Zoči-voči Komisii sa záujmy presadzujú férovejšie

V dohľadnej dobe bude v EÚ určite rezonovať, že Slovensko "držalo nohu medzi dverami". V európskej politike to ale nebolo prvý ani posledný krát, hovorí v rozhovore pre EurActiv.sk veľvyslanec SR pri EÚ Ivan Korčok.

Ivan Korčok
Zdroj: Stále zastúpenie SR pri EÚ

V marci ste mi v rozhovore povedali, že obavy, ktoré majú nečlenské štáty eurozóny z osobitných summitov lídrov krajín, ktorých menou je euro, sú opodstatnené. Dnes už vieme, že budú realitou. Aký je z pohľadu Slovenska najlepší spôsob nastavenia vzťahu medzi týmito dvoma skupinami krajín v rámci EÚ?

Nemožno ignorovať fakt, že existencia spoločnej meny znamená určitú kvalitu, ktorá musí byť zohľadnená. Politicky je kľúčové, aby sa z eurozóny nestalo niečo, čo vyťahujeme z 27-čky von a čo by mohlo v budúcnosti brániť tomu, aby všetci, ktorí majú zmluvný záväzok do eurozóny vstúpiť, nakoniec tento cieľ politicky prehodnocovali. Musí to byť záležitosť inkluzívna, teda niečo, čo úniu sceľuje a nie niečo čo vytvára politické bariéry. Druhým aspektom je, aby  všetko, čo robíme v oblasti ekonomickej koordinácie a konvergencie nemalo negatívny dopad na súdržnosť celého vnútorného trhu. Hlasy, ktoré zaznievajú zvonku sú kritické aj z politického hľadiska.

V posledných mesiacoch sme svedkami poklesu vplyvu Komisie a naopak extenzívneho využívania medzivládnej metódy pri predkladaní riešení. Čo tento posun znamená pre krajiny ako je Slovensko?

Plne potvrdzujem. Najmä opatrenia, ktoré boli prijímané s cieľom vyriešiť krízu – vznik stabilizačných mechanizmov ako euroval I a II ale aj prijímanie legislatívy hospodárskeho riadenia eurozóny, tzv. „six packu“ – bol proces, ktorý vychádzal z medzivládnej metódy. Podnet na sprísnenie Paktu rastu a stability vyšiel z Európskej rady – čo by bolo aj v poriadku – problém ale je, že Európska rada išla oveľa ďalej aj v zadefinovaní podoby samotnej legislatívy. Toto je kľúčová záležitosť, pretože z dielne Európskej komisie vyšiel napríklad v oblasti automatických sankcií návrh, ktorý bol oveľa prísnejší. Vzhľadom na veľkú politickú medzivládnu dohodu o podobe tejto legislatívy zostal veľmi malý manévrovací priestor a som presvedčený, že keby sme išli klasickým spôsobom, tak by sa aj veľkým hráčom presadzovali záujmy oveľa ťažšie. Skúsenosť našej krajiny a moja priama denno-denná skúsenosť je, že v komunitárnej metóde sa oveľa férovejším spôsobom presadzujú krajiny so svojimi záujmami keď sedia zoči-voči Komisii ako keď sedia zoči-voči krajinám, ktoré majú z reality politiky oveľa vyššiu váhu a tým aj vplyv.

Platí, čo povedal Maroš Šefčovič, že keď na budúci rok začne Komisia do dôsledkov aplikovať „six-pack“, mnohé krajiny môžu byť prekvapené?

Prekvapené by nemali byť lebo sme spolutvorcami tohto systému, prekvapenie ale môže nastať v tom zmysle, že bude oveľa ťažšie sa vyhnúť vynucovaniu a potenciálne aj pokutám vyhnúť. Toto je podľa mňa moment prekvapenia, pretože 10-ročná skúsenosť z Paktu nám ukazovala, že možnosť úniku z donucovacích prostriedkov bol oveľa ľahší ako to bude dnes. Hovorím najmä o uplatňovaní reverznej kvalifikovanej väčšiny v nápravnej časti Paktu. Vstupujeme do systému, ktorý je vecne inak nastavený a vstupujeme do obdobia, kedy nálada, či už na strane Komisie a podľa mňa aj na strane väčšiny členských krajín je skutočne sa donútiť k väčšej zodpovednosti. Verím, že toto bude iný svet ako bol doteraz.

Dôsledkom pripravovaných zmien bude možno potreba zmeny systému rozhodnutí na národnej úrovni, napríklad koordinácia medzi jednotlivými inštitúciami, aby sa do národnej politiky viac premietali európske záväzky a tiež preto, aby sme boli schopní hodnotiť ostaté krajiny. Myslíte si, že dnes Slovensko má takýto systém, alebo tam bude musieť prijať nejaké zmeny? 

Chcem byť opatrný, lebo si myslím, že tento systém nemá základné deficity, prešiel aj testom v najťažšej fáze členstva, čo bolo teraz v prípade eurovalu. Máme tú ústavný zákon o spolupráci vlády a parlamentu v európskych záležitostiach a toto je veľmi silná norma. Otázka skôr je, či ak by došlo k posilneniu systému dohľadu pri otvorení Lisabonskej zmluvy so všetkými dôsledkami, či potom nedozreje čas znovu sa pozrieť na to, akým spôsobom máme tieto veci nastavené. Môj osobný názor je, že ak bude tak veľká ingerencia do fiškálnej oblasti, aká sa ukazuje nevyhnutná, tak potom sa zásadným spôsobom otvára otázka, aký priamy vplyv na rozhodnutia v Bruseli majú národné parlamenty. S tým je priamo spojená otázka demokratickej legitimity. 

Premiérka sa vyjadrila, že budúca slovenská vláda bude môcť v EÚ do určitej miery čerpať z politického kapitálu vyplývajúceho z toho, že Slovensko nechalo padnúť vládu v záujme spoločného európskeho riešenia. Je to realistické očakávanie?

Stalo sa to, že v dohľadnej dobe bude určite rezonovať to, že Slovenská republika držala nohu medzi dverami. To si treba otvorene politicky povedať. Istým spôsobom to môže nadhodnocovať váhu. Toto ale nie je prvá ani posledná situácia, kedy krajina hľadá svoju domácu odpoveď na to, ako naplniť záväzky a rozhodnutia, na ktorých sme sa spolu dohodli. Ukáže čas, ale slovenský vplyv sa bude merať aj tým ako dokážeme presvedčiť, že vieme zodpovedne narábať s verejnými financiami. Ak budeme mať silnú zodpovednú fiškálnu pozíciu budeme mať silné karty. Uvedomme si, že nové hodnotenie fiškálnej oblasti je aj to, že aj nám ako malej krajine to umožňuje hodnotiť rozpočty veľkých krajín. To nie je malá vec a pokiaľ budeme mať doma poriadok, vplyv môže rásť nadproporčne.  

Európska komisia prišla s návrhom ohľadne vstupovania do tvorby rozpočtu na národnej úrovni. Vnímate to ako iniciatívu, z ktorej vzíde nejaký nový systém alebo je to skôr ponuka zo strany Komisie?

Ja myslím, že oboje. Návrh je vecný v tom, že ide ďalej ako „six-pack“, ktorý má pôsobiť skôr preventívne, má odraďovať aj s poslednou možnosťou uvalenia sankcií. Treba si uvedomiť, že aj keď by bola sankcia udelená, nebude to automaticky neznamenať zmenu fiškálneho správania. Komisia chce z môjho pohľadu vytvoriť priestor na to, aby krajiny nie len boli pod hrozbou sankcie, ale aby sa vytvoril reálny algorytmus ako donútiť krajiny urobiť aj rozpočtovú zmenu. Z môjho pohľadu tiež nie je náhoda načasovanie návrhu Komisie. Postupne sa nám zintenzívňuje diskusia o tom, či neotvoríme Lisabonskú zmluvu a tých návrhov ako sprísňovať disciplínu bude viac. Prvý konkrétny však dala Komisia vo forme legislatívy, čo je zmysel komunitárnej metódy. Ide o návrh dvoch nariadení o monitoringu a o fiškálnych pravidlách a táto legislatíva sa dostane na stôl Rady.

Veľa sa hovorí o dominantnom vplyve Nemecka na opatrenia, ktoré sa dnes prijímajú. Ako to má reflektovať Slovensko v kontexte konfliktu medzivládnej a komunitárnej metódy?

Na Slovensku zaznieva, že sa treba držať Nemecka. Má to dve roviny a obe sú veľmi relevantné. Prvá je, že sa nám zdá blízka fiškálna kultúra, ktorú Nemecko presadzuje a ktorá je prísna. Má logiku najmä v tom, že nemôže existovať hospodársky rast ak musíte veľkú časť rozpočtových prostriedkov dávať na dlhovú službu. Nazval by som to stredo-severoeurópska fiškálna kultúra, pretože to nie je len Nemecko. Druhá rovina je, ako významná je pre nás nemecká hospodárska výkonnosť. Toto je len zhodnotenie realít a stotožnenie sa stým, akým spôsobom Nemecko presadzuje nové nastavenie týchto pravidiel. Ja v tom nevidím dominanciu z politického hľadiska ale prejav istej zodpovednosti, s ktorou sa vieme stotožniť.

Pozadie

Ivan Korčok je od roku 2009 Stálym predstaviteľom Slovenskej republiky pri EÚ. V diplomacii pôsobí od roku 1992, absolvoval diplomatické posty v Nemecku, Švajčiarsku a na Misii SR pri NATO v Bruseli. V rokoch 2002-2005 bol štátnym tajomníkom Ministerstva zahraničných vecí, podielal sa na prístupových rokovaniach do NATO a takisto bol členom Európskeho konventu.

Rozhovor sa realizoval pri príležitosti konferencie „Opens external link in new windowEÚ po Lisabonskej zmluve a v období krízy", ktoré sa konala 25. novembra v Bratislave v Kongresovej sále MZV SR. Konferenciu spoluorganizovali SFPA a Zastúpenie EK v SR v partnerstve s Úradom vlady SR v rámci projektu "Národný konvent o EÚ" a s podporou Nadácie Friedricha Eberta.

REKLAMA

REKLAMA