovenského predsedníctva v druhom polroku 2016.

REKLAMA

REKLAMA