Nezáujmu mladých o dôchodky napomáhajú aj politici

O minimálnych dôchodkoch, otvorenom veku odchodu do penzie a dôvodoch prečo sa ľudia o svoje dôchodky nestarajú sme sa rozprávali s právnou expertkou Konfederácie odborových zväzov JUDr. Máriou Svoreňovou.

Mária Svoreňová
Zdroj: ČMKOS

Od júla tohto roka Sociálna poisťovňa začala vyplácať viac ako 30-tisícom Slovákom tzv. minimálne dôchodky. Majú dôchodcom pomôcť prekonať hmotnú núdzu alebo aké je ich opodstatnenie?

Stručná Sociálna poisťovňa je v štádiu zisťovania potrebných údajov o poberateľoch starobných dôchodkov, ktorí podľa poznatkov Sociálnej poisťovne (SP) spĺňajú alebo by mohli spĺňať podmienky nároku na minimálny dôchodok. Ak si dobre pamätám, tak JUDr. Vorosová zo SP povedala, že zatiaľ rozhodli o priznaní 33 tisíc minimálnych dôchodkov. Ďalšie prípady vytipované Sociálnou poisťovňou sú v štádiu zisťovania. SP očakáva žiadosti od dôchodcov, ktorí si myslia, že spĺňajú podmienky nároku na minimálny dôchodok, na každú individuálnu žiadosť bude musieť SP zistiť skutkový stav a rozhodnúť o priznaní, či nepriznaní a následne odpovedať žiadateľovi.

Vašu otázku musí opraviť, minimálny dôchodok nemá za úlohu riešiť problém hmotnej núdze, lebo pri hmotnej núdzi sa posudzuje príjem všetkých spoločne posudzovaných osôb, zvyčajne členov rodiny v spoločnej domácnosti a ak ten nedosiahne zákonom stanovenú úroveň, poskytujú sa dávky v hmotnej núdzi. Pri minimálnom dôchodku sa nezisťuje príjem ostatných členov rodiny, preto minimálny dôchodok môže dostať aj manžel ktorého manželka dostáva dôchodok 1000 euro (samozrejme aj naopak), ale nezisťuje sa ani to, či dôchodca s nízkym dôchodkom pracuje a má plat v akejkoľvek výške, aj niekoľko stoviek euro, aj tak dostane pridané, aby mal sumu minimálneho dôchodku. Zisťuje sa iba, či má nejaký iný dôchodok, buď zo Slovenského alebo zahraničného základného dôchodkového systému. Účelom je ohodnotiť celoživotnú aj keď nízko platenú prácu, ale ako uvádzam ďalej, nie je to platné všeobecne, lebo ak má vdova vdovský dôchodok, tak už sa jej celoživotná málo platená práca neohodnocuje.

Naznačili ste, že nárok na zvýšenie na minimálny dôchodok môže mať aj viacero majetných Slovákov. Ako je to možné?

V slovnom prejave sa môže stať, že poviem niečo v skrátenej forme a vyznie to inak ako som to myslela, lebo určite som nemala na mysli to, že by sa vysokopríjmoví dôchodcovia mohli kvalifikovať na minimálny dôchodok. Skôr som chcela upozorniť na to, že pokiaľ žena-vdova dostane dôchodok pod úrovňou sumy minimálneho dôchodku, napr. 250 euro a k tomu dostane vdovský dôchodok, napr. 100 euro, nevznikne jej nárok na zvýšenie jej dôchodku na úroveň minimálneho dôchodku, ale ak jej kolegyňa s rovnakým platom a dobou poistenia dostane dôchodok 250 euro a má pritom manžela, ktorý poberá napr. 1000-eurový dôchodok, dostane doplatené do výšky minimálneho dôchodku, t. j. do 270 euro mesačne.

Považujem to za nespravodlivé, lebo ekonomická situácia ženy, ktorej manžel žije a poberá vlastný, zvyčajne vyšší dôchodok ako žena, je podstatne lepšia ako vdovy so 100 eurovým vdovským. Okrem toho je to aj morálne nesprávne, lebo vdova, ktorej za jej prácu nepridajú to, čo pridajú jej kolegyni sa môže cítiť poškodená nielen finančne ale aj morálne, lebo jej prácu rovnakej hodnoty spoločnosť hodnotí horšie len preto, lebo je vdova. Pritom vdovský dôchodok má sanovať stratu životného partnera a jeho príjmu do spoločnej domácnosti a nenahrádza slabé ohodnotenie celoživotnej práce samotnej vdovy.

Pokiaľ si pamätám, tak Ing. Kolesárová taktiež hovorila o tom, že existuje aj podanie na Ústavnom súde proti ustanoveniu zákona, ktoré určuje, že aj minimálny dôchodok sa pre sporiteľov v II. pilieri určuje len z pomernej časti odvodov do Sociálnej poisťovne (teda do tzv. I. piliera). Inak povedané, podaním na Ústavný súd chcú dosiahnuť aby nedostatočná výkonnosť II. piliera (čiže, keď súčet dôchodkov z I. a II. piliera nedosiahne úroveň minimálneho dôchodku z dôvodu nízkeho dôchodku z II. piliera) bola tiež doplatená štátom z rozpočtu a priznaním minimálneho dôchodku v takej výške ako by dostal dôchodca, ktorý platil iba do I. piliera.

Keď zvyšovali vek odchodu do dôchodku vo Francúzsku protesty trvali niekoľko týždňov. Keď sa to v ešte dramatickejšej forme dialo na Slovensku neprotestoval nik. Prečo to Slovákov nezaujíma?

Väčšinou si skutočný dopad zvyšovania dôchodkového veku uvedomia naši ľudia až vtedy, keď majú ísť do dôchodku a zistia, že napr. matka dvoch detí v súčasnosti nejde do dôchodku v 55-rokoch, ale až  v 59-rokoch. Až vo veku tesne pred dôchodkom sa na nás obracajú ľudia so sťažnosťami a prejavujú nespokojnosť, lebo napr. sused dostal dôchodok ako 60 ročný, ale o 3 roky starší muž už musel pracovať do 62 a pod. Je to škoda, že väčšina Slovákov v mladom a strednom veku vôbec nevenuje pozornosť dôchodkovému systému napriek tomu, že od prvého dňa pracovnej aktivity musia každý mesiac platiť nemalé príspevky na dôchodkové poistenie. Pri nákupe v obchode alebo kúpe auta sa každý zaujíma o to, čo za svoje peniaze dostane a v prípade dôchodkového zabezpečenia sme sa to, na rozdiel od Francúzov alebo Nemcov, dodnes nenaučili.

Nedostatočnému záujmu mladých o dôchodkový systém napomáhajú aj nezodpovedné a nepravdivé reči politikov a niektorých expertov o tom, že na dôchodky aj tak nebude a dôchodkový systém skrachuje a pod. a málokto si potom uvedomí, že je to svojím spôsobom tiež tovar, ktorý si kupujeme celý život a za nemalé peniaze preto by sme sa mali zaujímať o to, čo dostaneme za svojich 201 euro mesačne (pri priemernej mzde 882 euro) alebo 273 euro mesačne (pri mesačnej mzde 1200 euro). Na rozdiel od nás, si to zamestnanci v Nemecku, Francúzsku, Španielsku, Taliansku, Švédsku, ale aj v Slovinsku uvedomujú a venujú zmenám v dôchodkových systémoch omnoho viac pozornosti a záujmu a samozrejme aj prejavujú svoju vôľu, lepšie povedané nevôľu s každým negatívnym zásahom do ich dôchodkových práv.

Portugalsko a Slovensko majú podľa vás „otvorený“ vek odchodu do dôchodku. Čo to znamená a aké sú riziká?

Skutočnosť, že žiadny iný štát a najmä žiadny z ekonomicky vyspelejších a silnejších štátov nepristúpil na „otvorenú hranicu“ dôchodkového veku môže byť samo o sebe náznakom, že tento spôsob stanovenia dôchodkového veku nesie so sebou riziká, ktoré sa možno doteraz nepodarilo definovať. Takže, sme takou experimentujúcou krajinou, laboratóriom pre ostatných a na nás sa ukáže, ako to bude fungovať. Okrem toho, opäť skôr téma pre sociológa – ako budú vnímať ľudia skutočnosť, že nevedia kedy pôjdu do dôchodku? Myslím, že pre človeka je neistota tým najhorším stavom a v budúcnosti aj táto neistota môže spôsobiť až psychické problémy u menej odolných jedincov.

A ku všetkému na rozdiel od formulácie v Portugalskom zákone, kde je presne stanovené, že merným ukazovateľom je predpokladaný vek dožitia 45 ročných, tak u nás je tá formulácia vágnejšia a stanovuje priemernú strednú dĺžku života ako ukazovateľ. Predpokladám, ale iba predpokladám, lebo zákon to jednoznačne nehovorí, že je to priemerná stredná dĺžka života určitej vekovej kategórie, ale keďže to zákon neurčuje, že ktorej, môžu to úradníci dnes vysvetliť nejako a časom iní úradníci inak, čiže tu máme dvojnásobnú neistotu pri určovaní dôchodkového veku. A pritom by to mala byť hranica pevne stanovená a jej výška by mala byť odôvodnená, napr. dobrým zdravotným stavom populácie, vysokým vekom dožitia. Lenže zákon stanovuje, že sa dôchodkový vek zvyšuje na základe predpokladaného veku dožitia podľa ukazovateľov starých 7 a 8 rokov.

Pozadie

JUDr. Mária Svoreňová je právnou poradkyňou pre sociálne zabezpečenie Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky a členkou Dozornej rady Sociálnej poisťovne.

Rozhovor vznikol na expertnej konferencii Dôchodkové poistenie a minimálny dôchodok, ktorá sa konala 20. októbra 2015 v rámci projektu Kultúra sveta práce, ktorú organizuje Friedrich Ebert Stiftung spolu s Asociáciou pracovného práva a Inštitútom pre výskum práce a rodiny. 

REKLAMA

REKLAMA