Riešenie je pre tureckých Cyperčanov nutnosťou

Keďže tureckí Cyperčania potrebujú riešenie, musia byť hnacou silou v rokovaniach, uviedol bývalí líder Severného Cypru Mehmet Ali Talat. Ak ale strana tureckých Cyperčanov prestane byť motorom, všetko skolabuje.

Mehmet Ali Talat, Zdroj: Európska komisia
http://euractiv.sk

Rokovania medzi komunitami gréckych a tureckých Cyperčanov prebiehajú už veľmi dlho a stále sú ďaleko od ukončenia. Počas rokovaní ale došlo k určitým čiastočným úspechom, tiež počas vášho obdobia v najvyššej funkcii. Môžete zhrnúť niektoré z otázok, na ktorých sa obe strany dohodli?

Nielenže počas môjho obdobia sa uskutočnila väčšina vzájomného zblíženia. Môžem povedať, že takmer celé sa uskutočnilo počas môjho pôsobenia. A to preto, lebo moja vízia vždy bola, že riešenie je pre tureckých Cyperčanov nutnosťou. Tureckí Cyperčania potrebujú riešenie, aby sa stali súčasťou medzinárodného práva. To v súčasnosti chýba. Tureckí Cyperčania majú svoj vlastný štát s vlastnými inštitúciami. Tureckí Cyperčania majú ekonomiku, hoci je malá. Majú dostatočnú bezpečnosť, v tomto ohľade je to bezproblémové. Ale to, čo im chýba je, že nemajú medzinárodnú legálnosť. A to spôsobuje veľa ďalších problémov. Sú izolovaní po ekonomickej stránke, v doprave, vzdelávaní, kultúre a v ďalších aspektoch života.

Vždy som veril, že mojou misiou musí byť nájsť riešenie. Bol som flexibilný, rozhodný, robil som všetko preto, aby som presvedčil grécko-cyperských vyjednávačov a grécko-cyperskú stranu vo všeobecnosti o výhodách riešenia pre obe strany. Samozrejme, grécki Cyperčania budú mať tak ako tureckí Cyperčania prospech z riešenia. Schopnosť vyjednávačov netkvie len tom, že on alebo ona sú schopní presvedčiť druhú stranu. Nie, vyjednávač by mal veriť a robiť všetko v záujme riešenia. Ak je perspektívou riešenie, môžeme toho veľa urobiť. To bolo podstatou môjho obdobia. A toto teraz na strane tureckých Cyperčanov chýba, pretože prezident, ktorý je zároveň vyjednávačom, neverí vo význam a dobro riešenia. Ja verím, že riešenie je potrebné, je nutnosťou.

Čo sa teda zatiaľ dosiahlo a čo ešte chýba?

Cyperský problém sme rozdelili na šesť hlavných tém. Rozhovory o vládnutí a oblasti rozdelenia právomocí sa takmer ukončili. Záležitosti Európskej únie a ekonomické otázky boli tiež takmer dokončené. Na prerokovanie zostalo len niekoľko menších vecí. Oblasť majetkov, bezpečnosti a garancií a mapa teritórií sú tri témy, ktoré zostali. Všetky zúčastnené strany – Turecko, Grécko a Spojené kráľovstvo ako garanti – sa tiež mali zúčastniť rokovaní o bezpečnosti a zárukách.

Jediný dôležitý problém, ktorý zostal na stole, sa týkal majetkových práv a niekoľkých ďalších menších otázok, ktoré ale neboli tak zložité na diskusiu, rokovania a dokončenie. Povedal by som, že počas môjho obdobia sme s grécko-cyperským lídrom Demetris Christofiasom dokončili takmer 70 % záležitostí.

Žiaľ, po voľbách v roku 2010 bol zvolený nový líder, ktorý súčasný status-quo tiež vidí ako riešenie. Ako som povedal, keďže tureckí Cyperčania potrebujú riešenie, musia byť v rokovaniach hnacou silou. Grécki Cyperčania sú v Európskej únii, sú členmi OSN a tak ďalej. Takže hnacou silou musí byť turecko-cyperská strana. Ak toto chýba, rokovania budú stagnovať, tak ako momentálne.

Nemyslím tým, že zodpovednosť je čisto na ramenách turecko-cyperskej strany. Ale keď strana tureckých Cyperčanov prestane byť motorom, všetko skolabuje.

Popri oficiálnych rokovaniach sa uskutočňuje aj bi-komunitný dialóg, a to pod záštitou Slovenskej republiky…

Áno, ale ide o bi-komunitný dialóg medzi politickými stranami, ku ktorému dochádza už viac ako 20 rokov bez špecifického cieľa. Politickým stranám z oboch častí pomáha udržiavať kontakt a vzájomne sa deliť o svoje názory. Ale samotný dialóg nemá v úmysle nájsť riešenie cyperského problému. Takže môže pokračovať aj ďalších 20 rokov alebo viac, až kým sa nenájde skutočné riešenie. Je to úplne iný aspekt v bi-komunitných vzťahoch.

Niektorí pozorovatelia  veria, že dôvodmi toho, prečo rokovania medzi oboma komunitami stagnujú je nedostatok nových ľudí, nízke zapojenie organizácií občianskej spoločnosti a tiež ženy sa považujú za chýbajúcu časť v oficiálnych rokovaniach. Existuje potreba nových, mladých ľudí, ktorí by do hľadania riešenia cyperského problému vniesli nové myšlienky?

Je to možné. Faktom je, že cyperský problém nie je otvorený novým myšlienkam, pretože je takmer vyčerpaný vo všetkých aspektoch. Diskutovalo a rokovalo sa už o všetkom. O cyperskom probléme sa napísalo množstvo kníh. Existujú parametre Organizácie Spojených národov, ktoré sa už stanovili. To, čo chýba, je vôľa a prianie nájsť riešenie na oboch stranách. Napríklad, prieskumy verejnej mienky medzi gréckymi Cyperčanmi ukazujú, že sa veľmi nezaujímajú o riešenie, pretože ho nepotrebujú.

Pokiaľ ide o ženy, musím povedať, že počas môjho pôsobenia boli v našom negociačnom tíme zastúpené. Samozrejme, dobré je, ak sa do rokovaní zapojí aj občianska spoločnosť. Avšak ak sú občianske organizácie kontrolované vládou, vládne orientované, tzv. GONGOs, potom sa ich význam stráca. Na grécko-cyperskej strane je  ťažké nájsť skutočnú MVO súvisiacu s cyperským problémom. Akékoľvek organizácia, ktorá sa tomu venuje, musí prejsť cez ministerstvo zahraničia gréckych Cyperčanov.

Spomínali ste ekonomické bariéry, ktorým Severný Cyprus čelí, a ktoré súvisia s neuznaným medzinárodným statusom. Aké sú teda zdroje pre verejný rozpočet?

Približne 40 % finančných prostriedkov prichádza z Turecka. Zvyšok generuje naša vlastná ekonomika. HDP per capita v Severnom Cypre je asi 15.000 USD. Hlavnými ekonomickými aktivitami sú turistický ruch, sektory vyššieho vzdelávania a export niektorých poľnohospodárskych a mliečnych produktov.  

A čo financovanie zo strany Európskej únie a vzťahy s EÚ?

Určité financovanie tu existuje. Po referende o Annanovom pláne v roku 2004, v ktorom grécki Cyperčania povedali „Nie“ a tureckí Cyperčania hlasovali v prospech znovuzjednotenia ostrova, sa EÚ rozhodla poskytnúť tureckým Cyperčanom pomoc. Schválili sumu 259 miliónov eur  na pomoc s konvergenciou ekonomiky bližšie k Európskej únii. Vzťahy tureckého Cypru a EÚ pokračujú pokiaľ ide o finančnú a technickú pomoc.

EÚ je tiež nepriamo zapojená do verejných záležitostí tureckých Cyperčanov,  do občianskych služieb a vládnych služieb. Keď inštitúcia alebo ministerstvo pripravuje nový zákon, EÚ im radí v tom, aby bol kompatibilný. Je to podobné harmonizácii, ale bez veľkej zodpovednosti zapojených strán. Gréckym Cyperčanom sa ale toto nepáči a pokiaľ viem, tak robia určité problémy. A momentálne ani súčasná vláda tureckých Cyperčanov nemá veľmi rada Európsku úniu. Takže tiež nie sú veľmi entuziastickí v tomto type vzťahu.

Ako vnímajú tureckí Cyperčania Turecko a rolu Ankary? Mohli by ste charakterizovať tento vzájomný vzťah?

Po prvé, Turecko poskytuje tureckým Cyperčanom bezpečnosť a finančnú pomoc. Grécki Cyperčania nesúhlasili v roku 2004 so zjednotením ostrova a odmietli tureckých Cyperčanov ako rovnocenných partnerov. Preto sa tureckí Cyperčania musia spoliehať na podporu zvonku, ktorá zjavne prichádza z Turecka. Tureckí Cyperčania veria, že bez podpory z Turecka nie je prežitie možné. Takže Turecko vnímajú nielen ako svojho veľkého brata, ale tiež ako svojho jediného podporovateľa. Niektorí tomu dávajú väčší význam, iní menší.

Samozrejme, aj v našich vzťahoch s Tureckom existujú niektoré problémy. Tým, že Turecko poskytuje všetko, akýkoľvek neprívetivý odkaz prichádzajúci z Turecka, hlboko zraní tureckých Cyperčanov. A môže tiež spôsobiť reakcie proti Turecku, hoci sú marginálne.

Pozícia Turecka je extrémne dôležitá. Turecká armáda poskytuje bezpečnosť; finančná podpora opäť prichádza z Turecka, rovnako ako komunikačné prostriedky, vrátane dopravy a telekomunikácií. Predvoľba pre naše telefónne čísla je 0090. Medzinárodné spoločenstvo totiž odmietlo dať tureckým Cyperčanom vlastný kód.

Pozadie

Mehmet Ali Talat pôsobil vo funkcii premiéra i prezidenta medzinárodne neuznanej Severocyperskej tureckej republiky.

REKLAMA

REKLAMA