Nemecký poslanec: Reformy EÚ budú po odchode Británie jednoduchšie

Rozpadu únie zabránime len ak sa budeme hýbať všetci spolu, no zároveň rýchlejšie, než doteraz, tvrdí v rozhovore pre EurActiv.sk hovorca nemeckej SDP pre európsku politiku.

Norbert Spinrath SDP Nemecko EÚ
Norbert Spinrath, zdroj: norbert-spinrath.de

Jedným z hlavných aktérov krízy v eurozóne bola nemecká vláda. Bola by nemecká politika počas nej iná, ak by vládu vytvorili, alebo viedli, sociálni demokrati?

Nemeckej politike počas prvého obdobia dlhovej a hospodárskej krízy dominovala najprv konzervatívno-liberálna vláda, pod vedením kancelárky Angely Merkelovej. Nastavila tvrdý kurz rozpočtových škrtov, konsolidácie verejných financií, v ktorom bolo cieľom len vyrovnanie rozpočtov. Tento kurz mnohí otvorene kritizovali. V Španielsku, Portugalsku či Írsku dopadla táto politika na ľudí tvrdo, no na druhej strane tieto krajiny dokázali krízu prekonať. V Grécku je ale situácia iná. Krajina mala konzervatívne, aj sociálno-demokratické vlády, ktoré nasľubovali modré z neba výmenou za pomoc z Európskej únie, no sľuby neplnili. Tsipras a jeho Syriza sa potom presadili kvôli politike tvrdých rozpočtových škrtov. V Grécku sa urobili mnohé chyby. Zásadné chyby, aj zo strany nemeckej vlády – v tom čase ešte stále konzervatívno-liberálnej. V roku 2013 sme sa dostali do koalície ako menší z partnerov a kurz sa čiastočne upravil. Situácia sa však napriek tomu zhoršila, tentokrát kvôli osobným sporom medzi nemeckým ministrom financií Schäublem a jeho gréckym kolegom.

V čom konkrétne bola korekcia politického kurzu?

My sociálni demokrati sme vždy popri stabilizácii verejných financií presadzovali programy na podporu hospodárskeho rastu a tvorby pracovných miest. Presadili sme to aj do koaličnej zmluvy z roku 2013. Kurz sa teda zmenil, no nie dostatočne. Potrebujeme viac investičných programov pre krajiny v problémoch, vrátane tých, ktoré formálne ukončili pôžičkové programy, v prípadoch, keď sú súkromné financie nedostatočné. Potrebujeme investovať, aby sme mohli posilniť hospodársky rast, a poskytnúť pracovné miesta ľuďom, najmä mladým ľuďom.

 

V eurozóne potrebujeme nové usporiadanie

 

Potrebuje eurozóna fiškálne transfery?

Áno. V eurozóne potrebujeme nové usporiadanie. Maastrichtská zmluva vytvorila holú menovú úniu. Základnou chybou bolo, že ju nedoplnila politická únia. Potrebujeme ministra financií – alebo komisára pre financie – eurozóny, a samostatný rozpočet eurozóny. S vlastným rozpočtom eurozóny je možné reagovať preventívne, keď sa objavia znaky krízy. Nie je možné problémy riešiť až keď sa úplne prejavia, a aj potom diskutovať tri mesiace ako. Eurozóna tiež potrebuje parlamentnú kontrolu, pretože nie je správne, ak sa rozhodnutia robia bez kontroly volených zástupcov. Nehovorím však, že máme vytvárať samostatný parlament pre eurozónu. Kontrolu by mal prebrať Európsky parlament. A to preto, že všetky členské štáty – s výnimkou Veľkej Británie a Dánska – majú povinnosť prijať euro.

Uľahčí Brexit prijímanie takýchto zmien?

Áno. Británia bola brzdou pri všetkých pokusoch posilniť eurozónu. Ukázalo sa to už pri gréckej kríze. Aj keď šlo o veci, ktoré sa týkali len eurozóny, Británia sa vzpierala. Rovnako to bude výhodnejšie pri odpovedaní na otázku, kedy sa stanú členmi eurozóny ostatné štáty, ktoré sú zatiaľ mimo. Pre Európsku úniu ako celok je to však ešte väčšia výhoda. Británia doteraz blokovala akékoľvek opatrenia na vytváranie sociálnej Európy, ktorú ako sociálni demokrati presadzujeme, a ktorú dnes EÚ potrebuje.

Británia však nie je jedinou krajinou, ktorá nemá veľké nadšenie pre prehlbovanie integrácie v sociálnej oblasti, prípadne daniach. Je cestou pred spustením spolupráce v užšej skupinke krajín, vytvorenie integračného jadra?

Dvojrýchlostnú Európu už v skutočnosti máme. Máme EÚ 27, respektíve ešte stále 28 krajín, a eurozónu s 19 krajinami. Nepovažujem to ale za dobrú cestu vpred. Taký postup by vyústil buď do Európy, v ktorej si krajiny voľne vyberajú, na akej forme spolupráce sa chcú podieľať, a na ktorej nie, čo by bolo neprehľadné, alebo do Európy, v ktorej dominuje integračné jadro, a ostatní sú len štatistami. Rozpadu zabránime len ak sa budeme hýbať všetci spolu – no zároveň rýchlejšie, než doteraz.

Čo však s krajinami, ktoré sa nebudú chcieť zúčastniť na hlbšej integrácii, prípadne nebudú plniť podmienky? Majú z EÚ odísť, alebo sa im môže vytvoriť špeciálny režim výnimiek?

Príklad Veľkej Británie ukazuje, že špeciálne podmienky a výnimky aj tak nič neriešia. Veľká Británia vždy využívala špeciálny režim, výnimky, opt-outs. Nakoniec aj tak z EÚ odchádza. Zvyšná dvadsaťsedmička by to mala využiť ako príležitosť povedať si: spojme sa užšie a tentokrát sa pokúsme vyhnúť výnimkám a špeciálnym pravidlám. Hneď ako umožníte jednu výnimku, otvárate dvere ďalším. Vidíme to aj teraz, keď sa populisti snažia využiť kapitál britského referenda. Wilders v Holandsku hovorí o „Netixe“, v Rakúsku môže v prezidentských voľbách nakoniec predsa zvíťaziť Hoffer, a ďalší.

 

Slovenské predsedníctvo už teraz prinieslo viac než sa čakalo

 

Čo očakávate od Bratislavského summitu? (rozhovor bol pripravený v stredu pred neformálnym summitom v Bratislave).

Je obdivuhodné, akým spôsobom sa Slovensko chopilo svojho prvého predsedníctva Rady EÚ. Už teraz prinieslo viac, než sa čakalo. Od summitu očakávam, že dvadsaťsedmička, ktorá sa na ňom stretne, konzekventne a zodpovedne pripraví spôsob, akým budeme postupovať v prípade odchodu Veľkej Británie. Tento postup bude jednotný, a nie individuálny, každý so svojimi národnými záujmami, postojmi. Očakávam, že dvadsaťsedmička urobí pokrok v boji proti daňovému dumpingu a vyhýbaniu sa plateniu daní. A nejde len o rozhodnutie Komisie v prípade Írska a firmy Apple. Som si vedomý toho, že s 27 štátov, ktoré sa v Bratislave stretnú, poskytuje 21 podobné daňové zvýhodnenia ako Írsko. Očakávam tiež, že sa bude hovoriť aj o posilnení sociálnej dimenzie EÚ. Ľuďom musíme ukázať, že Európa zlepšuje konkrétnym spôsobom ich život. Ak sa to nestane, budú reagovať podobne ako Briti. Je skutočne najvyšší čas posunúť vpred témy, ako je sociálne poistenie, boj proti nezamestnanosti mladých a podobne. Predseda Komisie Juncker to spomenul ako jeden z hlavných bodov v prejave o stave EÚ. Je potrebné zabezpečiť, aby sa diskusie o sociálnej únii premietli do konkrétnych rozhodnutí, faktov, ktoré budú ľudia vnímať vo svojom každodennom živote.

Často však počujeme, že zložité rozhodnutia týkajúce sa eurozóny či EÚ ako celku, budú musieť počkať na výsledok budúcoročných nemeckých, alebo francúzskych volieb. Je to fér? Je to efektívne z pohľadu fungovania EÚ?

Odmietam podobné vyjadrenia – musíme počkať na nemecké, alebo na francúzske voľby. V politickom rozhodovaní môže byť dôležitý každý jeden individuálny štát. A ak by sme sa mali riadiť podľa každých volieb, čakať na ich výsledky, nikdy by sme o ničom nerozhodli. Je samozrejmé, že NemeckoFrancúzsko hrajú v Európe dôležitú úlohu. Nesmú byť však tak dôležití, aby sa kvôli nim v Európe nič nedialo. Tvrdím, že svoje presvedčenie musíme dať verejne najavo a bojovať zaň. To sa týka aj kontroverzií v Európe. Ak sa uchádzam o hlas vo voľbách, musím byť svojim postojom rozoznateľný. Musím za svoje názory bojovať, snažiť sa ich presadiť. Aj preto som vnímal kriticky, že sa kongres našej strany, venovaný postoju k CETA, obchodnej dohode EÚ s Kanadou, uskutoční až deň po regionálnych voľbách v Berlíne.

 

 

Norbert Spinrath bol v rokoch 1998-2000 spolkovým predsedom Odborového zväzu polície, neskôr bol viceprezidentom Medzinárodnej únie odborových zväzov polície (EuroCOP). Od roku 2013 je členom dolnej komory nemeckého parlamentu (Bundestag), kde pôsobí ako predseda SPD v európskom výbore Bundestagu, a ako hovorca parlamentnej frakcie SPD pre európske záležitosti. V Bratislave sa 12. septembra 2016 zúčastnil na diskusii organizovanej slovenskou kanceláriu Friedrich Ebert Stiftung.

 

REKLAMA

REKLAMA