Slovensko sa v EÚ zbytočne izoluje

Niektoré problémy už nie je možné riešiť peniazmi ako to únia robila doteraz, hovorí líder strany Sloboda a solidarita Richard Sulík.

Richard SULIK
zdroj: Európsky parlament

Čo by malo Slovensko robiť, aby sa jeho postavenie v rámci EÚ zlepšilo z hľadiska politického kapitálu?

Nemali by sme sa izolovať tam, kde to nie je úplne nevyhnutné. Myslím tým napríklad povinné kvóty na utečencov. Ich odmietnutie nás do určitej miery izoluje v očiach západnej Európy, no v tomto prípade je to nevyhnutné, pretože odmietnutie kvót je ďaleko dôležitejšie. Povedať však, že nebudeme súhlasiť so závermi väčšinového hlasovania nás izoluje extrémne, pretože tým spochybňujeme celé fungovanie únie. Rovnako výroky Roberta Fica, že budeme monitorovať všetkých moslimov, sú úplne zbytočné. Hoci s ním v samotnej podstate súhlasím, takéto vyhlásenia sú podľa mňa nešťastné.

 

A pokiaľ ide o vnútorné kapacity a každodenné fungovanie v rámci únie? Myslím tým na technickej úrovni, v rámci prípravy slovenských pozícií.

Nefungujeme zle. Myslím si, že minister Lajčák odvádza solídnu robotu. Oceňujem, že od samého začiatku zapojil do príprav predsedníctva aj opozíciu. Minimálne v tej forme, že ju informuje. Myslím si, že sa na predsedníctvo sa pripravujeme dostatočne. Môj osobný názor na predsedníctvo je však taký, že je to divadlo, ktoré by sa malo zrušiť. Máme predsa predsedu Európskej rady, Donalda Tuska, nepotrebujeme žiadne predsedníctvo.

 

V predvolebnom programe uvádzate, že vám chýba jasné zadefinovanie pozície Slovenska voči únii. Akú formu by to malo mať?

Mali by sme jasnejšie hovoriť, čo a ako si Slovensko predstavuje a ako si predstavuje svoju pozíciu v únii. Napríklad by sme mali robiť to, čo holandská vláda, teda vymedziť všetky oblasti, o ktorých by mal rozhodovať národný parlament bez ohľadu na aktuálny stav. Holandská vláda určila viac ako 50 oblastí, o ktorých si myslí, že by mali spadať do kompetencie národných vlád a parlamentov. Dôležité je tiež viac trvať na dodržiavaní pravidiel. S Robertom Ficom je to nemožné, keď ich sám odmieta dodržiavať v momente, keď mu nevyhovujú.

 

Vašou programovou tézou je aj vytvorenie transparentného systému tvorby a pripomienkovania slovenských stanovísk k európskej legislatíve. Takýto plán už vláda avizovala, máte nejakú konkrétnejšiu predstavu?

Neviem, čo presne vláda chystá. V tejto oblasti však vyvíjam vlastnú aktivitu. Moji ľudia v Bruseli porovnávajú každý slovenský návrh zákona označovaný za aproximáciu práva s normami únie s reálnym znením európskych smerníc, na ktoré sa návrh odvoláva. Vyznačia všetko, čo je nad rámec toho, čo únia požaduje a nemuselo by tam teda byť. Zatiaľ som to pre orientáciu posielal len našim poslancom. Teraz som to začal ponúkať zamestnávateľským zväzom, zatiaľ SOPK a RÚZ. Po voľbách tým chcem začať oveľa intenzívnejšie.

 

Budete to chcieť nejako inštitucionalizovať?

Budem to ponúkať všetkým, ktorí o to budú mať záujem. Myslím si však, že toto by mala robiť vláda a sama sa zaviazať, že nepôjde nad rámec smerníc, okrem výnimočných prípadov, kde to má naozaj zmysel.

 

V programe pred voľbami do Európskeho parlamentu SaS uvádzala, že cieľom Slovenska v EÚ by mala byť „minimalizácia nákladov a maximalizácia ziskov“. Platí to podľa Vás všeobecne?

Na túto zásadu by sme mali pamätať vždy, keď niečo robíme. Napríklad aj pri eurofondoch. Vieme, že priniesli množstvo korupcie a deformujú podnikateľské prostredie. Najlepšie by bolo, keby sa zrušili v celej Európe. Keď ich ale máme, je hriech ich nevyčerpať, no z minulého programového obdobia, sme nevyčerpali vyše miliardu eur. Práve tu mohla byť maximalizácia zisku a mohli sme vyčerpať viac.

 

Do akej miery si myslíte, že EÚ reálne hrozí rozpad?

Vidím ohrozenie EÚ ako celku a nie som jediný, kto tvrdí že únia ešte nikdy nebola tak blízko svojho rozpadu. Vnímam to na migrantoch, kde sa ukazuje nemohúcnosť európskych lídrov. Už od roku 2013 výrazne stúpal počet príchodov. Informácie o tom prichádzali z ambasád EÚ, ale aj od jednotlivých členských štátov ako aj spravodajských služieb. Zanedbávajú podstatné veci a teraz, keď je zle, ukazuje sa, že nedokážu urobiť nič. Tento problém budú musieť vyriešiť národné štáty, v prvom rade Nemecko. Dôjde k tomu tak, že zavrú hranice, čo bude mať kaskádový efekt. Až vtedy sa konečne dostaneme k tomu, že hranice zavrú aj Gréci a Bulhari.

Únia nedokáže vylúčiť Grécko zo Schengenu ani z eurozóny napriek tomu, že hrubo porušujú ich pravidlá. Dokazuje sa, že Európska únia je spolkom do pekného počasia. Doteraz problémy riešili vždy peniazmi, pričom hovorili o solidarite a konsenzuálnych riešeniach. Migračná kríza sa nedá riešiť peniazmi, treba ju riešiť silou, zatvorením hraníc a ich strážením, čo únia nedokáže a práve preto je v ohrození. Európska únia plánuje hotspoty. Majú ich už Grécku, no majú veľmi malé kapacity. Ich účelom je však iba prvotná registrácia a potom ich chcú rozdeľovať po Európe, čo neviem, ako budú robiť. Práve toto môže byť moment, kedy niektorá krajina povie, že má toho dosť.

 

Nemáte dôveru v návrhy týkajúce sa európskej pohraničnej stráže?

To by fungovať mohlo, ale čo bude po tom, ak niekde vyloví čln s tridsiatimi ľuďmi, ktorí budú chcieť azyl. Únia ich chce vpustiť na svoje územie, zaregistrovať v hotspotoch, rozdistribuovať po celej Európe a až potom zisťovať, či majú nárok na azyl. Ak nie, až potom ich budeme pracne vyhosťovať. A keď tých istých ľudí o dva týždne vylovíme znova, celý proces zopakujeme alebo ich prinajlepšom vrátime priamo z hotspotu. Fungovalo by to iba, ak tieto hotspoty budú v Libanone, v Turecku, v severnej Afrike a tam sa bude rozhodovať o žiadostiach o azyl. Z milióna má reálne na politický azyl nárok možno tisíc ľudí.

 

Hovoríte, že peniaze nám nepomôžu. Má podľa Vás rozvojová pomoc miesto v súbore riešení tohto problému?

Bolo by treba zistiť, v koľkých prípadoch rozvojová pomoc naozaj pomáha a kedy naozaj škodí. Donedávna existovali exportné dotácie na európske potraviny, zničili sme potravinárstvo v Ghane a teraz sa čudujeme, že ľudia odtiaľ odchádzajú. Ukazuje sa, že je asi lepšie, keď únia nebude nikde pomáhať. Išli pomáhať aj do Líbye a to tak, že ju britské a francúzske stíhačky spolu s americkými bombardovali. Svetu by najviac pomohlo, keby EÚ a USA už radšej nikdy nepomáhali a všade nevnášali demokraciu.

 

Zdá sa vám, že miera spájania utečeneckej krízy s bezpečnostnými rizikami tak, ako to robí SMER-SD, je už za hranicou?

No, niečo pravdy na tom je. Bezpečnostné riziko nie je len terorista, ale aj udalosti ako v Kolíne. Ten súvis tam je.

 

Ako vnímate v kontexte situácie v Poľsku a postojoch tohto regiónu k migračnej kríze pozíciu V4 v EÚ?

Myslím si, že práve teraz vplyv V4 rastie a je dobré, že sa tieto krajiny koordinujú. Možno by sa mohli koordinovať aj s pobaltskými krajinami alebo aj Slovinskom. Čo sa týka Poľska, prejavuje sa tu dvojtvárnosť EÚ. Nechcem Poľsko hodnotiť, lebo situáciu neviem posúdiť. Únia veľmi rýchlo proti Poľsku zakročila a spustila procedúru, krátko po vytvorení vlády. V prípade Francúzska však ani po piatich rokoch vytvárania deficitov nespustili žiadnu procedúru, hoci mali. Práve toto únii škodí a je to robota Komisie.

 

V programe voláte po tom, aby boli sankcie v prípade porušovania pravidiel eurozóny  automatickejšie. Zároveň chcete presadiť “verejné vypočúvania krajín pred európskymi inštitúciami” a sankcie vo forme dočasného odobratia hlasovacích práv a pozastavenia čerpania eurofondov. Týkalo by sa to iba dodržiavania rozpočtových pravidiel alebo si to viete predstaviť aj v iných oblastiach?

Presadzujeme, aby únia mala menej, ale jasnejších pravidiel a zároveň si dôsledne vynucovala ich dodržiavanie, čo sa dnes nedeje. Pri Grécku sa to ukázalo. Všetci vedeli, že Gréci sfalšovali čísla, len aby sa dostali do eurozóny, ale každý pred tým prižmúril oči. Nemyslím iba dodržiavanie pravidiel v ekonomickej oblasti, ale všade. Napríklad dublinské pravidlá sa rovnako nedodržujú a nič sa nedeje. Dokonca nemecká kancelárka sa dohodne s rakúskym kancelárom, že dublinské pravidlá nebudú rešpektovať. Takto to nemôže byť a všetko to sú nebezpečné precedensy. Následne, keď únia chce vymáhať dodržiavanie pravidiel od Poľska, tak je v prvom rade na smiech.

 

Potrebuje eurozóna hlbšiu integráciu a nové nástroje?

Už doterajšia integrácia prináša len problémy, lebo tí ľudia nie sú schopní úniu riadiť, nemajú výkonnú moc a v prvom rade osobnostne zlyhávajú. Európska únia by mala ostať tým, čím bola v jej začiatkoch, voľným trhom. Kým sa toho držala, európske krajiny napredovali. Je ilúziou myslieť si, že tu budú nejaké Spojené štáty európske. Druhou otázkou je, či to vôbec chcú ľudia. Ak si pozrieme výsledky Eurobarometra, vidno tam, že ľudia odmietajú ďalšiu integráciu.

 

Uznávate aspoň racionalitu súčasných európskych rozpočtových pravidiel?

To už vonkoncom nie. Je to vysoko neracionálne, najmä ak Francúzsko môže porušovať pravidlá a iným navyše posielajú peniaze. Racionálne by bolo to, na čom sa pôvodne dohodli. Každá krajina mala ručiť za svoje záväzky sama a ktorá skrachuje, skrátka skrachuje. Krach nie je smrť, je to začiatok.

Do Grécka sme nemali na jar 2010 zasahovať. Začali ho zachraňovať pri dlhu 120 %, dnes sa po šiestich rokoch zachraňovania dlh blíži k 200 %, má trikrát vyššiu nezamestnanosť a šiesty rok je v úpadku. Čo je na tom racionálne? Nech mi nikto nehovorí, že všetko by bolo v poriadku, keby tam nebol Tsipras, ale v Grécku je stále demokracia. Veritelia by možno najradšej zrušili aj voľby. Toto je iracionálny socializmus.

 

Čo si myslíte o iniciatívach ako európsky investičný balíček?

Je to čistá hlúposť z Junckerovej dielne. Akurát to vytláča súkromné investície. Opäť si myslia, že ak niekomu zoberú násilnými daňami peniaze, ktoré nezarobili, dokážu s nimi lepšie naložiť.

 

SaS v eurovoľbách podporovala dohodu TTIP. Zdá sa ale, že Vy k nej máte výhrady.

Mám, dokonca sa obávam, že za ňu nebudem hlasovať. Nechápem, prečo okolo toho robia také tajnosti. V podstate je obchodná dohoda o tom, že si obchodnými partnermi si nebudeme navzájom účtovať clá, čo je veľmi rozumné. Je lepšie, ak krajiny medzi sebou obchodujú, ako keď vedú vojny. Keďže ale žijeme vo svete, ktorý je príliš regulovaný, okrem ciel máme aj netarifné prekážky v obchodovaní. Pochopiteľne, aj to sa obchodné dohody snažia zladiť, aby sa tovar dal ľahšie vymieňať. Nerozumiem, čo by sa na tom malo tajiť. Mala by sa zverejniť nech sa k nej môže vyjadriť široká verejnosť.

 

Nesúhlasíte s argumentom, že kým nie je dohodnuté všetko, nie je dohodnuté nič?

Nie, malo to byť dávno zverejnené.

 

Vo volebnom programe máte pomerne širokú kapitolu k energetike. Vidíte v projekte Energetickej únie prieniky s vašimi predstavami o energetike na Slovensku? V programe napríklad píšete, že sa vám nepáčia politické zásahy do cien energií, čo by Energetická únia chcela minimálne stransparentniť.

Viac transparentnosti sa mi vždy pozdáva. Podobne je to aj pri TTIP. Vytvoriť spoločný postup v oblasti energetiky vítam. Neviem, presne povedať, čo by mal Šefčovič robiť inak, lebo tak pozorne nesledujem tento vývoj. Hoci nepovažujem zásahy štátu za žiaduce, chápem, že úplne všetkým zásahom sa nedokážeme vyhnúť. Na Slovensku napríklad máme regulované ceny, čo je tiež zásah štátu. Tam, kde nie je možné mať konkurenciu, musí zasiahnuť štát. Pri výrobe elektriny môžeme mať konkurenciu, ale nie pri transporte a tam zasahujú štáty. Nejaká koordinácia je v tomto správna.

 

Ako vnímate projekt Nord Stream 2?

Tam si Nemci robia veci po svojom. Najprv sa domáhajú solidarity a spoločných európskych riešení a tlačia na sankcie voči Rusku a teraz uvažujú nad spoločným plynovodom. To len ukazuje ich dvojtvárnosť.

 

Mala by únia vyjsť v ústrety Veľkej Británii za každých okolností?

Nie. Vidím tam ale viac pozitívnych následkov. Ak im vyjdú v ústrety a Briti ostanú v únii, ťažko bude únia vedieť vysvetliť iným krajinám, prečo nevyjdú v ústrety aj im. Ak Veľká Británie predsa len vystúpi, uvidíme, ktoré krajiny ju budú nasledovať a ako sa jej bude dariť. Ak sa jej napríklad po piatich rokoch bude dariť lepšie, odídu z únie aj ďalšie krajiny. Únia sa buď konečne zreformuje alebo zanikne, lebo v dnešnej podobe to dlhodobo neprežije.

 

Pozadie

Interview s Richardom Sulíkom patrí do série rozhovorov s predstaviteľmi relevantných slovenských politických strán kandidujúcich vo voľbách do Národnej rady SR v marci 2016. Plný rozsah rozhovorov s respondentmi, ktorí sa vo svojich stranách zaoberajú európskymi témami, je jedným zo vstupov pripravovanej analýzy európskeho rozmeru programov a postojov slovenských politických subjektov. Jej zverejnenie plánujeme 26. februára 2016. Partnermi projektu sú Friedrich Ebert Stiftung, zastúpenie v SR, Zastúpenie Európskej komisie v SR a FIPRA Slovakia.

  • Pavol Železník

    Nepochopil som odpoveď na druhú otázku. Čo má spoločné Donald Tusk z Radou EÚ? Pán Tusk je predsedom celkom inej inštitúcie EÚ (Európskej rady) než akej bude Slovensko predsedať (Rade EÚ). Zasadnutiam Rady EÚ predsedá minister toho členského štátu, ktorý vykonáva predsedníctvo danej inštitúcie. To, že si tieto dve inštitúcie s podobným názvom zamieňajú bežní ľudia je pochopiteľné, poslancovi EP by sa to však nemalo stávať. Mimochodom, na oficiálnej stránke EÚ sa dá stiahnuť manuál nazvaný Abeceda inštitúcií EÚ 🙂

REKLAMA

REKLAMA