Neplatiť dane pre nesúhlas s tým ako ich míňa vláda, je zásadný omyl

Podniky spolu so všetkými ostatnými akceptujú, že všetci musíme prispievať viac do daňových príjmov, poukázal v rozhovore pre EurActiv počas 8. Regionálnej daňovej konferencie riaditeľ pre globálnu daňovú politiku z GE Will Morris. Ak však vlády musia zvýšiť daňové príjmy, potom podľa jeho slov musia pristupovať opatrne k tomu, akú záťaž kladú na podnikanie, ak nechcú zabiť rast.

Will Morris
Will Morris, Zdroj: AmCham

Ak dovolíte prvá otázka by bola trošku osobného charakteru. Ako došlo k tomu, že niekto s vyštudovanou históriou a teológiou sa venuje daňovej problematike?

Tak nejak som do nej zablúdil. Na univerzite som študoval históriu, ale po jej skončení pre historikov nebola práca, takže som si povedal, že s tým treba niečo urobiť a stal som sa právnikom. Keď som už pracoval vo svojej advokátskej firme, tak jedinou oblasťou práva, ktorá ma aspoň matne zaujímala boli dane, takže som sa im začal venovať. Teológia prišla vlastne neskôr,  večerným štúdiom, ktoré som ukončil pred tri a pol rokom. Tá bola vždy mojím záujmom. Prezradím aj osobnú vec – bol som vysvätený za kňaza anglikánskej cirkvi. Takže som súčasne kňaz aj daňový právnik.

To je veľmi zaujímavé. Naozaj môžete povedať, že máte širší obzor.

Áno, niekedy, aspoň dúfam (smiech).

Vráťme sa teraz späť k predmetu konferencie a teda, aký je váš odhad ekonomických dôsledkov návrhov Európskej únie, ktoré predložila v rámci svojho akčného plánu boja proti daňovým únikom a podvodom?

Ťažko sa to dá odhadnúť. Isté však je, že bilión eur, o ktorom sme počuli, nie je úplne presným číslom. Myslím si, že sa naň prišlo pri primeranej miere extrapolácie. Je však jasné, že v dôsledku podvodov a agresívneho daňového plánovania sa stráca príjem a to, čo sme počuli počas konferencie to len potvrdzuje. Pokiaľ ide o to, čo sa bude diať, záleží na tom, na čom sa pracuje. Mal by som tiež povedať, že predsedám daňovému výboru pri Poradnom výbore pre priemysel a obchod (BIAC) Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a tiež daňovému výboru Americkej obchodnej komory v Bruseli, takže na týchto otázkach pracujem tak s Európskou komisiou, ako aj OECD.

Jedným z dôvodov, prečo tak úzkostlivo chcem, aby do týchto projektov boli zapojené aj podniky je, že som presvedčený o existencii problému. V niektorých oblastiach to vyzerá tak, že zdaňovanie sa trochu rozišlo s podstatou transakcií.

Ďalším dôvodom, prečo by sa podniky mali zapojiť je, že samotné vlády nemôžu plne rozumieť všetkému, čo sa deje. Samozrejme, vlády tvoria zákony a ak vláda chce zákon zmeniť, je to vlastne to, čo vláda môže a mala by robiť. Ale mali by tiež počúvať podniky, keď hovoria – nerobte to takto, alebo o tomto neuvažujte. Je tu aj širší rozmer, pretože jednou z kľúčových politík OECD vždy bolo podporovať investície do cezhraničného obchodu a to z dôvodu podpory rastu ekonomík. Ak ekonomiky rastú, rastie aj počet pracovných miest. Preto podniky potrebujú byť v mysliach vlád v popredí a hoci sú teraz vlády možno nahnevané na niektoré veci, napriek tomu by nemali zavádzať naozaj drastické riešenia, čo zabránia cezhraničným investíciám.

To však neznamená, že nedochádza k agresívnemu daňovému plánovaniu, alebo že nepotrebujeme preskúmať jurisdikcie s nízkou daňou. Potrebujeme však byť aj opatrní, aby sme nepoškodili to, čo je kritické pre investície do cezhraničného obchodu. Súkromný sektor bude totiž hrať veľmi silnú úlohu pri prekonávaní súčasných ťažkostí.

Hospodárska kríza a konsolidačné úsilie bez pochýb presunuli výber daní na vyššie priečky politickej agendy a to, samozrejme, ako ste spomínali počas svojej prednášky, vytvára tlak na podniky. Aká by z vášho pohľadu mala byť reakcia firiem na tento politický tlak?

Jedna vec, ktorú by firmy nemali povedať je – žiadny problém nie je. Okrem toho v týchto dňoch jednoducho nestačí odpoveď – ak je to legálne, môžem to urobiť. Právne pojmy sú veľmi dôležité. Myslím si, že dane sú otázkou práva, nie morálky. Musíme však zájsť aj do takých záležitostí ako je výklad daňového práva a ako robíme naše daňové plánovanie. Musíme byť zodpovední a primeraní. Ak vlády musia zvýšiť daňové príjmy, potom treba opatrne pristupovať k tomu, akú záťaž kladú na podnikanie, ak nechcú zabiť rast. Malo by sa preto pozerať na viaceré druhy daní a určiť, pri ktorých by zvýšenie bolo pre dodatočné príjmy najefektívnejšie. Myslím si, že podniky spolu so všetkými ostatnými akceptujú, že všetci musíme prispievať viac do daňových príjmov, ale je veľmi dôležité robiť to tak, že rovnaké podmienky sa zmenia pre všetkých a nikto nebude hovoriť – ten má dohodu a ja chcem tiež. Ak sa podnik spojí s vládou a je pripravený hovoriť o tomto rozumným spôsobom, potom si myslím, že môžeme dosiahnuť lepší výsledok.

Vráťme sa späť ku štrukturálnej úrovni, ako by mala vyzerať súčinnosť medzi snahami OECD a EÚ v oblasti efektívneho výberu daní?

V niektorých prípadoch sa zameriavajú na mierne odlišné veci. Časť snahy EÚ sa týka DPH. OECD zas viac dôrazu kladie na daňové dohody, ktoré sú kľúčovou kompetenciou organizácie. Určitá miera koordinácie je veľmi dôležitá, pretože by bolo nebezpečné, keby EÚ navrhla jeden súbor krokov a OECD zasa iný. Nezdá sa mi, že by sa tak v súčasnosti dialo. Mal by som však tiež povedať, že kým vlády znepokojuje dvojité nezdanenie (príjem, ktorý nie je zdanený nikde), mali by sme pamätať na to, že jedna vec, ktorá skutočne zabíja cezhraničné investície je práve dvojité zdaňovanie. Ľudia sa snažia vziať rôzne kusy koláča, ale nakoniec to skončí tak, že sa zdaní viac ako celý koláč. A potom máme problém. Nevidím však skutočný rozpor medzi tým, čo navrhuje Komisia a tým, čo robí OECD.

Gaetan Nicodeme z Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre dane spomenul využívanie prístupu behaviorálnej ekonómie v ich štúdiách daňových skutočností. Pracuje aj OECD s podobnými konceptami?

Som si istý, že aj OECD sa na ne pozrie, ale OECD už tradične využíva pomerne jednoznačné ekonomické analýzy. Behaviorálne dôsledky sú vždy súčasťou rozpočtových odhadov a otázkou je, nakoľko ich treba brať do úvahy. Vždy bude predpoklad, že ak ponúknete stimul, ľudia naň  budú reagovať. Takže to je relatívne jednoznačné. Ale možno zájsť ešte ďalej a predpokladať, že ak sa dane dramaticky znížia, bude to viesť k veľkému rozkvetu podnikov. Niektoré krajiny zaujímajú tento prístup a niektoré nie.

Je jasné, že niektoré veci, ako nudging využívaný vo Veľkej Británii (daňové úrady zvyknú písať vytipovaným daňovníkom oznamujúc, že existuje istá pravdepodobnosť, že pošlú audit. Toto jemné opatrenie samotné im zvyšuje daňovú morálku, poznámka redakcie), fungujú a preto sa treba na ne pozrieť. Tiež však musíme byť opatrní. Nemyslím si, že je zmysluplné kritizovať  ľudí za to, že robia, čo im zákon umožňuje. Ak máme z nejakého zákona obavy, mali by sme ho zmeniť. Ale je jasné, že je múdre brať do úvahy niektoré behaviorálne nástroje v prípade, ak chceme, aby ľudia viac plnili daňové predpisy.

Sídlite v Londýne. Vidíte nejaké významné rozdiely medzi východnou a západnou Európou z pohľadu povahy problémov s výberom daní?

Veľmi ma prekvapilo, čo som počul o podvodoch s DPH. Karuselové podvody s DPH sú problémom Veľkej Británie a západnej Európy už nejaký čas, ale rozšírené vyhýbanie sa plateniu DPH je v tomto regióne zrejme niečo väčšie. V každej krajine sa stretnete s tým, že vám niekto ponúkne rôznu cenu za službu ak je s faktúrou alebo bez. Ale taký rozsiahly podvod, keď polovica ocele v nejakej krajine je mimo systému DPH. To je už trošku unikátne a predstavuje to problém.

Z pohľadu toho, čo robia niektoré západné krajiny, myslím si, že Veľká BritániaHolandsko dosiahli veľký úspech s tým, čo OECD nazýva „posilnené vzťahy“. V jednej miestnosti sa stretnú všetci veľkí platcovia dane a povie sa, poďme sa dohodnúť. Ak chcete, aby sme boli voči vám oveľa otvorenejší, potom budete musieť byť otvorenejší vy k nám a následne sa pokúsime veľa problémov vyriešiť hneď na začiatku procesu, a my (vláda) sa k našim peniazom dostaneme rýchlejšie. Všetko je to o budovaní dôvery medzi daňovými poplatníkmi a daňovými orgánmi. Myslím si, že je to veľmi dôležité. Kľúčovou otázkou pre mňa je, ako vybudovať dôveru v daňový systém tak, aby som si pri platení dane pomyslel, že je to v poriadku, pretože aj všetci ostatní platia tie svoje.  Túto otázku treba sdresovať vláde a spoločnosti. Zločiny treba riesiť ako zločiny, a ľudí trestať za trestnú činnosť.

Čo si myslíte o európskej diskusii o spoločnom konsolidovanom základe korporátnej dane?

Je to zaujímavá diskusia. Z návrhu Komisie vyplývajú jasné výhody, napríklad v podobe cezhraničnej konsolidácie. Osobitne v čase, keď ľudia zaznamenávajú straty vo viacerých krajinách, by to bolo veľmi užitočné. Rovnako si myslím, že by to pomohlo aj s transferovým oceňovaním, pretože v rámci hraníc oblasti spoločného daňového základu by transferové oceňovanie nebolo nutné. Jednou z najdôležitejších vecí vyplývajúcich z návrhu Komisie je tiež, že daňovníkovi dáva jednu tvár, čo by viedlo k administratívnemu zjednodušeniu. Okrem toho má byť pre firmy dobrovoľný, takže majú právo voľby, čo je pre zahraničných investorov dôležité.

Obavy mám skôr z postojov niektorých členských štátov, je jasné, že niektorým sa konsolidačný aspekt nepáči, čím by návrh stratil benefit, ďalším sa nepozdáva dobrovoľnosť systému, čím by stratil ďalší benefit a nakoniec niektorým daňovým orgánom sa prieči, že by sa mali vzdať právomocí nad ich daňovníkmi v prospech niekoho iného. Obávam sa teda, ako bude návrh v skutočnosti implementovaný, ale myslím si, že myšlienka, ktorú predložila Komisia, je zaujímavá.

V rámci panelov odznelo pár diskutabilných bodov, jeden sa týkal korelácie medzi daňovými sadzbami a mierou daňových únikov. Čo si o tom myslíte?

Sú štúdie, ktoré veľmi jasne dokazujú, že ak znížite sadzbu, plnenie daňových povinností sa zlepší. To je relatívne priamočiare porozumenie. Neviem, na akú mieru by sa mala znížiť. Sú ľudia, ktorí tvrdia, že čokoľvek vyššie ako nula je príliš veľa. Ale je tiež dosť veľa ľudí, ktorí tvrdia, že niečo okolo tretiny znie rozumne. Pre iných ešte lepšie znie pätina. Veľa ľudí si zasa myslí, že daň od 20 do 25 % nestojí za účasť v schémach daňového plánovania a reputačného rizika.

Ak idete oveľa vyššie ako 50 %, objavia sa hlasy, ktoré budú hovoriť – berú mi viac ako polovicu toho, čo zarábam a možno teda nejaké veci risknem. Je veľmi ťažké určiť, kde presne je tá správna miera, ale je jasné, že v určitej hladine sa plnenie daňových povinností dramaticky zlepšuje.

Myslíte si, že diskusia o výbere daní by mala byť tiež spojená s diskusiou o výdavkovej strane, tak ako odznelo počas prvého panelu konferencie?

Zaujímavé je, že vo Veľkej Británii vláda práve začala rozosielať vyhlásenia o daňových výdavkoch, takže každý daňový poplatník dostáva rozpis, kde jeho alebo jej dane idú. Je to súčasťou snahy o vybudovanie dôvery v daňový systém. Pokiaľ ide o dôveru občanov existuje silné prepojenie medzi výškou zaplatenej dane a tým, na čo ju vláda minula. Avšak, keďže som sám pracoval pre vládu, úplne súhlasím so zástupcom poľského  ministerstva financií, ktorý povedal, že je nebezpečné tvrdiť, že keď nesúhlasím s tým, ako vláda míňa moje peniaze, nepotrebujem ich platiť. Zásadný omyl. Platenie daní je právnou vecou a ak zákon hovorí, že by ste mali platiť dane, potom by ste ich mali platiť. Ak nesúhlasíte s tým, na čo ich vláda míňa, potom v ďalších voľbách hlasujte proti nej.

Pozadie

Will Morris je riaditeľom pre globálnu daňovú politiku z GE. Vystúpil na v poradí už 8. regionálnej konferencii “The Future of Tax Collection in CEE” pod záštitou ministra financií Petra Kažimíra, ktorú pripravila Americká obchodná komora na Slovensku v spolupráci s kanceláriami Americkej obchodnej komory z strednej Európy a s podporou spoločností GE, IBM, Procter & Gamble a Lynx.

REKLAMA

REKLAMA