V4 nie je žiadna slobodomurárska lóža

Český premiér tvrdí že za novým dychom vyšehradskej spolupráce nie je politická blízkosť vládnych kabinetov vo V4, ale skôr pragmatické spoločné záujmy. S Petrom Nečasom sa rozprával EurActiv.cz.

Peter Nečas
http://euractiv.sk
  • Krajiny V4 prišli v poslednej dobre s niekoľkými spoločnými požiadavkami (požiadaviek na úpravu rozpočtových pravidiel kvôli penzijným reformám, žiadosť na nevynímanie ESF z kohéznej politiky, presadenie zmienky k Východného partnerstva do záverov do posledného európskeho summitu). Sme svedkami posilňovania spolupráce krajín V4?

Myslím si, že je to prirodzená spolupráca krajín, ktoré majú veľmi podobné aj keď nie totožné záujmy. Krajín, ktoré majú isté spoločné tradície a korene tejto spolupráce. Je pozitívne na ňu nadväzovať tam, kde sa nachádza priesečník spoločných záujmov. Bolo by škoda to nevyužiť.

  • Vzniká tým akási protiváha veľkým členským krajinám ako sú Nemecko alebo Francúzsko?

Je skutočnosťou, že hlasovacia váha týchto štyroch krajín je porovnateľná so spoločným hlasovaním Nemecka a Francúzska, takže nejaký politicky pozitívny účinok v prospech týchto štyroch krajín tieto stretnutia určite majú.

  • Bývalý premiér Mirek Topolánek minulý rok v novembri maďarskému EurActiv-u v rozhovore povedal, že „dohôd krajín Vyšehradu sa bojí aj Sarkozy“. Stotožnil by ste sa s takým výrokom?

Myslím, že naším cieľom nemá byť, aby sa nás niekto bál. Povedal som to nakoniec aj na včerajšom rokovaní Vyšehradskej štvorky s prezidentom Van Rompuyom. Nevytvárame žiadnu politickú slobodomurársku lóžu alebo niečo podobného. Je to legitímne jednanie štyroch krajín, ktoré majú veľmi podobné podmienky a veľmi podobné záujmy. Ja to považujem za prirodzené. Nikto sa nediví bilaterálnym rokovaniam medzi Francúzskom a Nemeckom, ktoré sú pravidelné. Prečo by malo vzbudzovať údiv jednanie týchto štyroch krajín Európskej únie.

  • Myslíte si, že je spolupráca v rámci V4 lepšia vďaka tomu, že Vaše vlády sú si politicky blízke?

Som presvedčený, že sa tu predovšetkým prejavili priority – to, že máme Európsku úniu, že všetky krajiny prešli podobne ako celá EÚ pomerne značným ekonomickými otrasmi (Poľsko sa síce recesii vyhlo, ale aj tam došlo k spomaleniu ekonomického rastu). Tieto spoločné záujmy sa určite pozitívne prejavili na vôli spolupracovať.

  • V akých oblastiach s ohľadom na najbližší vývoj vidíte najväčšiu príležitosť k spolupráci?

Je ich niekoľko. Určite medzi ne patrí diskusia o rozpočtovej politike. A potom je to oblasť energetiky, kde tieto krajiny majú veľmi podobné záujmy – snahu prepojiť siete alebo znižovať svoju závislosť na východných trhoch v oblasti plynu a ropy. Priestor pre spoluprácu v energetike a energetickej bezpečnosti je teda značný.

  • Máte v tomto smere nejaké očakávania od blížiacich sa predsedníctiev Maďarska a Poľska? Pozdvihnú podľa Vás tieto predsedníctva profil Vyšehradu a strednej Európy všeobecne?

Je skutočnosťou, že Vyšehradská štvorka z tohto pohľadu predstavuje dobrú platformu, pretože je tam Slovensko, ktoré má ako člen eurozóny patričné informácie, je tam Česká republika, ktorá má skúsenosti s predsedníctvom a sú tam dve nastupujúce predsednícke krajiny – MaďarskoPoľsko, ktoré môžu z týchto informačných tokov oboch krajín ťažiť. Naopak my môžeme ťažiť z toho, že tieto krajiny budú predsedníckymi štátmi.

  • Prebieha nejaká výmena skúseností z českého predsedníctva smerom ku krajinám, ktoré teraz predsedníctva čakajú?

Základné informácie tu určite sú a ak budú naši partneri vyžadovať, je česká štátna správa pripravená im ju poskytnúť.

  • Tesne pred začiatkom Európskej rady ste sa stretli s britským premiérom Davidom Cameronom. Máme sa na túto schôdzku dívať ako na niečo čo zakladá systematickú spoluprácu ČR a Veľkej Británie v európskych záležitostiach?

Bola to prirodzená schôdzka vyplývajúca z faktu, že sme v podstate dvaja noví predsedovia vlády a že sme sa v týchto pozíciách stretli prvý krát. Záujem bol teda obojstranný. Za druhé, pokiaľ chceme presadiť svoje záujmy, musíme mať intenzívne vzťahy i s veľkými členskými krajinami Európskej únie a to nie je len FrancúzskoNemecko. Sú tu ja ďalšie krajiny ako je Británia alebo Taliansko.

A po tretie, bolo to stretnutie nie len dvoch premiérov, ale tiež dvoch lídrov partnerských politických strán, ktoré spolu v Európskom parlamente tvoria spoločnú frakciu ECR.

  • Ktorá z týchto rovín vo vašich rokovaniach prevažovala? Išlo skôr o diskusiu dvoch krajín alebo dvoch strán?

Bolo to samozrejme oboje, povedal by som tak pol na pol. Samozrejme, že s Britániou máme mnoho spoločných postojov. Česká republikaVeľká Británia patrí tradične v rámci Európskej únie k liberálnemu krídlu – v prístupe k ekonomike a k spoločnému trhu. Obe krajiny tradične patria medzi štáty Európskej únie, ktoré presadzujú silnú transatlantickú väzbu. Je teda na čo nadväzovať.

  • Spomenuli ste európsky rozpočet. Aká je v tomto ohľade vaša vízia a čo je podľa Vás reálne presadiť? 

Reálne asi bude držať sa na úrovni 1 % HNP. Samozrejme platí, že čím je rozpočet menší, tým menšia je tiež miera prerozdeľovania a tým nižší je tiež náš príspevok. Na druhej strane, keby sme sa ocitli v pozícii čistého platcu. Bolo by naším záujmom nemať veľký rozpočet, skôr naopak. V súčasnej pozícii čistého príjemcu tlak na zmenšenie rozpočtu tak výrazný nie je. Znovu ale opakujem: nevidím dôvod k žiadnemu nárastu európskeho rozpočtu.

  • V súčasnom rozpočte činí najväčšiu položku SPP. Vy ste sa v minulosti vyjadrili v tom zmysle, že by bolo dobré jej podiel znížiť. Pokiaľ má celková výška rozpočtu zostať na úrovni 1 % HNP, kam by mali ísť voľné prostriedky?

Keby sa nejaký Marťan pozrel na štruktúru rozpočtu Európskej únie a chcel z toho usudzovať niečo o Európskej únii, musel by dospieť k názoru, že zrejme ide o agrárnu politiku 19. Storočia a tou by sme asi nechceli byť.

Som presvedčený, že viac prostriedkov by malo smerovať predovšetkým do podpory tých oblastí, ktoré zvýšia konkurencieschopnosť Únie na svetových trhoch ako sú podpora vedy, výskumu, inovácií, vzdelávacích programov ale tiež rozvoja modernej infraštruktúry vrátane dopravnej, telekomunikačnej, internetu a podobne.

  • S tým súvisí aj ďalšia otázka k stratégii Európa 2020. Akým spôsobom sa formuje predstava toho, čo chceme dosiahnuť na úrovni Českej republiky a čo by sa podľa Vás malo diať na európskej úrovni?

Začal by som uštipačnou poznámkou. Teraz sa rozprávame o stratégii Európa 2020. Pred ňou tu bola Lisabonská stratégia, podľa ktorej mala byť Európska únie v tejto chvíli najkonkurencieschopnejšou ekonomikou na svete ale tak nejako sa nám to nepodarilo. Na druhej strane považujem dôraz na reformy a modernizáciu správny. My chceme ale modernizovať a reformovať českú republiku a urobiť ju konkurencieschopnou predovšetkým kvôli sebe, nie preto, že nám to takzvane nariaďuje alebo ukladá Európska únia. Ak pôjde ten koridor uvažovania celej Únie týmto smerom, vnímame to ako pozitívnu vec.

  • Ministerstvo priemyslu a obchodu poukazuje na potrebu prepojiť Európu 2020 aj s Montiho správou k vnútornému trhu. Čo si o tom myslíte?

Popri zvyšovaní konkurencieschopnosti to vidím ako alfu a omegu schopnosti Únie v politickej a ekonomickej oblasti.

REKLAMA

REKLAMA