Sme tu pre občanov

Snažíme sa vysvetľovať, že veľa pozitívnych vecí by tu bez pracovníkov Európskej komsie nebolo, odpovedá Dušan Chrenek, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, na predsudky o zamestnancoch EK. Investícia do nich sa podľa neho EÚ oplatí.

Dušan Chrenek
Zdoj: Zastúpenie EK

V súvislosti s posilnením spolupráce vo fiškálnej oblasti sa hovorilo veľa o úlohe európskych inštitúcií. Zdá sa, že fiškálna zmluva dá nakoniec Komisii pomerne aktívnu úlohu. Prečo je podľa vás dôležité, aby hrala Komisia aktívnu úlohu pri kontrole a presadzovaní fiškálnych pravidiel?

Európska komisia je motorom európskej integrácie. Zodpovedá za dodržiavanie európskej legislatívy a je iniciátorom nových myšlienok. Európska komisia zohráva kľúčovú úlohu v celom procese, pretože má veľkú zodpovednosť. Vo fiškálnej zmluve je dôležité, že naďalej posilňuje koordináciu ekonomiky a aj finančných otázok, a je to zmluva o zodpovednosti a dohľade. V tomto smere sa v poslednom období mnohé zmenilo. Boli prijaté nové opatrenia, ktoré posilnili koordináciu a integráciu hospodárskej a menovej únie. Postavenie Komisie sa jednoznačne posilnilo – zohráva dôležitú úlohu hlavne v rámci tzv. európskeho semestra, kde publikuje ročný prehľad rastu. Zároveň stanovuje špecifické odporúčania pre všetky členské krajiny a tiež monitoruje pokrok, dáva pripomienky a ak je potrebné, tak navrhuje aj sankcie. Komisia je teda naozaj dôležitým hráčom a dôsledne monitoruje koordináciu ekonomických politík EÚ.

Podľa niektorých hlasov fiškálna zmluva neobsahuje nič nové oproti európskemu semestru, Paktu euro plus. V čom je dôležitá, bola naozaj potrebná?

Dôležitá je v tom, že sa členské štáty zaviazali prijať na národnej úrovni pravidlo o vyrovnanom rozpočte a dohodli tzv. automatické korekcie. Takže je to oveľa silnejšie pravidlo, ktoré pomôže aj Komisii a umožní lepší dohľad nad plnením záväzkov členských krajín. V tom vidím veľkú výhodu. Okrem toho, táto zmluva je v súlade s európskou legislatívou. Je otvorená aj pre krajiny, ktoré sa zatiaľ nerozhodli k nej pristúpiť a Komisia sa bude snažiť, aby jej podstatné časti boli čo najskôr plne integrované do európskej legislatívy.

Súčasťou európskeho semestra je aj sledovanie varovných signálov naznačujúcich nerovnováhy v národných ekonomikách, ktoré môžu mať celoeurópsky negatívny vplyv. Nakoľko striktne bude Komisia vstupovať do tvorby rozpočtu členských krajín? Nakoľko môže členským krajinám prikazovať do ktorej oblasti investovať a do ktorej nie?

Prijatie rozpočtu bude vždy národnou kompetenciou. Avšak Komisia sa bude snažiť, aby bol rozpočet naozaj zodpovedný. Bude mať veľa príležitostí poukázať na nerovnováhy aj v rámci európskeho semestra. Každý rok bude Komisia, v spolupráci s národnou administratívou, formulovať špecifické odporúčania pre každú krajinu, na základe prehľadu rastu, národných priorít. Už v tejto diskusii bude jasné, kde sú problémy. Tie musí každá krajiny zohľadniť v návrhu svojho rozpočtu. Po prijatí jeho návrhu môže Komisia znova navrhnúť určité opatrenia, zmeny. Je to naozaj silný nástroj, prostredníctvom ktorého môže Komisia odporučiť členským krajinám určité kroky vo fiškálnej oblasti.

Súčasťou zmluvy je aj konštatovanie, že signatári budú hľadať možnosti hlbšej integrácie v iných oblastiach hospodárskych politík. Plánuje v tomto Komisia vyjsť s nejakými iniciatívnymi návrhmi alebo bude čakať na podnety členských krajín?

Bolo prijatých veľa opatrení. Komisia navrhla mnoho nových iniciatív, z ktorých niektoré boli prijaté, iné sú posudzované. Je potrebné zamerať sa na ich plnú implementáciu v praxi, aby sme dosiahli fiškálnu konsolidáciu, naštartovali hospodársky rast a zvýšili zamestnanosť. To je priorita. Balík obsahuje aj návrhy, ktoré môžu zasahovať do nových oblastí, ako daň z finančných transakcií Je to však na dohode všetkých krajín. Návrhy budú podrobne prediskutované. Cieľom je teda zamerať sa predovšetkým na plnú realizáciu existujúcich dohôd. Aby napríklad v oblasti jednotného trhu bola dokončená plná realizácia dohody o službách, bol prijatý európsky patent, digitálny trh. To by som považoval za prioritu. V rámci ďalšieho vývoja môže prísť Komisia s novými návrhmi, aby bol hospodársky rast čo najrýchlejší.

Diskusie o viacročnom rozpočtovom rámci 2014-2020 boli teraz trochu zatlačené do úzadia. Ako hodnotíte šancu na dohodu o rozpočtovom rámci v tomto roku?

Dohoda o finančnom rámci by mala byť prijatá do konca tohto roku. Komisia ju navrhla už v júni minulého roku, teraz budú prebiehať intenzívne diskusie v Rade a aj Európskom parlamente. Náš zámer je dosiahnuť politickú dohodu do konca roka a v roku 2013 pripravovať jednotlivé sektorové politiky – regionálna politika, poľnohospodárska politika a podobne – tak, aby vstúpili do platnosti už od 1.1. 2014. Rokovania budú veľmi náročné. Mnohé oblasti sú niektorými členskými krajinami kritizované – výška rozpočtu, rozdelenie finančných prostriedkov – ale verím, že sa politická dohoda dá dosiahnuť do konca tohto roku.

Každá krajina má svoj vlastný systém čerpania európskych fondov, lídri sa však dohodli, že budú zamerané na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020. Akým spôsobom sa bude Komisia snažiť  zabezpečiť, aby tieto prostriedky naozaj šli znalostnej ekonomiky, environmentálnej udržateľnosti, atď.?

Európska komisia chce, aby sa dosiahol inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast. Je potrebný na to, aby Európa bola konkurencieschopná na svetovej úrovni, aby bola posilnená sociálna kohézia a znížili sa rozdiely medzi jednotlivými regiónmi. Je nutné, aby tieto priority stratégie Európa 2020 mali členské krajiny vo svojich programoch. Potrebujeme lepšiu synergiu, a preto chceme, aby existoval spoločný rámec pre všetky fondy a aby sa s každou krajinou uzavrela tzv. partnerská dohoda, v ktorej by boli pomenované ciele každej krajiny. Konkrétne ciele, napojené na ciele stratégie  Európa 2020. O výbere cieľov budeme diskutovať.

Nechceme aby si krajiny dávali veľký počet priorít, ako je to dnes, treba sa zamerať na najdôležitejšie. V prípade Slovenska je to zamestnanosť. Máme vysokú nezamestnanosť mladých ľudí, takže sa treba sústrediť na vytváranie pracovných príležitostí. Ďalej na vzdelávanie a výskum. Okrem toho treba s využívaním európskych fondov synergicky kombinovať národné programy v rámci stratégie Európa 2020.

Môže sa stať, že Komisia odmietne národný rámec čerpania fondov, ak by mala pocit, že nie je v súlade s cieľmi stratégie EÚ 2020?

Komisia bude diskutovať s členskými krajinami a myslím si, že sa nájde zhoda v tom, na čo sa má každá krajina zamerať.

Prejdime k postojom slovenskej verejnosti k EÚ. Podľa prieskumov sú Slováci sú stále skôr eurooptimisti, postoje sa však menia, stávajú sa kritickejšie. Je to niečo prirodzené, dôsledok polarizácie v európskych témach? Vnímate to ako negatívny jav, s ktorým je nutné niečo robiť?

Samozrejme, že je potrebné s tým niečo robiť. Nie je to pozitívny trend. Je to dôležitý moment v náhľade slovenských občanov na Európsku úniu. Zároveň vytvára priestor na diskusiu o postavení Slovenska v EÚ, čo pre nás členstvo znamená. Eurooptimizmus bol na Slovensku dlhodobo prítomný. Jeho korene siahali do obdobia pred vstupom, keď bola Únia pre nás vzorom demokracie, právneho štátu a prosperity. Vstup do EÚ bol veľkým úspechom a aj po ňom sme sa viezli na vlne hospodárskeho rastu, vstupu do schengenského priestoru, do eurozóny. Podpora EÚ ostávala vysoká, no veľakrát pasívna. Preto bolo pre mnohých šokom, že sa Európa dostala do hlbokej finančnej krízy, že aj Slovensko sa začalo finančne podieľať na riešení problémov. V spojení s ťažkou situáciou občanov Slovenska, s vysokou nezamestnanosťou to prinieslo skepticizmus a negatívne vnímanie Európskej únie.

Nakoniec sa to prenieslo aj na politickú scénu, európske témy začali byť kontroverzné a viedlo to až k pádu vlády. Dôveru občanov znížila aj nepripravenosť európskych politikov nájsť okamžité riešenia. Na druhej strane si myslím, že slovenskí občania sú naďalej proeurópski, podporujú európsku integráciu, ale už nie automaticky. Vyberajú si, v ktorých témach sú proeurópski, v ktorých sa im európske riešenia nepáčia. A to je výzvou aj pre nás, aj pre slovenských politikov, aby sme chápali európske témy ako témy národné, viac o nich diskutovali, presvedčili občanov, že rozhodnutia na európskej úrovni sú správne a že európske politiky sú v ich prospech.

Keď sa na Slovensku európske témy politizujú, aká by mala byť komunikačná úloha Zastúpenia Európskej komisie?

Celkovo sa Európska komisia snaží čo najviac komunikovať s občanmi, informovať ich o svojich politikách a aktivitách najmä v oblastiach, kde tieto aktivity zasahujú do každodenného života. V tomto je Zastúpenie Európskej komisie akýmsi predĺžením Európskej komisie na Slovensku. Snažíme sa poskytovať občanom čo najkvalitnejšie služby, informovať ich o možnostiach a praktických využitiach európskych politík. Robíme to nie len klasickými nástrojmi prostredníctvom médií, seminárov, konferencii ale aj cez priamy kontakt s občanmi, cez web stránku a sociálne médiá. Dôležití sú mladí ľudia, a preto sa zúčastňujeme aj na hudobných a filmových festivaloch. Snažíme sa presadiť, aby žiaci a študenti mali viac informácii o Európskej únii, aby sa to stalo súčasťou učebných osnov. Plánujeme sa podieľať aj na príprave učebníc pre školy.

Ak sa opýtate na názor na Európsku komisiu, priemerná odpoveď by asi znela „je ich veľa a nikto ich nevolí“. Ako chcete tento obraz zmeniť?

V prvom rade sa snažíme vysvetľovať. Európska komisia má veľa úloh, má veľkú zodpovednosť a jej pracovníci intenzívne pracujú na tom, aby európski občania dostávali čo najlepšie služby. Poukazujeme na fakt, že náklady na európsku administratívu nie sú až také vysoké a prospech z práce Európskej komisie je značný. Veľa pozitívnych vecí by bez európskej integrácie nebolo možných – výmena študentov, voľné cestovanie v rámci EÚ, nižšie poplatky za roaming, a podobne – a tie by zase neboli by realizované, keby s nimi neprišla Európska komisia. Podľa mňa, investícia do pracovníkov Európskej komisie sa oplatí a prináša občanom EÚ osoh.

Druhou časťou tzv. „komunikačnej rovnice“ je to, ako je Slovensko vnímané v Európskej únii. Aký o sebe buduje obraz? Aké je dnes jeho postavenie v európskej politike?

Myslím si, že Slovensko je vnímané ako štandardný partner. Ako krajina, ktorá je zodpovedná a snaží sa pomôcť dosiahnuť európske ciele. Zároveň sa snaží prichádzať s vlastnými iniciatívami a konštruktívne pracovať v rámci Európskej únie. Náš postoj k bilaterálnej pomoci Grécku a rozšíreniu dočasného eurovalu priniesol určité ohrozenie reputácie. Aj tu sa však nakoniec ukázala zodpovednosť Slovenska, aj keď slovenská vláda za to zaplatila vysokú cenu. Nakoniec Slovensko ostalo stabilným partnerom, dodržalo dohody a podporilo európske riešenia.

Vraveli ste, že je dôležité, aby boli občania informovaní o tom, akým spôsobom mení Európska únia ich život. Ak by ste mali povedať niekoľko tém, ktoré budú tento rok najzásadnejšie pre bežného občana, ktoré by ste vybrali?

Je ich veľa. Hlavnou a dominantnou je riešenie finančnej a dlhovej krízy, a naštartovanie ekonomického rastu. Táto téma bude naďalej dominovať. Je tu iniciatíva predsedu Európskej komisie Barrosa zamerať sa viac na odstránenie nezamestnanosti mladých ľudí, ktorú navrhol na poslednom európskom summite. Bude zriadená akčná skupina medzi Komisiou a národnou administratívou, ktorá bude hľadať riešenia, vrátane možnosti použitia zatiaľ nevyužitých fondov EÚ na túto citlivú problematiku.

Na Slovensku je viac ako 30% mladých ľudí nezamestnaných. Musíme im pomôcť a použiť existujúce, či vytvoriť nové, nástroje na ich zapojenie do pracovnej činnosti. To je len jeden druh pomoci. Naďalej bude dôležité predovšetkým efektívne využívanie štrukturálnych fondov. Európska komisia chce spolupracovať s národnou administratívou. Bola dohodnutá pracovná cestovná mapa lepšieho využívanie fondov.

Existujú aj mnohé iniciatívy napr. v oblasti spravodlivosti. Dnes sme mali prezentáciu ohľadom ochrany osobných údajov, včera bola oslava 25. výročia zavedenia programu Erasmus – v roku 2010 využilo tento program na štúdium v zahraničí viac ako 2000 slovenských študentov. Tento rok budeme mať aj oslavu 20. výročia jednotného trhu a v rámci jednotného trhu je veľa vecí, ktoré napomáhajú rozvoju, ako napr. voľný pohyb pracovníkov, služieb, kapitálu. Chceme dotvoriť digitálny trh. Existuje prosto veľa oblastí, v ktorých bežní občania profitujú z členstva v Európskej únii.

Pozadie

Dušan Chrenek vystriedal Andreu Elschekovú–Matisovú na poste vedúceho zastúpenia EK na Slovensku v januári 2012. Na Slovensko sa vrátil z Bruselu, kde pôsobil ako vedúci oddelenia pre rozširovanie na Generálnom riaditeľstve EK pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka.

Pôsobil aj ako člen tímu bývalého vysokého predstaviteľa EÚ pre SZBP a generálneho tajomníka Rady EÚ Javiera Solanu a na slovenskom Ministerstve zahraničných vecí.

REKLAMA

REKLAMA