Šefčovič: Sme čestným hráčom

S Marošom Šefčovičom, vedúcim Stáleho zastúpenia Slovenskej republiky pri EÚ, sme sa rozprávali o základných líniách európskej politiky Slovenska i tom, ako sme schopní presadzovať svoje záujmy.

šefčovič
šefčovič

  • Rakúske predsedníctvo sa snaží o oživenie ratifikácie Európskej ústavy. Myslíte si, že ratifikácie by sa mali dokončiť? Čo si o obnovení ratifikačného procesu myslí slovenská diplomacia?

Po vyriešení finančnej perspektívy ide naozaj o jeden z veľmi zložitých problémov. Bude ho potrebné riešiť v širšom kontexte, nie len ako problém ústavnej zmluvy. Ide o širšiu debatu o budúcnosti Európy, lebo tu sa navzájom prelína viacero problémov. Inštitucionálne usporiadanie, prispôsobovanie fungovania európskych inštitúcií rozšírenej Únii, a takisto aj prispôsobenie EÚ ďalšiemu rozšíreniu. Rakúske predsedníctvo momentálne absolvuje konzultácie, ministerka zahraničných vecí navštívila Francúzsko a Holandsko a rozprávala sa s nimi o tom, akým spôsobom chcú pristúpiť k zablokovanému ratifikačnému procesu. Diskusia bude pokračovať minimálne tento polrok. Rakúske predsedníctvo by ju malo vyhodnotiť a urobiť návrh, ako ďalej v tejto otázke pokračovať.

Zároveň si ale myslím, že bude veľmi dôležité nevytvoriť dojem, že je to jediná vec, ktorou sa EÚ zaoberá. To by urobilo z EÚ pre občanov inštitucionálny problém, ktorý nie sme schopní riešiť, a také niečo je im vzdialené. Budú musieť prebiehať dva paralelné procesy: uvažovania o budúcnosti EÚ, a druhý, ktorý sa zameria na to, čo je momentálne pre európskych občanov najdôležitejšie – teda rast, vytváranie pracovných miest a zlepšovanie kvality života. Medzi týmito dvoma hlavnými prúdmi je potrebné nájsť rovnováhu. Tak sa EÚ zefektívni a priblíži k občanom.

  • Má na to Rakúsko kapacity? Veľké projekty, ambície, vyžadujú veľkých hráčov. Rakúsko je malá krajina, pomerne nový člen, v nedávnej minulosti, po vstupe Heidera do vlády, boli jej vzťahy s EÚ komplikované.

Karty na to jednoznačne má, pretože o tomto postupe rozhodla Európska rada v júni, vzhľadom na dve neúspešné referendá v Holandsku a Francúzsku. Práve Rakúske predsedníctvo bolo poverené tým, aby sa sústredilo na obdobie reflexie, rozmýšľania, aby hľadalo a navrhovalo riešenia. Čiže mandát na to jednoznačne má. V skutočnosti je dobré, že o budúcnosti Únie sa bude diskutovať počas predsedníctiev dvoch menších krajín. Tie nie sú v týchto diskusiách podozrievané z bočných úmyslov, alebo z veľmi silnej národnej agendy, takže sa od nich očakáva naozaj nestranný pohľad na stanoviská jednotlivých členských štátov a vypracovanie takého návrhu, ktorý by bol akceptovateľný pre všetkých, a ktorý by mohol byť natoľko pragmatický, aby sme aj túto veľkú prekážku čím skôr odstránili a venovali sa veciam, ktoré sa viac týkajú európskych občanov.

  • Rakúsko chce priblížiť EÚ občanom, popularita EÚ v očiach rakúskych občanov dosť poklesla. Myslíte si, že Predsedníctvo je pre Rakúsko šanca zlepšiť imidž EÚ u svojich občanov?

Je to základná úloha vo všetkých členských krajinách, dominantná by mala byť najmä pre staršie členské krajiny. Najmä tie, kde sa veľmi zle vysvetľuje dôsledok posledného rozšírenia. Častokrát sme aj my tu v Bruseli svedkami toho, že rozšírenie sa prepája s globalizáciou. Najmä v národných médiách sa často objavujú len negatívne články vytrhávajúce z kontextu jednotlivé legislatívne opatrenia. Brusel sa v nich prezentuje ako „ríša byrokratov“, ktorí už naozaj nevedia, čo majú robiť, a vymýšľajú úplne nezmyselnú legislatívu. Netvrdím, že na tom nie je nič pravdy, samozrejme sa vyskytli aj takéto veci. Komisár Verheugen prišiel s ideou odstránenia legislatívy, ktorá je veľmi zaťažujúca, alebo sa týka prílišných detailov nepodstatných pre fungovanie krajiny, alebo podnikateľského prostredia. Komisia urobila zhodnotenie a odstránila legislatívu považovanú za prekonanú alebo nepotrebnú. Ide o to, akým spôsobom vysvetliť občanovi, čo je EÚ, čo všetko pre neho robí, koľko pozitív prináša. Vyplýva aj z mediálneho prostredia, že sa negatívne správy šíria rýchlejšie ako pozitívne.

  • Čo Únia podľa vás občanovi priniesla?

Obdobie prosperity na európskom kontinente, bezprecedentné v celej histórii Európy. Prosperita po poslednom rozšírení viedla k znovuzjednoteniu Európy. Je to entita, ktorá šíri dôveru, prosperitu a veľkú príťažlivosť pre svojich ďalších susedov. EÚ sa stala unikátnym nástrojom vplyvu na susedov, či už na Balkáne, alebo vo východnej Európe, spôsobom ako ich presviedčať, že reformy sa oplatia, že demokracia je naozaj pozitívna vec, a že trhová ekonomika prináša výsledky

  • Ako si vysvetľujete, že na Slovensku existujú politické skupiny, ktoré sa v posledných dvoch rokoch stali absolútne euroskeptickými? Čo spôsobilo, že ľudia, ktorí pracovali v eurointegračných štruktúrach, sa zrazu stali odporcami európskej integrácie?

Stáva sa to. Pôsobenie v Bruseli je veľmi zložité, ide o spoluprácu 25 krajín, spoluprácu s Komisiou, s Európskym parlamentom. Často krát je veľmi zložitý aj legislatívny proces, konsenzus sa hľadá veľmi zložitým spôsobom, takže niekedy naozaj aj presadenie veľmi dobrej myšlienky trvá dlhšie, ako by si ľudia vedeli predstaviť. Aj pôsobeniesmerom k domácim partnerom (v mojom prípade k Slovensku) je potrebné veľmi intenzívne komunikovať, vysvetľovať plusy a mínusy, hľadať riešenie, ktoré je prijateľné pre Slovensko i pre EÚ. Takže sa nečudujem, že po nejakom dlhšom pôsobení môže byť frustrácia veľmi silná. Ale aj pri takýchto veľmi zložitých aktivitách je potrebné vidieť cieľ, a niekedy sa pozrieť aj spätne dozadu, čo všetko bolo dosiahnuté a kam vývoj smeruje. Dobré veci sa rodia ťažko. Napríklad rokovanie o finančnej perspektíve bolo mimoriadne zložité a náročné, napínavé do poslednej chvíle. Človek pri týchto rokovaniach častokrát pociťuje obrovskú osobnú zodpovednosť, pretože nie vždy sa môže spoľahnúť na detailné inštrukcie. Musí vedieť reagovať za krajinu. Psychické vypätie je naozaj veľmi silné, takže sa nečudujem, že ľudia majú po dlhšom pôsobení dosť tej vypätej atmosféry, ktorá v Bruseli vládne.

  • Ako sa Slovensko po roku a pol členstva v EÚ prispôsobilo zložitým a komplexným rozhodovacím procesom?

Zvládli sme to naozaj veľmi dobre. Nemáme problém s chápaním legislatívnych procesov. Máme veľmi dobre rozpracovaný systém. Každý nový legislatívny návrh musí byť v priebehu dvoch týždňov v anotovanej forme zaslaný NR SR a našim vládnym ministerstvám, ktoré sú za to zodpovedné. Tam je základný legislatívny návrh rozanalyzovaný – aký rozhodovací proces ho očakáva, aké z toho pre nás vyplývajú implikácie. Všetko, čo my s našimi kapacitami môžeme rozanalyzovať, sa nachádza už v anotácii, ktorá slúži ako východisko pri spracovaní našej pozície. Tú potom presadzujeme pri jednotlivých legislatívnych návrhoch v procese, ktorý niekedy trvá aj rok-dva. Toto máme zvládnuté.

Proces nie je zložitý pre expertov, ktorí v ňom pracujú. No chápem, že je zložitý pre občanov, ktorí pozorujú z diaľky. Len v rámci Rady existuje takmer 300 pracovných skupín. Ďalej je tu množstvo komitologických výborov, štruktúry ako Výbor stálych predstaviteľov I. a II., tzv. Corepery, Rady fungujúce v deviatich sektorálnych formáciách, Európska rada, ktorú tvoria premiéri. Do tohto procesu sa v stále väčšej miere zapája Európsky parlament, čím sa legislatívny proces predlžuje o tzv. zmierovacie konania v rámci procedúry spolurozhodovania. Vplyv EP sa výrazne posilňuje. Najdôležitejšie sú rokovania s Parlamentom, ktoré trvajú do neskorých nočných hodín. Kompromis sa hľadá veľmi zložitým spôsobom.

  • Aká je spolupráca so slovenskými euroaktérmi v Bruseli – teda slovenskými europoslancami, komisárom Figeľom, jeho kabinetom… Akým spôsobom komunikujete?

Čím je krajina menšia, tým sa musí v Bruseli snažiť o väčšiu synergiu. Zo strany Stáleho zastúpenia sa veľmi snažíme o nadštandardnú spoluprácu aj s našimi europoslancami, aj s komisárom. Tesne po mojom príchode sme usporiadali rokovanie s europoslancami, na ktorom bolo predstavené celé zastúpenie, kolegovia pre jednotlivé oblasti, aby europoslanci alebo ich asistenti vedeli, na koho sa môžu obracať pri niektorých problematikách. Podobné stretnutie absolvovali aj ich asistenti, ktorí zabezpečujú servis pri príprave na jednotlivé rokovania. Snažíme sa minimálne raz mesačne organizovať pravidelné stretnutia. Na nich navrhujeme niektoré aktuálne témy, o ktorých si myslíme, že budú dôležité či už v EP alebo v našich diskusiách v štruktúrach Rady. Ak sa vyskytnú aktuálne veci, ako napríklad nedávno smernica REACH alebo smernica o pracovnom čase, organizujeme pre europoslancov či ich asistentov pracovné raňajky, kde im prezentujeme slovenskú pozíciu. Snažíme sa, aby bola spolupráca automatická. Rozhodnutie je samozrejme na nich. Pôsobia v rôznych frakciách, kde sa tiež rešpektuje vnútorný život frakcie.

Spolupráca s europoslancami je naozaj veľmi dobrá, oceňujem ich výkon počas zložitej diskusie o Jaslovských Bohuniciach. Bez ich aktívneho vystupovania v rámci plenárneho rokovania a v rámci frakcií by sa nepodarilo stanoviť presnú sumu. Stanovisko EP nám pomohlo aj pri veľmi zložitých rokovaniach s Komisiou, kde sa kabinetu nášho komisára podarilo formovať stanovisko Európskej komisie z veľmi negatívneho, v podstate zamietavého k návrhu EP, až k neutrálnemu, kde sa objavila formulácia, že EK bude rešpektovať rozhodnutia, ktoré budú k tejto otázke prijaté v rámci rokovaní o Finančnej perspektíve. Synergia sa tu prejavila veľmi pozitívne, rovnako aj spolupráca s komisárom a jeho kabinetom je veľmi intenzívna.

  • Nie je to chúlostivé, keďže komisár je komunitárnym úradníkom, a jeho rodná krajina nie je vysielajúcou krajinou?

Zástupcu každej členskej krajiny v Komisii nominuje vláda, rozhodnutie predsedu Komisie o tom, kto by mal aké portfólio zastávať, prebieha v úzkej komunikácii s premiérmi. Je to orgán, ktorý má pomáhať EÚ aj členským krajinám. Eurokomisári sú európski predstavitelia, sú nezávislí, ale v praxi každý z nich vie, z ktorej členskej krajiny prišiel, a jeho pôsobenie v EK je veľmi citlivé na niektoré prvky, dôležité pre jeho členskú krajinu.

Predseda Komisie Barroso na jednom z pravidelných pracovných obedov s nami veľvyslancami uviedol, že je to veľmi dobré aj pre nich – ani kolégium komisárov nemôže žiť vo vákuu. Musia poznať realitu v európskom priestore, ako sa na jednotlivé problematiky pozerajú členské krajiny. Darmo prídu s fantastickým návrhom, ktorý bude nepriechodný. Musí existovať spätná kontrola. Považuje sa to za štandardnú spoluprácu a je to súčasťou bruselskej kultúry.

  • Ktoré sú momentálne veľké témy, ktorým sa slovenská politika chce venovať v EÚ?

Najbližšou témou pre nás bude dokončenie rokovaní o finančnej perspektíve, absolvovanie rokovaní s EP. Veríme, že sa dosiahne medziinštitucionálna dohoda medzi EP, Radou a Komisiou aby sa mohol začať náročný legislatívny maratón, ktorý musí byť z dvoch rokov zhustený do jedného. Len tak sa jednotlivé rozpočtové hlavy, ktoré tvoria súčasť Finančnej perspektívy, premietnu do konkrétnych projektov, programov, dostanú sa do polohy, aby sme od 1.1. 2007 mohli čerpať kohézne a štrukturálne fondy. Myslím, že sa to stihne, je to absolútna priorita. Ide o mimoriadne náročný legislatívny maratón, ktorý si vyžiada veľkú flexibilitu zo strany Komisie, Rady, Parlamentu i členských štátov. Veríme, že Rakúske i Fínske predsedníctvo tomu venovalo dostatok času na to, aby sme tento maratón zvládli.

Ďalšou dôležitou tému pre Slovensko je budúcnosť Lisabonského procesu. Marcový summit sa má zamerať na prvé hodnotenie národných Lisabonských programov, ich porovnanie a náčrt ďalšieho postupu, ktorý odporučí Komisia. Teraz prebieha interakcia medzi Komisiou a jednotlivými členskými štátmi – vzájomné pripomienkovanie národných programov, ktoré boli Komisii prezentované. Považujeme to za veľmi dôležité, pretože tento proces motivuje členské krajiny k štrukturálnym reformám, k väčšiemu otváraniu sa voči novým členským krajinám a k tomu, aby reformy viedli k tomu najdôležitejšiemu pre európskych občanov – k ekonomickému rastu, vytváraniu nových pracovných miest a k celkovému zvyšovaniu životnej úrovne.

  • Myslíte si, že Slovensko dostatočne internalizovalo koncept európskej solidarity? Nemáte pocit, že politici na Slovensku uprednostňujú príliš často náš štátny záujem pred európskym?

Nemám. Možno preto, že pôsobím v Bruseli. Z našich diskusií, či už na úrovni veľvyslancov, alebo ministrov, by som povedal, že väčšina nových členských krajín vrátane Slovenska je často krát omnoho európskejších, než niektoré pôvodné členské krajiny. Dokonca aj o zakladateľoch a presadzovateľoch užšej spolupráce musím povedať, že od nich počas posledného roka najčastejšie zaznievalo „nie“ – takmer ku všetkému. Zdá sa, že politický vývoj je v týchto krajinách momentálne vo fáze poklesu. Pokiaľ ide o európske záujmy, o podporu európskej myšlienky ako takej, nové členské krajiny, vrátane Slovenska, zohrávajú mimoriadne pozitívnu úlohu. Potvrdil by vám to nejeden komisár i predseda Komisie. Solidárnosť sa veľmi emotívne prejavila v júnovej diskusii o finančnej perspektíve. Premiéri nových členských krajín vtedy veľmi spontánne povedali: „V poriadku, keď máme problém dohodnúť sa na týchto číslach, povedzte koľko potrebujete, my sme pripravení na dohodu, pripravení prispieť z tých prostriedkov, ktoré ste nám vyčlenili.“ Napriek nesmiernej zložitosti diskusie o finančnej perspektíve, sprevádzanej rôznymi diplomatickými manévrami, gesto z júna do veľkej miery umožnilo dosiahnutie dohody v decembri. Myslím, že nové členské krajiny sú momentálne asi najväčšími euroentuziastami, aj keď si viem predstaviť, že u nás doma to možno tak nevyzerá. Za rokovacím stolom je ale pohľad iný.

  • Je Slovensko psychicky i fakticky pripravené stať sa čistým prispievateľom do rozpočtu EÚ – o niekoľko rokov, keď budeme prosperovať a budeme musieť viac platiť, než dostávať?

Citujem nášho premiéra, ktorý vyhlásil, že my sa už nevieme dočkať, kedy budeme čistým prispievateľom. Bude to znamenať, že Slovensko dosiahlo úroveň prosperity najvyspelejších európskych krajín. Teraz riešime podobnú otázku – otázku rozvojovej pomoci. Tu boli tiež veľké obavy, ako sa budú naši občania pozerať na to, keď budeme poskytovať milióny korún a neskôr eur do Afriky, keď máme dosť problémov doma. Z prieskumu verejnej mienky vyplýva, že až 77% občanov Slovenska podporuje priamu finančnú rozvojovú pomoc krajinám Afriky. Poukazuje to aj na rodiaci sa proces uvedomenia si, že Slovensko ako člen EÚ a NATO musí postupne prebrať svoj diel globálnej zodpovednosti. Musíme byť solidárni nielen v rámci EÚ, ale aj voči Tretiemu svetu a musíme byť pripravení túto našu solidárnosť aj nejakým spôsobom finančne preukázať. Myslím, že všetko záleží od vnútornej atmosféry v krajine. Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že pomaly, ale iste rastie pocit hrdosti našich občanov voči svojej krajine. Sebavedomie Slovenska porastie v súvislosti s tým, ako sa budeme ekonomicky posilňovať. Keď sa dostaneme do štádia, že budeme musieť výraznejšie prispievať nielen do EÚ, ale aj do rozvojovej pomoci, Slovensko to zvládne. Podobným procesom prechádza aj Španielsko. V novej finančnej perspektíve utrpeli stratu oproti očakávaniam. Bolo to pre nich spočiatku veľmi ťažké. Politické elity sa domnievali, že s takýmto výsledkom sa nemôžu vrátiť domov. Ale nepozorujeme, že by sa Španielsko v súvislosti s tým stalo antieurópskym. Takisto patrí k euroentuziastom v rámci EÚ. Verím, že týmto procesom dokážeme prejsť aj my.

  • Ako by ste charakterizovali celkový imidž Slovenska v EÚ?

Slovensko od novinárov dostáva nálepku čestného hráča. Vždy sa snažíme nájsť riešenie, byť pragmatickí, presadzovať prístup, ktorý čo najskôr vyrieši problém. Prejavuje sa to aj v tom, že sme doteraz jediná členská krajina Únie, ktorá má dvoch vyslancov, ktorých si vybral šéf zahraničnej politiky EÚ. Jedným z nich je Ján Kubiš pôsobiaci vo veľmi citlivej oblasti Strednej Ázie, kde v spolupráci s tamojším veľvyslancom OBSE, ďalším Slovákom, Miroslavom Jenčom, rieši Uzbekistan. Druhým je politický riaditeľ Miroslav Lajčák, osobný predstaviteľ Javiera Solanu pre Čiernu Horu, ktorá bude jedným z veľmi citlivých bodov riešenia celého problému Srbsko, Čierna Hora, Kosovo, Bosna a Hercegovina. Je to dané kvalitou našich kandidátov, ale aj tým, že sme si za dva roky vybudovali povesť férového hráča. Snažíme sa byť vypočítateľní a chceme pozitívne riešenie. Mali by sme sa snažiť, aby nám táto „obchodná značka“ vydržala a aby si na ňu zvykli aj ďalší.

  • Európske záujmy sa presadzujú prostredníctvom vytvárania koalícií na odborných, ale aj politických fórach. Máme nejakých stálych spojencov, vieme dobre vytvárať koalície?

EÚ sa označuje ako „Únia meniacich sa koalícií“ (the Union of shifting coalitions). Keď prebieha rokovanie o napr. 40 bodoch, v každom bode môžete byť v koalícii s niekým iným. Ide skôr o záujmy, než o teritoriálne sympatie. Podľa témy, o ktorej sa rokuje, viete odhadnúť, s ktorými partnermi budete mať bližší názor na vec. Pri daňových otázkach je to určite Írsko a Veľká Británia, pri reforme poľnohospodárstva bude mať Írsko a Francúzsko určite odlišný pohľad a partnerov budete hľadať skôr vo Veľkej Británii či medzi škandinávskymi krajinami, z V4 napríklad Česká republika. Záleží to od problému. Napríklad u dvojitých sadzieb DPH veľmi úzko spolupracujeme s Nemeckom, Estónskom a Dánskom. Ku každému problému sa vyformuje skupina problematických otázok, a k nim sa formujú skupiny členských štátov s rôznymi pohľadmi. Rokovania prebiehajú medzi týmito skupinami. Hľadajú sa argumenty, ako presvedčiť druhú stranu. Pokiaľ to nie je možné, z politických alebo ekonomických dôvodov, hľadá sa kompromis. Nie je dobré, keď sa krajiny dostanú do izolácie, ak presadzujú názor osamotené a dostávajú sa do situácie 24 proti 1. To sa však hodnotí inak, ak ide skutočne o životný záujem, kedy majú členské krajiny právo použiť tzv. Luxemburský kompromis, požiadať ER, aby problém riešila jednomyseľne. V tom prípade je pohľad na vašu pozíciu iný a krajiny ho rešpektujú. No ak ide o technický alebo menej dôležitý problém, tlak na krajinu je obrovský a argumenty tak silné, že sa krajine málokedy podarí v osamotenej pozícii vydržať. Existuje mechanizmus, podľa ktorého je možné odhadnúť, či je pozícia izolovaného hráča natoľko politicky citlivá, že ju treba rešpektovať. Slovensko bolo za obdobie svojho členstva niekoľkokrát v pozícii veľkej menšiny. Väčšinou išlo o otázky v oblasti spravodlivosti a vnútra, rodinného práva, ktoré sme vyriešili jednostrannou deklaráciou. Pri Haagskom programe sme mali výhrady k otázke spoločnej hraničnej polície. Kvôli nášmu tlaku boli z dokumentu odstránené.

  • Je Veľká Británia naším stálym spojencom?

Záleží na tom, akú politiku daná krajina v tom období vedie – s Veľkou Britániou sme mali veľmi podobné názory a veľmi úzko sme spolupracovali v oblasti ekonomických, daňových otázok. Počas rokovaní o finančnej perspektíve sme patrili asi k najbližším spojencom spomedzi nových členských krajín. Napríklad v otázke Chorvátska sme však mali diametrálne odlišné názory. Pri až emocionálnych diskusiách je najväčším umením prezentovať názor svojej krajiny úspešne a jasne a zároveň si udržať normálne pracovné vzťahy s kolegami. Niekedy je však potrebné do týchto súbojov ísť a je potrebné ich viesť tak, aby bolo jasné, čo je pozícia krajiny a čo pozícia osobná.

  • Aký názor má Slovensko na povestný francúzsko-nemecký motor? Má tento motor legitimitu?

Francúzsko-nemecký motor zohral pri formovaní EÚ i Schengenského systému, pri prijímaní eura veľmi veľkú úlohu. Rovnako tak pri vytváraní atmosféry pre veľké rozšírenie – znovuzjednotenie Európy. Referendá vo Francúzsku a Holandsku však potvrdili, že sa atmosféra v týchto krajinách zmenila. Možno sa v nich výraznejšie ako inde prejavuje globalizácia. Najmä vo Francúzsku zrejme nebol ekonomický systém pripravený na takýto veľký globalizačný tlak. Zmena atmosféry vo Francúzsku sa dáva do súvislosti s rozšírením. Pre Francúzsko v minulom roku u viacerých vysokých predstaviteľov prevládol názor, že do Bruselu treba chodiť zvíťaziť. Ak takýto postoj zaujme 25 krajín, nikdy nedôjde k dosiahnutiu dohody.

Francúzsko-nemecký motor sa v uplynulom období dostal do nižšieho výkonu a momentálne sa situácia bude znova meniť. Rozšírením EÚ sa do centrálnejšej pozície dostala Veľká Británia. Verím, že aj Nemecko pod vedením kancelárky Merkelovej, ktorá počas posledného európskeho summitu odviedla obdivuhodný výkon, sa vráti k doterajšej pozícii veľmi silného tradičného vzťahu k strednej Európe. Oživenie kontaktov prospeje strednej Európy i situácii v EÚ. Motor sa možno rozšíri, alebo sa dynamika bude hľadať aj iným spôsobom než doteraz, hoci francúzsko-nemecká spolupráca bude pre EÚ vždy absolútne dôležitá.

REKLAMA

REKLAMA