Chcete vyššiu zamestnanosť a morálku u zamestnancov? Robte dobrovoľníctvo

V rebríčku Fortune 500 je dnes už len málo firiem, ktoré sa nezaoberajú témou podnikového dobrovoľníctva. Spoločnosti už totiž pochopili, že ide o vynikajúci spôsob ako za málo peňazí pozdvihnúť morálku zamestnancov a získať si ich lojalitu - najmä v čase krízy, uviedol v rozhovore pre EurActiv Chris Jarvis, spoluzakladateľ RealizedWorth.

Chris Jarvis
foto: Chris Jarvis
  • Prednášate o dobrovoľníctve zamestnancov. Ako sa táto forma dobrovoľníctva líši od ostatných?

Pre mnohé spoločnosti v tom nie je rozdiel – aspoň v Spojených štátoch a v Kanade to tak je. Takže niekedy sa stane, že veľké farmaceutické spoločnosti svojich zamestnancov napríklad pošlú, aby sadili stromy. Nemá to nič s medicínou alebo liekmi, ide o všeobecné dobrovoľníctvo a to nie je práve vynikajúci príklad toho, čo by mala spoločnosť robiť. Najlepším príkladom podnikového dobrovoľníctva je, keď sú spoločnosti svojím spôsobom nevyhnutnou premennou v rovnici.

Povedzme, že sa farmaceutická spoločnosť rozhodne spolupracovať s mobilnou klinikou na kolesách tým, že ich bude zásobovať cenovo dostupnými liekmi alebo im ich poskytne zadarmo. A tie lieky by sa inak nedali zohnať zadarmo- potrebujete spoločnosť, aby takto prispela. Toto je podľa mňa správne podnikové dobrovoľníctvo. V opačnom prípade ide len o dobrovoľníctvo sponzorované spoločnosťou. To sa ráta, ale ide o najnižšiu úroveň. Čím viac spoločnosti začnú prispievať jedinečnými zdrojmi- môže ísť o kontakty alebo materiály, či produkty, čo vyrábajú alebo dokonca o kapacity spoločnosti vyrábať a hľadať veci, teda o niečo, čo tá firma skutočne robí a je tak dôležitá pre to, aby to fungovalo- tým lepšie.

Krátka odpoveď je, že niekedy medzi bežným a podnikovým dobrovoľníctvom nie je rozdiel, no ak je, je to pravdepodobne lepšie.

  • Nie každý má ale pravdepodobne vlohy na podobné aktivity. Ako preto týchto vhodných dobrovoľníkov medzi zamestnancami vyhľadávate?

Nie každý bude chcieť robiť dobrovoľníctvo a mnoho ľudí má podľa mňa tiež pocit, že na to jednoducho nemajú čas. Dôvod číslo jeden prečo ľudia nerobia dobrovoľníctvo je ale ten, že sa ich na to nikto nespýtal. Dôvod číslo dva je, že nevedia, kde by tak robili a dôvod číslo tri je práve čas.

Prvým dvom môžete čeliť tak, že im jasne poviete o príležitostiach tým, že ich pozvete. Najlepšou cestou je nájsť vo firme ľudí, ktorí to už robia. A teraz sa dostávame k odpovedi na vašu otázku ako ich vyhľadáme. Používame prieskumy. Jednoducho pošleme dotazník a spýtame sa: Robíte dobrovoľnícku činnosť? Ako často? a podobne. Tento dotazník by nemal byť dlhý, nanajvýš osem otázok.

Aj oddelenie ľudských zdrojov vo firme často posiela dotazníky, takže niekedy ideme za nimi a spýtame sa, či môžeme naše otázky zahrnúť do ich prieskumu- záleží na spoločnosti, no je to vynikajúci spôsob na to, ako týchto dobrovoľníkov nájsť. Ďalším spôsobom je nájsť zopár ľudí z firmy, ktorí robia dobrovoľníctvo a spýtať sa ich na ďalších. Niekedy vedia a navedú vás, no takmer vždy ide o pomalý proces.

Prieskum v kombinácii s pýtaním sa ľudí, ktorí už robia dobrovoľníctvo je ale dobrá cesta. Zároveň dobre funguje ak sa pýtate vyššieho manažmentu a idete za vyššími vedúcimi. Niektorí z nich sú totiž v správnych radách, predstavenstvách, či aktívne zaangažovaní v neziskových organizáciách. Takže sa ich spýtajte. Zvyknú vedieť viac ako by ste o nich povedali.

  • Takže ak sa obhliadate po dobrovoľníkoch vo firmách, hľadáte skôr ľudí na vyšších pozíciach, či stredný alebo nižší manažment?

Ak do dobrovoľníctva viditeľne zapojíte vyššiu úroveň vedenia, vytvorí to určitým spôsobom povinnosť pre zamestnancov, pretože budú mať pocit- výkonný riaditeľ robí dobrovoľnícku činnosť, tak by som aj ja mal. Ak však závisíte len od výkonného riaditeľa, bude vás to brzdiť, pretože sú často veľmi zaneprázdnení a vy im tak môžete poslať len obmedzený počet odkazov.

Preto sa radi obzeráme po všetkých úrovniach spoločnosti, lebo niekedy napríklad medzi upratovačmi sú ľudia, ktorí možno cez víkendy pomáhajú stavať domy a vedia tak o tom viac ako výkonní riaditelia. A majú tiež osobné príbehy a sú veľmi zaujímaví.

Takže potrebujete výkonného riaditeľa, aby vytvoril určitý pocit povinnosti, no potom musíte nájsť iných ľudí so skúsenosťami a s príbehmi.

  • Aj mnoho spoločností vo Fortune 500 sa dalo na podnikové dobrovoľníctvo. Pravdepodobne to však nerobia len pre dobrý pocit, ale aj preto, že im to prináša určité výhody, určitý zisk….

Záleží od spoločností, o aké výhody im ide. Niektoré z nich majú záujem o takzvaný efekt svätožiary – chcú byť vnímané ako skutočne dobré spoločnosti. Ropné a ťažobné spoločnosti tak zvyknú dávať viac a tiež sa zvyknú viac zapájať do pomoci v komunite ako iné spoločnosti, no oni to robia aj preto, že musia, pretože ich verejný obraz nie je vždy práve najlepší.

Čo je ale zaujímavé, finančné inštitúcie a banky toto robia v menšej miere, no v súčasnosti majú väčší problém s verejnou mierkou vo svoje – zoberte si len hnutie ako Occupy Wall Street. Mali by robiť viac a aj môžu. Podnikové dobrovoľníctvo by pre nich mohlo byť veľmi cenovo prístupným spôsobom ako vystúpiť ako povedať: Pozrite, my sme tiež ľudia. Robíme chyby, no sme skutoční.

Pýtate na benefity pre firmy. Typickým prikladom je, že im to pomáha s náborom ľudí z univerzít a vysokých škôl. Súčasná, takzvaná miléniová generácia – sa ich bude pri pohovore pýtať: Aké veci robíte pre komunitu a ako sa do toho môžem zapojiť? Stanfordská univerzita robila prieskum, ktorý ukázal, že čerství absolventi radšej obetujú 14 tisíc dolárov ročne na výplatnej páske, no budú pracovať v spoločnosti, o ktorej majú pocit, že sa viac angažuje v sociálnych otázkach. Takže pri otázke náboru najväčších talentov môže ísť o dôležitý faktor. Napríklad francúzska Societe General to využíva pri nábore a tiež mnoho ďalších spoločností.

Druhou výhodou je lojalita. Ak sa ľuďom páči, čo robím so spoločnosťou a s komunitou, je väčšia pravdepodobnosť, že ostanú. Navyše to znižuje absentovosť, keďže ľudia, ktorí robia dobrovoľnícku činnosť zvyknú menej absentovať z práce, nemajú až tak nadváhu a tiež sa zdravšie stravujú. A dáva to zmysel, pretože ak mám pocit, že moja existencia dáva zmysel, nejem toľko nezdravého jedla, pretože si tým nemusím napríklad naháňať dobrý pocit.

V Maďarsku robili v 70.rokoch prieskum a ukázalo sa, že pracovníci, ktorí robili dobrovoľníctvo, neprichádzali toľko o prsty vo fabrike, pretože boli pozornejší. Nezainteresovaní ľudia robia chyby, no zanietení dávajú oveľa viac pozor. Takže dobrovoľníctvo môže zároveň pre firmu priniesť úsporu nákladov na zdravotnú starostlivosť.

  • Aké sú súčasné trendy? Čo sa v tejto oblasti zmenilo v poslednom období?

V 20. rokoch minulého storočia dostávala americká pošta listy, ktoré deti písali Santa Clausovi. Zrazu na ne jeden podnikavý pracovník začal odpisovať. Americká pošta si povedala, že ide o skvelý nápad, ktorý môže realizovať každý zamestnanec, kto len chce. Takže išlo o druh dobrovoľníctva. Bolo to pomerne skoro a ostatné spoločnosti potom robili podobné veci.

Od tých čias sa to vyvinulo v niečo ako stratégiu s cieľom zlepšiť spoločnosť, osloviť kandidátov, získať väčšie talenty, zlepšiť lojalitu k značke a podobne. No toto sa podľa mňa začalo v zmysluplnej podobe diať až v roku 2006. 

V roku 2008 keď prišla finančná kríza, polovica spoločností v Spojených štátoch si povedala, že nemôže dávať toľko peňazí a zredukovali výdavky, ale zároveň si povedali: Viete, čo budeme robiť namiesto toho? Vyšleme zamestnancov do neziskových organizácií a budú tam pracovať, pretože si síce nemôžeme dovoliť dať peniaze, ale môžeme si dovoliť tam poslať našich zamestnancov.

Toyota bola nútená zavrieť niektoré zo svojich závodov, no nechceli vyhodiť tamojších zamestnancov, takže im dali prácu v komunite. Spoločnosti začali premýšľať o nasledovnom: Ako môžeme využiť našich zamestnancov tak, že to pomôže komunite a zároveň to udrží ich morálku na vysokej úrovni? Pretože toto bolo veľmi dôležité v čase, kedy každý naokolo strácal pracu. Bola to vynikajúca stratégia a potom, keď začala finančná kríza mierne ustupovať a veci sa začali vracať späť do normálu, spoločnosť si pomyslela: Je lepšie, keď sa naši zamestnanci zapájajú a my dostávame peniaze. Ak skombinujeme tieto dve veci, je to prospešnejšie pre biznis aj pre komunitu. Takže toto je podľa mňa jeden z dôvodov, prečo sa z toho dnes stáva taký veľký trend. Takmer každá spoločnosť v rebríčku Fortune 500, o ktorej viem, sa o to buď pokúša alebo sa na to pýta. A myslím si, že za 10 rokov to budú zamestnávatelia aj komunita už absolútne očakávať.

  • Ako je to v strednej a východnej Európe? Sú trendy v podnikovom dobrovoľníctve veľmi odlišné od napríklad Spojených štátov, či Kanady?

Veľký rozdiel je spojený s tým, že ide o krajiny bývalého sovietskeho bloku a so Stalinovou myšlienkou núteného dobrovoľníctva v soboty. Takže ľudia majú s dobrovoľníctvom spojené negatívne konotácie. Na druhej strane majú krajiny ako Slovensko silné sociálne povedomie a sociálne siete. V Spojených štátoch síce robí dobrovoľnú prácu veľa ľudí, ale nejde o silné sociálne siete. Takže vždy išlo o určitý druh dobrovoľníckych organizácií, ktoré sa starali o to, aby mali ľudia čo jesť a kde žiť, pretože vláda sa snaží do tohoto veľmi nemiešať.

Ďalší rozdiel je, že americká vláda inštitucionalizovala dobrovoľníctvo na každej vládnej úrovni. Na Slovensku to tak nie je a nemyslím si, že v celej Európe je krajina, kde by to tak bolo – možno okrem Veľkej Británie. Ani v Kanade to tak nie je. Neziskové organizácie a charity sú formálne uznané, ale dobrovoľníctvo, či dobrovoľná práca nie. V skutočnosti sa v Kanade jeden poslanec snažil navrhnúť legislatívu za uznanie dobrovoľníctva, no prehlasovali ho, pretože by to znamenalo, že vláda by musela dobrovoľníctvo finančne podporiť a to nechceli.

Nemyslím si, že východoeurópske krajiny tak veľmi zaostávajú – v akomkoľvek meradle. Je tu ozajstná príležitosť zapojiť sa do pomoci komunite zmysluplným spôsobom. V skutočnosti môžu spoločnosti svojim spôsobom spopularizovať dobrovoľníctvo. V Spojených štátoch to tak je a spoločnosti chcú byť preto jeho súčasťou. Ale aj tu môžu spoločnosti dobrovoľníctvo spraviť príťažlivým a tým ho rozšíriť.

Americká vláda urobila štúdiu, ktorá odhalila, že v krajinách, kde ľudia robili viac dobrovoľníckej činnosti panovala nižšia nezamestnanosť. Zamerali sa na každý jeden faktor a nakoniec vyhlásili, že práve dobrovoľníctvo alebo občianska angažovanosť prinášajú vyššiu zamestnanosť. Preto ak chcú krajiny zvýšiť svoj sociálny kapitál – a posilniť zamestnanosť či morálku- môžu to dosiahnuť ak budú ich občania viac zaangažovaní v občianskych aktivitách, a to je niečo, k čomu dnes môžu spoločnosti prispieť.

Pozadie

Chris Jarvis je spoluzakladateľom a konzultantom v spoločnosti RealizedWorth. Tá sa venuje téme podnikového dobrovoľníctva a poskytuje konzultačné služby v tejto oblasti. Jarvis zároveň viac ako 20 rokov pôsobil v neziskových organizáciách od mestských komunít v severnej Amerike až po slumy v Keni.

Na Slovensku vystúpil v rámci 4. ročníka fóra o firemnej filantropii, ktorú usporiadala Nadácia Pontis.

REKLAMA

REKLAMA