Slovensko má na Cypre výsostné postavenie

Pod záštitou Slovenska prebieha dialóg politických predstaviteľov strán z oboch cyperských komunít. Veľvyslankyňa SR na Cypre v rozhovore pre EurActiv vysvetľuje priebeh tohto dialógu, aktuálnu otázku energetiky, úlohu slovenských vojakov v rámci mierovej misie UNFICYP a tiež poskytnutia medzinárodného úveru pre krajinu.

A.Tureničová (Zdroj: Ministerstvo obrany SR)
http://euractiv.sk

Ako by ste zhodnotili bilaterálne vzťahy medzi Slovenskom a Cyprom? Aké hlavné otázky dominujú vo vzájomných vzťahoch?

Bilaterálne vzťahy medzi oboma krajinami zvykneme charakterizovať ako nadštandardné, vysoko rozvinuté,  bezproblémové a bez existencie sporných otázok. Obe krajiny ako členovia EÚ sa navzájom podporujú a majú často zhodné názory a stanoviská. Odrazom vynikajúcej spolupráce bolo napríklad otvorenie historicky prvého Veľvyslanectva Cyperskej republiky v Slovenskej republike v novembri 2010.

Dominujúcim momentom v slovensko-cyperských vzťahoch je poskytovanie tzv. dobrých služieb zo strany slovenskej diplomacie v procese zbližovania grécko-cyperskej a turecko-cyperskej komunity. Vďaka tejto činnosti má Slovensko na Cypre výsostné postavenie a naše služby oceňujú najvyšší predstavitelia oboch komunít.

O aký druh dobrých služieb slovenskej diplomacie ide?

Počas existencie cyperského problému sa vyskytli viaceré pokusy o hľadanie jeho riešenia s cieľom vysporiadať situáciu na ostrove.

Bolo to na jar 1989, keď veľvyslanec Emil Keblúšek, Slovák, ktorý v tom čase zastupoval na Cypre bývalé Československo, predostrel predstaviteľom oboch komunít návrh na zorganizovanie bikomunitných rokovaní o cyperskom probléme za účelom hľadania riešenia akceptovateľného pre obe strany. Prvé stretnutie tohto druhu sa uskutočnilo dňa 16.5.1989 v Prahe, kam obe strany vyslali svojich najvyšších politických predstaviteľov. Keďže lídri obidvoch komunít vyhodnotili takéto stretnutia ako užitočné a nápomocné v procese hľadania riešenia cyperskej otázky, dohodli sa, že v nich budú pokračovať aj na domácej pôde. Tak vznikol inštitút tzv. bikomunitného dialógu, ktorý pokračuje pod záštitou slovenskej diplomacie už 23 rokov.

Môžete tento dialóg priblížiť? Ako prebiehajú stretnutia a akú úlohu v nich Slovensko zohráva?

Bikomunitný dialóg združuje predsedov a predstaviteľov politických strán pôsobiacich v rámci grécko-cyperskej ako aj turecko-cyperskej komunity. Slovenská diplomacia, ktorá si získala renomé čestného a zodpovedného sprostredkovateľa, organizačne zabezpečuje a moderuje schôdzky lídrov v hoteli Ledra Palace, nachádzajúcom sa v tzv. nárazníkovej zóne pod kontrolou mierovej misie UNFICYP (United Nations Forces in Cyprus). Veľvyslanec Slovenskej republiky v Nikózii pravidelne každý mesiac zvoláva schôdzku predstaviteľov politických strán, na ktorej sa diskutujú okruhy problémov relevantné pre obe strany.

Slovenskí diplomati zohrávajú úlohu nestranných moderátorov týchto stretnutí, pričom jedinou ambíciou slovenskej diplomacie je prispieť k dialógu a vyjasňovaniu pozícií. Slovensko pritom nemá žiadnu skrytú agendu, neočakáva výhody, ktoré by mu plynuli z jeho sprostredkovateľskej roly, hrá čestne a otvorene a je pripravené pokračovať v tejto úlohe, kým si to budú želať samotní účastníci bikomunitných stretnutí. Najvyšší predstavitelia oboch komunít pri každej vhodnej príležitosti oceňujú tieto dobré služby poskytované slovenskými diplomatmi a želajú si pokračovanie dialógu, ktorý je všeobecne považovaný za jediný komunikačný kanál tohto druhu medzi lídrami a predstaviteľmi politických strán na oboch stranách ostrova.

Bikomunitný dialóg má svoje opodstatnenie a jeho význam spočíva v jedinečnej možnosti, ktorú poskytuje lídrom z oboch strán: prezentovať svoje názory a pozície k zásadným otázkam cyperského problému a zároveň počúvať stanoviská a poznávať postoje strán okolo okrúhleho stola. Samotní fakt, že lídri sú schopní a ochotní stretnúť sa každý mesiac a spoločne diskutovať pálčivé problémy, je dôkazom ich záujmu o hľadanie spoločného východiska zo súčasnej situácie.

Na ostrove pôsobia príslušníci slovenských ozbrojených síl v rámci misie UNFICYP. Pôvodným cieľom misie (1964) bolo zabrániť násilnostiam medzi dvoma komunitami obyvateľov. K bojom už však v súčasnosti nedochádza. Má teda táto vojenská misia ešte opodstatnenie?

Bezpečnostná rada OSN na svojich zasadnutiach vyhodnocuje každých 6 mesiacov činnosť mierovej misie UNFICYP a rozhoduje o jej zotrvaní na ostrove. Cyperský problém ešte nie je ukončený, strany sa doteraz nedohodli na vzájomne akceptovateľnom riešení, krajinu rozdeľuje tzv. nárazníková zóna, rany z minulosti ešte nie sú zahojené, zasahujú aj do súčasných vzťahov a spôsobujú napätie  – preto je prítomnosť príslušníkov misie OSN v krajine opodstatnená. Pravdou je, že v súčasnosti nedochádza k otvoreným útokom motivovaným národnostnými konfliktami, pretože Cyperčania sú v zásade mierumilovní ľudia.

Slovenskí vojaci pôsobia v misii UNFICYP od roku 2011. V súčasnosti je to už aj o zodpovednosti voči krajine, v ktorej za toto obdobie zanechali príslušníci slovenského kontingentu výraznú stopu a svojou profesionalitou si získali výbornú reputáciu. Ich činnosť oceňuje tak OSN, ako aj príslušníci oboch komunít, čo je pre Slovensko záväzné.

Ako jediný je tzv. sektor IV mierovej misie dislokovaný v severnej, tureckocyperskej časti ostrova pri meste Famagusta, kde SR pôsobí ako „veliaci národ“. V tomto sektore slúžia okrem 159 príslušníkov OS SR aj príslušníci maďarských, srbských a chorvátskych jednotiek.

Vzťahy medzi Tureckom a Cyprom a tiež oboma komunitami na ostrove sú napriek zdĺhavým rokovaniam stále napäté. Čiastočne ich vyhrotilo aj súčasné predsedníctvo Cypru v Rade EÚ a riešenie tzv. cyperského problému je aj po takmer 50 rokoch v nedohľadne. Mohli by ste vysvetliť aktuálny vývoj v tejto oblasti, príp. naznačiť perspektívy pre ukončenie konfliktu?

Vari najhorším a pre riešenie akéhokoľvek problému najnebezpečnejším javom je absencia komunikácie. Rokovania na najvyššej úrovni sa ocitli v slepej uličke, informácie o dosiahnutých výsledkoch počas ostatných vyše troch rokov neboli dostatočne komunikované verejnosti. Na oboch stranách deliacej línie panuje neistota, nedôvera, skepsa a pochybnosti. Ani jedna zo strán však nie je spokojná so súčasným status quo. OSN a osobitný poradca generálneho tajomníka OSN Alexander Downer, pod záštitou ktorého sa rokovania na najvyššej úrovni uskutočňujú, však neočakáva substantívny pokrok počas predvolebného obdobia v Cyperskej republike.

Ako uvádzate, jednou zo zámienok, prečo sa negociačné tímy nestretávajú, je výkon predsedníctva Cyperskej republiky v Rade EÚ. Ďalším dôvodom sú nadchádzajúce voľby v Cyperskej republike, ktoré sa uskutočnia 17.2.2013. Práve v súvislosti s blížiacimi sa voľbami sa spomína aj nové momentum  – nový impulz, príležitosť, ktorú bude mať novozvolený prezident Cyperskej republiky na reštartovanie rozhovorov o usporiadaní situácie na ostrove.

Nevyhnutný však bude aktívny a ústretový prístup oboch komunít. Nie je možné ponechať riešenie na rozhodnutie iných, ale je treba vziať osud do vlastných rúk. Na to je potrebná dobrá vôľa, odvaha a snaha všetkých zainteresovaných strán.

V bikomunitných rokovaniach čoraz viac rezonuje otázka energetiky, konkrétne zisky z predpokladaných bohatých nálezísk ropy a plynu v okolí ostrova. Cyprus má pritom veľmi dobré podmienky na rozvoj obnoviteľných zdrojov energie (OZE), najmä veternej a solárnej, a do roku 2020 si vláda stanovila cieľ 14 % na hrubej konečnej spotrebe energie…

Napriek tomu, že na Cypre naozaj existujú ideálne podmienky na rozšírenie využívania veternej a solárnej energie – veď Cyprus má ročne až 320 slnečných dní – realita nie je taká jednoduchá. Cyprus v súčasnosti nemá dostatok využiteľných primárnych zdrojov energie a asi 90 % energie sa generuje z importovanej ropy, i keď v poslednom období dochádza k miernemu presunu smerom k využívaniu plynu. Máte pravdu, v bikomunitných rozhovoroch čoraz častejšie rezonuje otázka energetiky vzhľadom na novoobjavené podmorské ložiská zemného plynu, aj keď samotný projekt jeho ťažby je ešte len v začiatkoch. Licenciu na skúšobnú ťažbu má udelenú zatiaľ iba jedna spoločnosť – Noble Energy so sídlom v texaskom Houstone. Práve tá v roku 2009 uskutočnila prvý úspešný podmorský vrt vo výlučnej ekonomickej zóne Cypru v hĺbke 1678 metrov pod morskou hladinou, pričom samotný vrt meral 3900 metrov. Ďalšie vrty sú naplánované na 1. a 2. štvrťrok 2013. Ak aj tieto vrty budú úspešné, z geologických a seizmických analýz podmorského dna sa dá predpokladať, že Cyprus by mohol disponovať až 7 biliónmi kubických stôp zemného plynu.

S cieľom legitímneho využívania svojich podmorských nálezísk uskutočnila Cyperská republika delimitáciu exkluzívnych ekonomických zón s okolitými susednými krajinami a je taktiež signatárom Dohovoru OSN o morskom práve (UNCLOS). Toto všetko smeruje k predpokladom, že Cyprus by sa v budúcnosti mohol stať alternatívnym exportérom zemného plynu.

Vzhľadom na „ideálne podmienky“ rozvoja OZE, nie sú tieto ložiská prírodného bohatstva akousi zámienkou pre roztržku v rámci ďalších rokovaní o riešení cyperského problému? Alebo môžu byť naopak podnetom k urýchleniu procesu?

Predstavitelia a experti si uvedomujú, že práve novoobjavené náleziská zemného plynu môžu byť tým povestným „míľnikom“, podnetom, ktorý by mohol posunúť dlhotrvajúce rokovania o zjednotení ostrova. Pretože príjmy z exportu zemného plynu znamenajú výrazný hospodársky rast, vytvorenie nových príležitostí, viac financií do štátneho rozpočtu a podobne. Na ostrove existuje všeobecný súhlas, že prírodné bohatstvo má patriť všetkým Cyperčanom, gréckym i tureckým. Bolo by veľkou škodou, ak by táto „devíza“ znamenala ďalšie prehĺbenie rozpoltenosti ostrova.

Počas nedávnej návštevy na Cypre prezident Európskej rady Herman Van Rompuy urobil paralelu medzi historickým zmierením Nemecka a Francúzska, ktoré využili uhlie a oceľ ako základ pre zblíženie a zmier, a cyperskými komunitami, ktoré majú jedinečnú príležitosť zdieľať a spoločne využívať bohatstvo objavené vo východnom Stredomorí. Aj samotný prezident Demetris Christofias sa vyjadril, že tento vzácny poklad môže prispieť k blahu celého regiónu a môže byť motivujúcim pre nastolenie bezpečnosti a mieru.

Cyperské predsedníctvo v Únii zatienila otázka potreby záchranného úveru zo zahraničia, či už od EÚ, MMF alebo Ruska. Ako sa na túto situáciu pozerá verejnosť, miestni politici a médiá? Môžete, prosím, priblížiť diskusiu priamo na Cypre?

Diskusia je veľmi intenzívna na všetkých úrovniach, pretože situácia sa dotýka všetkých vrstiev obyvateľstva. Je pravdou, že Cyprus už koncom minulého roku uzavrel dohodu o bilaterálnej pôžičke zo strany Ruskej federácie vo výške 2,5 miliardy eur s prijateľným úročením 4,5 % ročne. Tento tzv. preklenovací úver mal vydržať asi rok. Na zasadnutí Euroskupiny 25. júna 2012 cyperský minister financií indikoval, že Cyprus bude požadovať pomoc zo záchranných mechanizmov. Spustila sa štandardná procedúra, ako tomu bolo v predchádzajúcich krajinách. Zástupcovia Trojky navštívili ostrov v priebehu júla 2012 dvakrát, aby zistili skutočný stav, v akom sa cyperská ekonomika a najmä jej bankový sektor nachádza. Na základe týchto dvoch misií pripravili pre cyperskú vládu návrh odporúčaní, ktoré by bolo potrebné vykonať na to, aby mohla krajina počítať s pomocou z EFSF/ESM.

Cyperskí politici sa na národnej úrovni snažili dohodnúť s opozíciou a odborovými združeniami na vlastnom návrhu opatrení, ktoré by predložili Trojke na riešenie aktuálnej kritickej hospodárskej situácie krajiny. Opatrenia, ktoré dnes Trojka skúma, sa odlišujú od jej vlastného návrhu z konca júla tohto roku. Kým Cyprus viní za zlú situáciu predovšetkým bankový sektor, ktorý utrpel veľké straty pri zapojení súkromného sektora do odpisu gréckeho dlhu, Trojka tvrdí, že problémom je najmä široký, neefektívny a príliš zaťažujúci verejný sektor. Trojka preto podmieňuje udelenie pomoci najmä štrukturálnymi reformami a výraznými škrtmi výdavkov, čo sa podľa nej dá dosiahnuť napríklad zrušením 13. platov alebo systému indexácie miezd štátnych zamestnancov. S tým však cyperská strana nesúhlasí a deklaruje tieto témy ako tzv. red lines v rokovaniach. V týchto dvoch – troch bodoch budú zrejme predstavy Trojky a cyperskej vlády kolidovať.

Návšteva zástupcov Trojky na Cypre sa uskutočňuje v týchto dňoch. V želateľnom prípade by dohoda mohla byť na svete dnes, kedy sa schádzajú ministri financií eurozóny. Ak sa Cyprus s Trojkou dohodne na podmienkach pomoci zo záchranných fondov EÚ a podpíše príslušné memorandum o porozumení, do konca roku 2012 by o pôžičke mohli rozhodnúť parlamenty ostatných členských krajín eurozóny a Cyprus by dostal prvú tranžu pomoci.

Pozadie

Anna Tureničová je od roku 2007 mimoriadnou a splnomocnenou veľvyslankyňou SR v Cyperskej republike. Na Ministerstve zahraničných vecí SR pôsobí od roku 1995, pričom v rokoch 1998-2004 zastávala vedúce posty na veľvyslanectve SR v Austrálii.

REKLAMA

REKLAMA