Západ si na Maďarsku vybíja svoju vlastnú frustráciu

Maďarsko je „v podstate európske“, ale nie v rovnakom zmysle ako Francúzsko, či Nemecko. Pre Západ je zároveň veľmi jednoduché vyjadriť svoj vlastný pocit sklamania tým, že budú o Budapešti tvrdiť, že je za to zodpovedná, povedal v exkluzívnom rozhovore pre EurActiv maďarský europoslanec za ľudovcov a člen strany Fidesz György Schöpflin.

György Schöpflin
foto: György Schopflin, zdroj: manna.ro

György Schöpflin sa narodil v Budapešti. Od roku 1950 do roku 2004 však žil vo Veľkej Británii. Napísal niekoľko akademických prác o politike vo východnej Európe, štátnosti, národnej identite a budovaní štátu. V angličtine píše pod menom George Schöpflin.

S Györgym Schöpflinom sa rozprávali Georgi Gotev a Dániel Antal.

  • Mám pocit, že maďarské predsedníctvo v EÚ začalo vykročením zlou nohou. Vnímate to aj Vy tak?

Povedal by som, že predsedníctvo ako také sa zdá byť v poriadku, ale obraz Maďarska rozhodne utrpel silný úder. Je ťažké povedať, do akej miery to naozaj ovplyvní vedenie predsedníctva, ale podľa mňa doposiaľ konalo pomerne kompetentne.

Nikomu však nepomáha ak ste predsedníckou krajinou a na váš obraz pomerne vážne útočia na všetkých frontoch- z veľkej miery na základe veľmi nepresných informácií.

  • Hovoríte o veľmi nepresných informáciách, ale jedna z kritík sa týka nového maďarského mediálneho zákona. Všeobecná mienka je, že je veľmi kontroverzný a nedemokratický. Napríklad pokuty voči médiám, ktoré uznajú vinnými z nevyváženého spravodajstva by ich vyradili z hry. Sú tu aj iné kontroverzné záležitosti ako špeciálne dane voči zahraničných spoločnostiam, pričom 15 z nich sa obrátilo so sťažnosťou na Komisiu.

Čo sa týka mediálneho zákona, tie pokuty nie sú malé, ale zákon automaticky nestanovuje, že za každých okolností bude udelená maximálna pokuta. Predstavujem si to tak, že keď už bude mať určitá mediálna inštitúcia nejaké skúsenosti za sebou, bude vedieť odhadnúť, aká je primeraná úroveň.

Domnievam sa však, že celá záležitosť súvisí so skúsenosťami z posledných 20 rokov, počas ktorých viacero novín- ľavicových aj pravicových- vydali články, ktoré boli absolútne neprijateľné. Potom bolo nemožné čokoľvek dosiahnuť právnymi prostriedkami, lebo najmä veľké médiá sa mohli postarať o to, že celý prípad bol niekoľko rokov otvorený.

Takže  v určitom zmysle je toto skôr forma „vonkajšieho múru“, ktorý má médiám zabrániť, aby sa správali nezodpovedne. Ak poznáte maďarské médiá, viete, že sa správali celkom nezodpovedne. Opäť nehovorím len o pravici alebo len o ľavici- obe strany, a najmä niektoré z krajne pravicových internetových médií, čo je myslím, úplne hanebné.

Po druhé, hoci sú tieto pokuty vysoké, nemyslím, že prekračujú to, čo je v niekoľkých ďalších krajinách EÚ. Ak sa na ten zákon pozriete- a ja viem, že ľudia, ktorí dali celý tento balíček dokopy to spravili, posvietili si na praktiky každej krajiny v EÚ- tak to, čo máme v Maďarsku je v určitom zmysle konsolidáciou viacerých postupov v oblasti regulácie médií v EÚ. Takže podľa mňa sa nenavážajte do Maďarska, pozrite sa na iné krajiny, kde sú tieto pokuty vysoké.  

  • Ale prečo potom novinárska asociácia reagovala tak silne na maďarský zákon a nie na iné zákony?

Nuž, pravdepodobne preto, že ostatné zákony sú v praxi už niekoľko rokov, ďalšie zákony neboli presadené v konsolidovanej forme, a domnievam sa, že takticky neboli tieto zákony presadzované v čase, kedy mala krajina prevziať predsedníctvo v EÚ.

V Budapešti si už teraz myslím uvedomili, že schválenie mediálneho zákona v ten daný okamih pred Vianocami, kedy aj tak nie sú žiadne iné správy, bola chyba. Malo to byť schválené o niečo neskôr- pár mesiacov by nič veľmi nezmenilo- ale už sa to stalo, takže to nie je možné zmeniť.

Ďalším argumentom je, že novinári kdekoľvek nemajú skutočne radi ak sú regulovaní. Médiá sú však regulované v každej krajine na svete. Takže si myslím, že Maďarsko si naozaj nezaslúžilo potupu, ktorej sa mu dostalo.

A myslím si, že to má hlbšiu úroveň, hlbšiu kultúrnu rovinu: nové členské štáty- teda východ Európe- boli historicky považované za oblasť, kde sa deje všetko neprístojné. Ak by ste išli späť k Voltaireovi a k filozofii 18. storočia, povedali by, že na východ odtiaľto žijú pochybní barbari.

V tento okamih je to Maďarsko, ktoré je terčom, ale tak isto ľahko to mohol byť každý iný nový členský štát. Ak sa pozriete na napríklad britskú tlač, pomerne nedávno bola ich terčom Litva, ak idete pár rokov späť. Poľsko bolo terčom nemeckej tlače. Je to jednoducho spôsob, akým západné médiá- najmä západné liberálne médiá- exportujú svoju vlastnú neistotu a pocit viny na východ smerom k oveľa menším krajinám. Pôvodom tohto sú, čo sa nedávnej minulosti týka, podľa mňa srbské vojny.

  • Reakcia je možno veľmi silná preto, že existujú obavy z toho, že zlý príklad Maďarska bude nákazlivý. V Bulharsku napríklad jeden zákonodarca z vládnucej strany predstavil legislatívu ohľadne urážky na cti, ktorá sa podľa všetkého zakladá na maďarskom zákone. Toto je jeden aspekt. Druhým je, že maďarský jazyk je veľmi špecifický. Ak ste teda Maďar a nehovoríte iným jazykov, Vaša mienka bude vychádzať z národných médií, ktoré sú silne cenzúrované. Mohlo by to byť preto nebezpečnejšie ako povedzme v Belgicku.

Toto je zaujímavá myšlienka. Nemyslím si, že sme ale až tak odrezaní od zvyšku sveta- a podľa mňa si je svet do určitej miery vedomý toho, čo sa deje v Maďarsku. Niekedy je to presné, niekedy prekrútené, niekedy irelevantné.

Ak o tom premýšľate tak takmer všetky štáty strednej a juhovýchodnej Európy sú v tejto pozícii- majú okolo seba jazykovú bariéru. Nemyslím, že to niečo mení na veci, že vo všeobecnosti si Srbi vedia poradiť s bulharčinou a Bulhari so srbčinou, či že s určitým úsilím môžu Poliaci rozumieť čestinu a Česi rozumieť polštinu.

Myslím, že ide o inú oblasť- sme v podstate Európania, ale akosi nie úplne Európania ako Francúzi, či Nemci. Presne pred Vianocami som v Maďarsku sponzoroval konferenciu práve na tému mediálneho zákona a národného imidžu, a jednou z formulácii bolo, že našim problémom je, že sme cudzinci, ale nie sme exotickí. Rusi sú exotickí- všetko im prejde- ale my nie sme. Od nás sa očakáva, že sa budeme správať podľa kritérií, ktoré sú vyššie ako v prípade Francúzov alebo Nemcov. My musíme byť oveľa lepší.

Toto má opäť v určitej miere pôvod v rozpade Juhoslávie a vo všeobecnom pocite, že sa „tam“ stali hrozné veci. Naozaj hrozné veci sa stali, ale nesústredili sa povedzme len na Bosnu, ale sa v určitom zmysle rozšírili do celej oblasti. Ale podľa mňa väčšina ľudí vie, ktorá krajina je ktorá, ale v tom čase určite nevedeli. Takže v určitom zmysle to, čo sa stalo v Srbsku je možné širokým záberom aplikovať na Maďarsko alebo Rumunsko, či Poľsko a nemyslím si, že toto niekedy skutočne prestalo.

Podľa mňa je na Západe extrémne pohodlné- a ide skôr o záležitosť ľavicových liberálov ako strednej pravice, ktorá si je viac vedomá národných tradícií- ak ste univerzalista a vidíte, že krajina sa správa tak, ako si myslíte, že by sa nemala, je veľmi ľahké vniesť do toho vlastné pocity sklamania a povedať, že tá krajina sa previnila. Ak sa pozriete späť na spôsob, akým táto mediálna lavína jednala s Maďarskom, maďarský názor nebol v skutočnosti veľmi počuť. Počiatočné zatratenia prišli ešte predtým, ako bol zákon schválený.

Ak idete späť, luxemburský minister zahraničných vecí Jean Asselborn- ktorý je tiež socialistom- povedal, že Maďarsku by nemalo byť dovolené prevziať predsedníctvo EÚ a som pripravený staviť sa o peniaze o to, že Asselborn ten zákon nečítal. To je len jeden príklad- doposiaľ si nikto skutočne nechcel prečítať ten zákon.

  • Nejde však len o zákon o médiách. Je tu niekoľko rýchlych rozhodnutí, ktoré boli v Maďarsku prijaté vďaka ústavnej väčšine. Je tu kontroverzná legislatíva v otázke krízovej dane- viacero spoločností sa v tejto veci už sťažovalo Komisii- a rozhodnutie znárodniť dvojpilierový penzijný systém, či udeliť maďarské občianstvo veľmi jednoducho príslušníkom iných krajín. Nie je to len mediálny zákon- je potrebné vnímať situáciu takú, aká je.

Presne z dôvodu, že Fidesz získal dvojtretinovú ústavnú väčšinu, ide o príležitosť, ktorá sa naskytne raz za generáciu- možno raz za storočie, o príležitosť zmeniť celý systém politického, sociálneho a hospodárskeho spravovania, čo je práve to, čo podľa mňa vláda teraz robí.

Kto vie ako to bude vnímať história, ale mám pocit, že by mohli byť braní ako jedna z veľkých reformných vlád Maďarska v 21. storočí. Napríklad v zmysle liberálnej vlády vo Veľkej Británii v roku 1905- radikálne reformy, ktoré presadzovali, neboli vo viacerých kruhoch veľmi populárne.

Je veľmi zvláštne ak radikálna reforma pochádza od stredopravicovej strany- konzervatívci nerobia radikálne veci, ale niekedy musia. V určitom zmysle bola zmena režimu v Maďarsku na prelome rokov 1989 a 1990 príliš ľahká, príliš hladká, nebol tam žiaden rozkol. Myslím, že v určitom smere je to to, o čo sa Fidesz snaží- spraviť tento prelom, zaviesť nový demokratický systém. Posledných 20 rokov nebolo tak úplne demokratických ako mohli byť.

Toto určite vytvorí opozíciu. Ľavicová opozícia v Maďarsku utrpela dve veľmi zlé porážky v roku 2010 vo všeobecných a komunálnych voľbách, takže to, o čo sa snažia, že znovu získať politický kapitál prezentovaním Fideszu ako čerta, čo je nezmysel.

Na penzijnú reformu nemôžem odpovedať, vôbec som to nesledoval. Čo sa týka špeciálneho zdaňovania, zdá sa mi, že vzhľadom na vážnu hospodársku situáciu v Maďarsku a s ohľadom na to, že viaceré medzinárodné spoločnosti z Maďarska niekoľko rokov ťažili, nemyslím, že je príliš veľký nezmysel ak od nich očakávame príspevok počas „hluchých“ rokov. Ak to je proti smerniciam EÚ, Komisia nám o tom povie a my uvidíme. Som si istý, že Maďarsko spraví čokoľvek Komisia povie.

  • Takže západným spoločnostiam akoby odkazujete: Počas vlády socialistov ste mali veľmi dobré podmienky a teraz je čas to splatiť?

Nejde ani tak veľmi o podmienky za vlády socialistov, ale o to, že v skutočnosti veľmi významne profitovali z maďarských spotrebiteľov a tak veľa späť nedali. Musí tu byť určitý druh rovnováhy. Ide o antiglobalizačný postoj a ak bude jeho výsledkom, že niekoľko medzinárodných spoločností stiahne svoje investície z Maďarska, nech sa tak stane.

  • Prekvapuje ma, že veríte, že Maďarsko alebo iná krajina uskutočňuje revolúciu 20 rokov po páde Berlinského múru. Možno tá revolúcia nebola dokonalá, ale dať si po 20-tich rokoch druhé kolo znie zvláštne. Bol som prekvapený keď som čítal, že pracovníci verejnej správy v Maďarsku boli vyhodení a nedostali mzdu, na ktorú mali podľa zákona právo- dostali len dve percentá a 98 percent si zobrať štát späť. Je veľmi ťažké si obhájiť takéto revolučné opatrenia v roku 2010…

Beriem, že je ťažké si to obhájiť v roku 2010, ale bez ohľadu na to sa domnievam, že vzhľadom na nazhromaždený odpor veľkej časti maďarského obyvateľstva voči ľavicovej vláde nie je prekvapivé, že tlak na to robiť niečo radikálne prichádza zdola.

Čo sa týka prepúšťania, nikto sa nepozerá na to, čo sa stalo v roku 2002, keď sa k moci dostala ľavicová vláda. Došlo k masovým „čistkám“, prepustených bolo približne desať až dvanásť tisíc ľudí. Takže nebuďte prekvapený, že sa teraz niečo z toho uplatňuje. Počas vlády socialistov boli príslušnosť k politickej strane a lojalita nespochybniteľne dôležitejšie ako technické zručnosti.

V určitom čase som bol pomerne aktívny v environmentálnej oblasti a pokúšal som sa o kontakty s ľuďmi z ministerstva životného prostredia, a oni mi povedali, že nie je možné, aby so mnou hovorili odborníci, pretože ak by sa tak stalo, boli by vyhodení. Som náchylný tomu veriť.

Počas šiestich rokov, kedy bolo Maďarsko v EÚ, zakázalo stále zastúpenie v Bruseli všetky kontakty s členmi Fideszu v Európskom parlamente. Takže bolo jasné, že je potrebné niečo spraviť, aby sa toto prelomilo. Ide o veľa zlých pozostatkov zvykov z éry komunizmu. Vďaka tomu, že v rokoch 1989 až 1990 nebola zmena dostatočne radikálna sa komunisti rýchlo transformovali na demokratických socialistov- hovorím to so znepokojením, čo sa ich demokratických a sociálnych hodnôt týka- a v mnohých ohľadoch došlo k obnove v zmysle vlády jednej strany.

Komunisti sa stali socialistami a Socialistická strana vládla ako by bola jediná. Veľkou udalosťou, voči ktorej cíti veľké množstvo Maďarov odpor, sa odohrala 23. októbra 2006, kedy bola mierová demonštrácia potlačená s neuveriteľnou brutalitou a západná tlač nikdy nič nepovedala.

  • Teraz je tu však jediná strana: Fidesz, a každý o nej hovorí…

Áno, ale je to strana, ktorá má stále demokratickú opozíciu. My ľudí nebijeme, neposielame ozbrojenú políciu na rozohnanie davu, nepálime do nich gumové projektily. Nepotrebujeme to: odhliadnuc od všetkého, za vládou Fideszu stojí pevná väčšina. Tí, ktorí zatracujú, čo robí vláda, nesledujú skutočnosť, že podľa prieskumov máme stále veľmi silnú pozíciu. Pravdepodobne by sme stále dosiahli dvojtretinovú väčšinu.

  • Myslíte si, že premiér Viktor Orbán si dá väčší pozor na to, čo robí teraz, keď sa naňho Európa pozerá?

Na to nepoznám odpoveď. Hádal by som, že ak sa pozriete na politiku ostatných krajín, precedensy a historické ukazovatele, reformným programom dojde para približne po roku v úrade. Takže v čase, keď bude predsedníctvo ukončené, bude podľa mňa Maďarsko oveľa tichšie.

Druhá časť tohto rozhovoru prebehla po híringu v Európskom parlamente, ktorý iniciovala liberálna frakcia ALDE.

  • Podelíte sa s nami o svoje pocity z híringu v Európskom parlamente?

Mojim dojmom je, že je vždy zaujímavé byť jednočlennou minoritou. Na tomto híringu som bol jedinou osobou, ktorá zastupovala určitý názor. Mám pocit, že hoci tento híring zorganizovali liberáli, nehrali podľa pravidiel liberálnej demokracie.

Povedal som im, že podľa mňa je veľmi zvláštne, že maďarská vláda nebola na stretnutie pozvaná, hoci vyjadrili želanie sa ho zúčastniť. Ľudí, ktorí dostali počas tohto vypočutia priestor- Miklós Haraszti, László Majtényi a György Konrád, ktorý sa vyjadroval cez video hovor (všetci traja majú politické napojenie na Slobodných demokratov, bývalého člena frakcie ALDE, ktorý v súčasnom Parlamente nezískal kreslo)- nie je možné upodozrievať z priateľského postoja voči súčasnej maďarskej vláde.

Čo Konrád a Haraszti povedali je opovrhnutia hodné. Keď Konrád hovoril o štátnom prevrate alebo Haraszti o „mučiacich celách“ (čím opísal, aký stresujúci účinok má nový mediálny zákon, ktorý vedie k samocenzúre), išlo prinajmenšom o preháňanie.

  • Podarí sa podľa Vás ľuďom, ktorých ste menovali, prepojiť madiálny zákon s ostatnými kontroverznými rozhodnutiami maďarskej vlády- vrátane nadmerného zdanenia, zmien v penzijnom systéme či iných?

Je možné, že majú v zálohe túto možnosť. To, či uspejú alebo nie, neviem určiť. Viem si predstaviť, že súčasná situácia je pre ľavicu úplne neprijateľná. Prehrali dvoje voľby (národné a komunálne). Musia nejak začať akumulovať politický kapitál. Toto je podstata politiky a oni budú pokračovať v diskreditácii Fideszu.

REKLAMA

REKLAMA