Rozhodnutia o rozpočte 17 krajín sa nemôžu robiť tajne

Ak chceme zachovať pozíciu Európy vo svete, musíme hospodársku a menovú úniu pretvoriť na európsku politickú federáciu, hovorí prvá podpredsedníčka Európskej komisie Viviane Redingová.

Redingová
Komisárka Viviane Redingová, Zdroj: Európska komisia

Hospodárska kríza zvýraznila, aké náročné je pre inštitúcie EÚ prichádzať s riešeniami a uviesť ich do života. Ukázala však aj určitú mieru národného sebectva a napätia medzi členskými štátmi. Čo si o tom myslíte?

Je pravdou, že súčasná finančná a dlhová kríza je bezprecedentnou výzvou, na ktorú neboli pripravené ani národné demokracie, ani štruktúra európskych inštitúcií.

Myslím si však, že ak ale zohľadníme rôznorodú povahu súčasnej krízu, je pozoruhodné, čo sme za posledných päť rokov dokázali. Ako Európania sme sa počas krízy naučili dôležitú vec: zdieľanie spoločnej meny znamená, že sme spolu previazaní ako komunita a že ekonomické a fiškálne problémy jednej krajiny sa veľmi rýchlo stanú problémami iných krajín eurozóny. Preto potrebujeme proti kríze bojovať spoločne. To treba doplniť spoločnými opatreniami, ktoré zabezpečia solidaritu v čase, kedy krajiny prechádzajú potrebnými, ale bolestivými úspornými programami.

Členské štáty a európske inštitúcie prijali bezprecedentné a odvážne kroky na podporu stability eura. Urobili sme ich napriek tomu, že naše inštitúcie na to neboli stavané. Kríza nás priviedla k novým krokom, aby sme svetu ukázali, že euro je nezvratné. To si samozrejme vyžaduje úsilie všetkých členských krajín, jednak tých, ktoré majú problémy a musia zásadne reformovať svoje ekonomiky ale aj tých, ktoré nemajú problémy no musia svojim občanom vysvetliť, preto musia financovať európsku solidaritu. Keďže sú našťastie všetky členské štáty EÚ demokraciami, je normálne, že dohoda o týchto opatreniach trvá a že je spojená s politickou diskusiou a aj kontroverziou.

Kríza tiež odštartovala diskusiu o federálnom riešení, čo bolo ešte pred nejakým časom úplne nemysliteľné. Čo si myslíte o návrhu priamej voľby predsedu Európskej komisie?

Ak kríza priniesla niečo dobré, tak to, že čoraz viac politikov na národnej úrovni chápe, že len spojení môžeme byť silní. Európa má dlhú históriu pretvárania seba samej, znovuobjavovania sa. Osobne verím, že ak chceme zachovať a ochrániť pozíciu Európy vo svete musíme pretvoriť hospodársku a monetárnu úniu na silnú európsku politickú federáciu, pričom monetárna, fiškálna a banková únia bude pokrývať aspoň štáty eurozóny a zároveň zostane otvorená všetkým členským štátom, ktoré by sa chceli pridať.

V dnešnom globalizovanom svete je zdieľanie federalizovanej suverenity jedinou cestou ako zabezpečiť demokratickú moc tvárou v tvár rastúcim globálnym výzvam, od finančnej a dlhovej krízy až po klimatickú zmenu.

V tomto zmysle priniesol júnový summit dôležité výsledky. Správa „štyroch prezidentov“ (Barroso, Juncker, Van Rompuy, Draghi: Towards a genuine economic and monetary Union, pozn. red.) hovorí, že „integrácia a legitimita musia postupovať paralelne.“  To znamená, že musíme nie len posilňovať právomoci, ktoré sú vykonávané spoločne inštitúciami EÚ, ale musíme posilniť aj legitimitu rozhodovacieho procesu. Rozhodnutia, ktoré ovplyvňujú rozpočet 17 krajín eurozóny, nemôžu byť prijímané za zatvorenými dverami a na tajných stretnutiach Euroskupiny alebo Európskej rady. Musíme zabezpečiť, že sa to bude diať demokraticky. Podľa môjho názoru by to bolo najlepšie možné dosiahnuť pretvorením  Únie na európsku federáciu so silnou európskou vládou (Komisiou), ktorá by sa zodpovedala priamo volenému Európskemu parlamentu. Predseda tejto vlády by mal byť podľa mňa volený Európskym parlamentom, ktorý reprezentuje európskych občanov. Potom by si mal vybrať svoj tím.

Pokiaľ ide o myšlienku priamej voľby predsedu Európskej komisie, vždy som mala pocit – pravdepodobne vďaka mojej 10-ročnej skúsenosti v luxemburskom parlamente a 10-ročnej ako členka Európskeho parlamentu – že by sa Európska únia mala vyvinúť do podoby parlamentnej demokracie a nie prezidentského systému. Preto je moja vízia EÚ postavená na silnom a priamo volenom Európskom parlamente, ktorý volí predsedu Komisie na základe výsledku volieb do Európskeho parlamentu. Samozrejme určite tu sú aj ďalšie možnosti pre budúci inštitucionálny vývoj  a myšlienka priamej voľby predsedu Komisie je určite zaujímavá. Priblížilo by to Európu k systému v USA a vyžadovalo by si to kampaň v celej EÚ, čo je oveľa diverzifikovanejšie prostredie – kultúrne aj jazykovo  – než 50 štátov USA. Mali by sme ale o všetkých možnostiach diskutovať s otvorenou mysľou.

Ešte pred pár rokmi bolo Taliansko na okraji európskych rozhodnutí. Teraz sa zdá, že je jedným z „líderských“ štátov. Je to len zdanie alebo je to tak?

Ako Luxemburčanka neverím v koncept „líderských“ štátov. Pokiaľ ide o mňa, Európska únia vznikla presne preto, aby sme sa cez toto preniesli a zabezpečili, že sa so všetkými členskými štátmi – malými, veľkými, severnými a južnými, západnými a východnými – zaobchádza rovnako a majú rovnaké slovo pri rozhodovaní. Verím ale v líderstvo talentovaných politikov. Poznám Maria Montiho dlho, bol prvým komisárom zodpovedným za jednotný trh. Jeho vízia spoločného trhu bez akýchkoľvek hraníc ma vždy inšpirovala. 

V mnohých európskych krajinách viedla kríza k výmene politických síl. Hovorí sa o technokratických vládach v Grécku a v Taliansku. Kríza tiež viedla k vzostupu anti-európskych, extrémistických , xenofóbnych a populistických síl. Je to symptóm toho, že sa európske demokracie oslabujú?

Ostro nesúhlasím s tvrdením, že európske demokracie sa oslabujú. Nerozumiem ani hodnoteniu, podľa ktorého je Mario Monti technokrat. Mario Monti bol dvakrát zvolený za európskyeho komisára Európskym parlamentom a podľa môjho chápania talianskej ústavy je teraz talianskym premiérom, zvoleným talianskym parlamentom, tak ako je zvykom. Má teda rovnakú legitimitu ako jeho predchodcovia.

Vo všeobecnosti sa ale domnievam, že kríza demokraciu v Európe posilnila. Uvediem tri príklady. Prvý  – nové európske pravidlá o posilnenej koordinácii fiškálnych politík, ktoré vstúpili do platnosti v decembri – mohli byť prijaté len vďaka tlaku Európskeho parlamentu a Rady ministrov. Po druhé, vezmime si Portugalsko a Írsko. Vďaka ťažkým reformám, ktoré získali širokú podporu v ich parlamentoch sa ekonomicky opäť dostávajú do formy. Ako tretí príklad chcem použiť Nemecko, kde finančnú pomoc krajinám podporila tiež široká parlamentná väčšina.

Komisia už prišla s niekoľkými návrhmi na vytvorenie európskej administratívy na poli spravodlivosti ako je napríklad európska prokurátúra alebo opatrenia proti podvodom. Aká je reakcia vlád na tieto návrhy? Smerujeme k vzniku európskej justície?

Lisabonská zmluva nás vybavila silnejšími nástrojmi v tejto oblasti, najmä v oblasti trestného práva. Postavili sme už niekoľko základných kameňov no v mnohých oblastiach máme rezervy. Z pozície vôbec prvej komisárky pre spravodlivosť pracujem  v súčasnosti na tom, aby sa výstavba európskej oblasti spravodlivosti posunula.

Len pred niekoľkými týždňami som prezentovala legislatívne nástroje na kriminalizáciu machinácií s úrokmi. Len pred mesiacom Komisia po prvýkrát v histórii EÚ navrhla spoločné minimálne trestné sadzby pre podvodníkov, ktorí sa previnia voči rozpočtu EÚ. Ďalším krokom bude v blízkej budúcnosti príprava návrhu na vznik európskej prokuratúry, ktorá by mala bojovať práve proti podvodom týkajúcim sa európskeho rozpočtu. Európsky rozpočet sa dá dostatočne ochrániť len spoločnou európskou inštitúciou, ktorá by mala spolupracovať s národnými prokuratúrami. Eurojust už nadviazal prínosnú spoluprácu medzi národnými prokuratúrami, na tom môžeme stavať.

Budete v budúcnosti uvažovať o sebe ako o kandidátke na post predsedníčky Európskej komisie?

Pre mňa je post eurokomisárky pre spravodlivosť v rámci EÚ úplný „dream job“. Mám na starosti, aby som z Európy urobila kontinent, kde platí spravodlivosť a základné práva ako aj to, aby mali občania k sebe bližšie. Ako podpredsedníčka som podľa protokolu dvojkou a preto mám tú česť predsedať kolégiu v čase neprítomnosti jeho predsedu. Pre mňa je to vyvrcholenie 30 rokov v miestnej, národnej aj európskej politike. Chcem to robiť dobre a dosiahnuť výsledky pre Európu a pre našich občanov.

Okrem toho máme v osobe José Mauela Barrosa veľmi dobrého a veľmi aktívneho predsedu, ktorého obdivujem pre jeho silu, právnické myslenie, trpezlivosť a múdrosť, s akými zvláda túto krízu. Okrem toho je odo mňa o pár rokov mladší. Mojím osobným želaním by bolo, aby José Manuel zostal na tretie obdobie. Potrebujeme teraz stabilitu a kontinuitu. Samozrejme, ak potom bude potrebovať podpredsedníčku budem o tom uvažovať. Mám rada túto prácu.

Pozadie

Viviane Redingová je podpredsedníčkou Európskej komisie zodpovednou za spravodlivosť, základné práva a občianstvo. Pochádza z Luxemburska. Rozhovor poskytla Giampierovi Gramagliaovi z talianskeho EurActiv-u. Uverejňujeme jeho krátenú verziu. 

REKLAMA

REKLAMA