Rezort životného prostredia zvažuje nižšie dane pre elektromobily

Štátny tajomník na ministerstve životného prostredia Norbert Kurilla v rozhovore pre EurActiv.sk hovorí o elektromobilite, novej atómke v Bohuniciach, uhlí na Hornej Nitre aj o slovenskom predsedníctve v Rade EÚ.

Norbert Kurilla. Zdroj: MŽP SR

Ako sa Slovensko vyrovná s najväčšou výzvou vyplývajúcou z Parížskej dohody – so znižovaním emisií v doprave?

Najväčším zdrojom znečisťovania v celosvetovom meradle je sektor energetiky. V niektorých krajinách pokrýva až 50 percent celkových emisií. Práve pre tento sektor je preto potrebné vytvoriť dlhodobejšiu nízkouhlíkovú víziu. Oblasť energetiky a priemyslu je už v EÚ regulovaná harmonizovaným nástrojom v podobe Európskej schémy obchodovania s emisiami (ETS). Ak je tento nástroj už etablovaný, členský štát naň nemá v reálnom živote priamy vplyv.

Preto je veľkou výzvou z pohľadu členských štátov regulácia emisií v sektoroch mimo ETS. Tam ide najmä o sektor dopravy. Žiaľ, napriek úspechu v iných oblastiach, kde sa nám podarilo zabezpečiť vysoký ekonomický rast a zároveň radikálne znížiť emisie, teda „decoupling“, doprava je jediný sektor, kde emisie narastajú. A budú zrejme narastať, berúc do úvahy prognózy.

Pre Slovensko je to výzva nielen pri využívaní automobilov, ale aj pri ich výrobe.

O to citlivejšia je to otázka. Popri vytváraniu tlaku na kvalitnejšie spaľovacie motory treba pracovať aj na alternatívach osobnej automobilovej dopravy ako elektromobilita, plug-in hybridy (autá poháňané spaľovacím aj elektrickým motorom s možnosťou pripojenia do elektrickej siete – pozn. red.), vodíkový pohon.

Ktorá cesta je prijateľnejšia pre slovenskú vládu? Elektromobilita, biopalivá alebo iná alternatíva?

Najlepšou je neutrálna cesta. Vytvoriť predpoklady, aby sa rozvíjal každý spôsob dopravy, či už elektromobilita alebo iný. Aby sme víťaza – jednu technológiu – nevybrali dopredu. Mali by sme vytvoriť všeobecne motivujúci rámec, do ktorého sa zmestia všetky technológie. Súčasne bude na spotrebiteľovi, čo si zváži ako lepšie a lacnejšie. Preto musíme tento systém v konzultácii s ministerstvom financií nastaviť tak, aby sa vytvorili fiškálne stimuly.

Biopalivá sú klasickým prípadom toho, že nie je dobré vyberať technologických víťazov vopred. Technologický trend je v pokročilých biopalivách – v druhej, resp. v tretej generácii. Je potrebné vytvoriť schému, kde sa budú podiely pokročilých biopalív oveľa viac započítavať do záväzných cieľov. Ale momentálny legislatívny rámec v EÚ aj na Slovensku platí len do roku 2020.

Je možné ísť zlatou strednou cestou? Napríklad elektromobily potrebujú infraštruktúru, ktorú nepostaví spotrebiteľ.

Čo sa týka siete nabíjacích staníc, je úlohou štátu rozvíjať ju. Tam však vidím obrovský priestor pre súkromné spoločnosti, ktoré majú takto nastavený podnikateľský model a motiváciu vybudovať takúto sieť, lebo je pre nich z dlhodobého hľadiska výnosné. Nie je nutné zamerať sa len na štátne investície a štátny rozvoj siete. Skôr vidím zmysel v spolupráci so spoločnosťami etablovanými na svetových trhoch a takisto so slovenskými partnermi, aby stanice vybudovali čo najskôr. Je pravda, že aj z Bruselu máme odporúčania, koľko staníc máme mať. Ale bez dohody – celospoločenskej a cez partnerstvá – to vôbec nebude jednoduché.

Nemecká vláda rozhodla, že používateľov elektromobilov podporí priamymi príspevkami na ich kúpu. Viete si takéto riešenie predstaviť aj na Slovensku?

Je to jedna z alternatív. Nemecký model priamej podpory funguje. Mohol by fungovať aj u nás. Všetko závisí od dostupnosti finančných zdrojov. Ešte lepšou cestou sa mi však zdajú daňové úľavy. Ide o nepriamy výdaj, ktorý treba prerokovať s kolegami z ministerstva financií.

Cez daňové úľavy pre výrobcov alebo pre spotrebiteľov?

Spotrebiteľov. Aby oni boli motivovaní do toho ísť. Lebo spravidla sú elektrické autá drahšie.

Hovoríme o registrácii vozidiel?

Registrácia je druhá vec. Pri registrácii momentálne rozhoduje iba výkon motora. Medzi parametre by sa mal zaradiť aj komponent CO2. Teda sa rozhodovať nielen podľa výkonu auta, ale aj podľa jeho dopadu na životné prostredie.

Elektrické vozidlá, resp. ultra nízko emisné autá by platili nulový poplatok?

V podstate áno, za predpokladu, že CO2 by bol jediným parametrom. Teraz to tak nefunguje, lebo výška registračného poplatku je nastavená podľa výkonu. Takže aj kvôli environmentálnej integrite by bolo lepšie zrovnovážniť parametre pri registrácii nových áut. Ak bude výška registračného poplatku u nových áut daná nielen výkonom motora, ale aj CO2, zohľadnili by sme dopad na zmenu klímy. To by okrem environmentálnych benefitov pomohlo Slovensku s naplnením cieľa pre znižovanie emisií skleníkových plynov v doprave do roku 2020.

Poďme k znižovaniu emisií energetike. Slovensko je veľkým lokálnym šampiónom jadrovej energetiky. V programovom vyhlásení novej vlády sa vyslovene spomína stavba novej atómky v Bohuniciach. Mnohé štáty v Európe sa odkláňajú od jadra, výstavba reaktorov tretej generácie mešká. Nejde o príliš nákladné investície, neexistuje lepší spôsob znižovania emisií a nie je Slovensko už príliš závislé na jadrovej energetike?

Čisto z pohľadu emisií CO2 je jadrová energia nízkouhlíková alternatíva. Samozrejme, prílišná koncentrácia jedného zdroja energie nie je v dlhodobom horizonte vhodná. Ale v súčasnosti – vzhľadom na potrebu energetickej sebestačnosti a znižovania emisií CO2 – je voľba dostavať Mochovce správna. Čo sa týka ďalších nových blokov, je to na širšiu celospoločenskú diskusiu. Či sú vôbec potrebné vzhľadom na fakt, že budeme čistí exportéri energie.

Len prednedávnom Hornonitrianske bane oznámili novú investíciu do ťažby uhlia na Slovensku. Je rozumné dnes investovať do ťažby uhlia?

To je rozhodnutie súkromného subjektu, ktorý vidí pri uhlí dlhodobú perspektívu. Z pohľadu životného prostredia nie je akákoľvek aktívna podpora úplne vhodná. Rozumiem síce kontextu sociálnej situácie, ak sa uhoľné bane zavrú, ale z pohľadu emisií je uhlie málo vhodnou alternatívou.

Lenže ten súkromný subjekt je dotovaný.

Hlavný komponent je sociálny. Keďže neexistujú alternatívne pracovné miesta v regióne Hornej Nitry, bude treba sa v budúcnosti zamyslieť nad ich nahradením. Napriek tomu, že kapacity ťažby uhlia sú dostupné, tlak z Bruselu na nízkouhlíkové technológie v dlhodobom horizonte preváži.

V druhom polroku bude na stole v Bruseli ležať viacero iniciatív Európskej komisie v oblasti životného prostredia. Čo bude najväčšia výzva pre slovenské predsedníctvo?

Z pohľadu predsedníctva je agenda životného prostredia veľmi podstatná. Len samotná klimatická politika zahŕňa štyri až päť legislatívnych návrhov. Samostatnou kapitolou je ratifikácia a implementácia Parížskej dohody, s ktorou budeme mať veľmi veľa práce. A potom sú tu jednotlivé návrhy ako revízia ETS, nové Rozhodnutie o spoločnom úsilí týkajúce sa emisií mimo ETS (z dopravy, poľnohospodárstva či odpadov – pozn. red.), ďalej návrh na znižovanie emisií z využívania pôdy, zmeny vo využívaní pôdy a z lesníctva (LULUCF), ako aj a nelegislatívny návrh na dekarbonizáciu dopravy s víziou do roku 2050. Ten sa opiera práve o neutrálny prístup k rozvoju všetkých technológií. Čo sa týka obehového hospodárstva, diskusia bude o odpadovej legislatíve s výhľadom definovania cieľov do roku 2030.

Keby ste mali povedať jednu prioritu slovenského predsedníctva, ktorá by to bola?

Oblasť zmeny klímy a vôbec vytvorenie predpokladov pre prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo. Ale rovnako dôležitá je téma obehovej ekonomiky, lepšej a modernejšej odpadovej legislatívy, ktorá sa opiera o recykláciu a opätovné využívanie odpadov.

A môže byť Slovensko v tejto otázke lídrom, ktorý vedie diskusiu, keď sú naše domáce výsledky v obehovom hospodárstve slabé v porovnaní s inými krajinami?

Určite áno. Úloha predsedníctva nie je o dokazovaní, kto je danej téme šampión, ale o manažovaní európskych vecí z pohľadu neutrálneho vyjednávača, ktorý sa snaží zlúčiť častokrát protichodné záujmy do uceleného výstupu a naštartovať diskusiu s Európskym parlamentom.

Čítajte Špeciál “COP21: Od sľubov k činom”

  • Artur Bobovnicky

    Príjemné čítať otvorený pohľad na stav vecí v tejto oblasti. E mobilita, circular economy ale aj ďalšie témy boli dlhodobo podceňované a len málo rozvíjané. Snáď sa pohneme dobrým smerom

REKLAMA

REKLAMA