Slovensko by malo prebrať viac zodpovednosti za EÚ

Za 10 minút rozhovoru sa stihol postaviť za harmonizáciu sociálnych a daňových politík a zavedenie základného príjmu pre všetkých v EÚ. Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru, Henri Malosse.

Henri Malosse (EESC)
Zdroj: EESC

Prišli ste na Slovensko v súvislosti s oslavami 10. výročia vstupu krajiny do EÚ. Boli ste jedným z predsedov konzultačného výboru, ktorý pripravoval pristúpenie Slovenska. Ako by ste zhodnitili slovenskú stopu v EÚ za 10 rokov?

Bol som prvým členom európskych inštitúcií, ktorý v roku 1998 predpovedal, že Slovensko vstúpi do EÚ v rovnakom čase ako Česká republika. V tom čase tomu v Bruseli nikto neveril. Teraz vidíte, Slovensko je v istých ohľadoch pred Českou republikou, napríklad je členom eurozóny. Považujeme Slovensko za stabilného a lojálneho a aktívneho člena EÚ, veľmi pro-európsky orientovaného. Máme tu Maroša Šefčoviča, slovenského politika, ktorý sa angažuje v európskych voľbách. Podobe ako ďalší, sú veľmi aktívni.

Neočakávam od Slovenska nič iné, ako od ostatných krajín, napríklad aj od mojej krajiny, Francúzska. Očakávame, že Slovensko prispeje k EÚ novými nápadmi a chceme tiež vidieť ľudí zo Slovenska, ktorí by sa stali lídrami Európy. Nemali by to byť len ľudia z Nemecka alebo Luxemburska. Poznám veľmi talentovaných slovenských politikov, veľmi angažovaných. Slovensko je teda veľmi aktívne, no malo by prebrať viac zodpovednosti za európsku rodinu.

Kríza spôsobila, že sa v EÚ – o niečo viac ako tu na Slovensku – diskutuje o konceptoch ako nepodmienený základný príjem (UBI), o ktorom napríklad Európsky hospodársky a sociálny výbor nedávno usporiadal konferenciu, alebo o európskej schéme poistenia v nezamestnanosti. Oboje by bolo pred pár rokmi nemysliteľné. Veríte, že sa tieto nápady ujmú?

Samotná EÚ bola nemysliteľná ešte v roku 1945. Monnet a Schuman to urobili. Je smiešne mať spoločnú menu, no rôzne daňové systémy. Keď ste v USA, či žijete v New Yorku alebo v Seattle, platíte rovnakú daň. Viedeň a Bratislava sú od seba 60 kilometrov a máte iné daňové systémy, veď to je smiešne. To isté platí pre sociálne regulácie. Myslím, že by sme mali občanom ukázať, že máme spoločné pravidlá, spoločnú ochranu a spoločné hodnoty. Preto sme v našom výbore navrhli nie minimálnu mzdu, ale minimálny príjem pre všetkých európskych občanov. Samozrejme líšil by sa v závislosti od HDP krajiny. Mohli by ste povedať, že je to nemysliteľné, ale ako som povedal, v skutočnosti nič nie je nemysliteľné. Vo Francúzsku zvykneme hovoriť, že „nemožné nie je francúzske“.

Než ste sa stali predsedom EHSV boli ste v ňom hlavným zástupcom zamestnávateľov. Čo môže v krátkodobom horizonte, povedzme v horizonte nového mandátu Európskeho parlamentu, a Európskej komisie, najvýraznejšie pomôcť podnikateľskému prostrediu?

Budeme navrhovať veľmi jednoduchú vec. Aby sme mali na európskej úrovni rovnú korporátnu daň, napríklad na úrovni 10, 12, či 13 %. Mohli by sme mať tiež škálu od 8 do 20 %. Dôležité je, aby bola  predvídateľná na nasledujúcich 10 rokov. To by biznisu pomohlo. Nič iné.

Je to podľa Vás realizovateľné?

Je to veľmi realizovateľné. A časť z výnosov by mohla financovať európsky rozpočet.

Čo si myslíte o snahe spolitizovať vedenie Európskej komisie, výberom jej predsedu v európskych voľbách?

Obávam sa, že to nebude úspešné. Počúvam, aj tu na Slovensku, že účasť v európskych voľbách sa neočakáva veľmi vysoká. Zmluva hovorí jasne, návrh na predsedu Európskej komisie prichádza z Európskej rady. Samozrejme, že Parlament bude hlasovať. Ale je tu nedorozumenie pri interpretácii zmluvy. Okrem toho, a mrzí ma, že to musím povedať, málokto v Európe si je vedomý existencie a fungovania európskych politických strán, ktoré svojich kandidátov nominovali. Veľmi ich rešpektujem, ja sám patrím do Európskej ľudovej strany, no ich korenie nie sú pri občanoch.

Veľmi by sa mi páčilo, ak by to fungovalo, ale obávam sa, že nebude. Musíme sa zamyslieť nad tým, ako posilniť legitimitu Európskeho parlamentu.

Pozadie

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) je poradným orgánom EÚ. Bol založený v roku 1957 a poskytuje odborné poradenstvo európskym inštitúciám (Európskej komisii, Rade EÚ a Európskemu parlamentu), a to prostredníctvom „stanovísk“ k navrhovanej legislatíve EÚ a „stanovísk z vlastnej iniciatívy“ k otázkam, ktoré treba podľa nášho názoru riešiť. Jeho úlohou je slúžiť ako „most“ medzi inštitúciami EÚ a „organizovanou občianskou spoločnosťou“.

Henri Malosse pôsobí v EHSV od roku 1995 ako zástupca zamestnávateľov. Od minulého roku je jeho predseda.

REKLAMA

REKLAMA