Slabinou lekárov je, že ich možnosti závisia od farmafiriem

Firmy musia byť natoľko objektívne, aby to nezneužívali a doktori musia byť natoľko sebavedomí, aby dokázali usmerniť svoj tok informácií viac voľne, nebyť závislý na jednom zdroji, hovorí v rozhovore pre EurActiv.sk anesteziológ MUDr. Peter Kenderessy.

Peter Kenderessy
Zdroj: Fórum nezávislých názorov, http://fnn.sk/kto-sme/zakladatelia

Pracujete ako lekár okrem banskobystrickej Roosveltovej nemocnice aj v Spojenom kráľovstve. Vnímate rozdiely v nastavení pravidiel transparentnosti a etiky?

Sú rozdiely, no je to podobné ako kultúrne rozdiely medzi nami a západným svetom. Boli sme 40 rokov izolovaní a  žiadna komunikácia lekár – farmaceutická firma neexistovala. Tento istý vzťah sa v západných krajinách vyvíjal roky. To, čo máme v novom liekovom zákone majú západné krajiny možno už 5 rokov, v Amerike možno ešte prísnejšie. Všetko má svoj vývoj a to, čo inde prebiehalo 50 rokov, my teraz absolvujeme za 5 rokov. Je to iné hlavne preto, že pre slovenských lekárov je to nové. Okrem toho sme aj kultúrne iní. Vo Fínsku, ak sa Vám stratí peňaženka, vždy ju nájdete. Znamená to, že si musíme nájsť vlastný spôsob.

Hovoríte, že je nám nanič dobrý legislatívny rámec inšpirovaný zahraničím, ak nám chýba historická skúsenosť?

Môžeme prevziať hoci aj legislatívnu normu no ak ju ľudia nebudú vnímať, že im je vlastná, nebudú ju dodržiavať a nič sa nezmení.

Vyjadrili ste sa, že základom korektných vzťahov medzi firmami a lekármi je otvorenosť a nezneužívanie slabín toho druhého – aké slabiny máte na mysli?

Na jednej strane máte bohatú farmaceutickú firmu s pomerne veľkými zdrojmi, ktorej úplne prirodzeným záujmom je predaj a zisk a na druhej strane máte slovenského lekára, ktorý zarába málo a jeho postgraduálne vzdelávanie je absolútne závislé na tom, aby si kupoval literatúru, ktorá u nás nie je a sú to knihy od 200 do 500 eur. Ak chce vedieť novú technológiu, tak sa to dá naučiť na rozličných workshopoch, ktoré niečo stoja. Na západe vedomosti niečo stoja. Nie je možné, aby si lekár zaplatil niečo vo výške jeho mesačného platu, ak to navyše ani neznamená, že ak aj bude ovládať nové veci, jeho plat pôjde automaticky vyššie. Toto sú slabiny lekárov- že ich možnosti sú závislé od farmaceutických firiem. Firmy musia byť natoľko objektívne, aby to nezneužívali a doktori musia byť natoľko sebavedomí, aby dokázali usmerniť svoj tok informácií viac voľne, nebyť závislý na jednom zdroji.

V princípe to teda na strane lekárov vyžaduje autonómiu a integritu?

Áno. Poviem príklad. Som reprezentant farmaceutickej firmy a mám liek, ktorý má veľmi dobré vlastnosti, ale aj nejaké menej vhodné. Je prirodzené, že tie dobré budem marketingovo viac prezentovať ako tie slabšie. Fungujeme v prostredí, kde je postgraduál závislý – ako je všade na svete – od firiem. Partnermi všetkých kongresov sú firmy. My sme v 90. rokoch padli do vody a možno je tu aj taká kultúra, že doktori veľmi naťahujú ruky k firmám. Ani nerozmýšľajú, či je nejaká iná možnosť ako ísť na ten-ktorý kongres a zariadiť si to inak. Na to budeme musieť dozrieť.

A čo na strane firiem, ktoré majú legitímnu motiváciu vytvárať zisk? Akým spôsobom majú predchádzať zneužívaniu slabín lekárov – ako ich nazývate?

Mali by podávať svoje informácie čo najobjektívnejšie a neponúkať ich za protihodnotu. Tým nemyslím hneď finančnú, pretože tu existuje ešte široká šedá zóna. Máme tu dobre trénovaných zástupcov farmaceutických firiem a na druhej strane máte sebavedomo sa tváriaceho slovenského doktora, ktorý nemá historickú skúsenosť a nevie odporovať veciam, pretože nemá objektívne medicínske zdroje. Napríklad, ktorá slovenská nemocnica má predplatený vstup do medicínskych databáz, z ktorých môžu získavať objektívne medicínske informácie iným spôsobom? Nie sú na to peniaze. Ide ale o to, akú kultúru si vytvoríme.

No nie je to všetko len v subjektívnej rovine. Lekár vám povie, že to, že ho navštívi nejaký reprezentant ho v predpisovaní neovplyvní. Doktori sú dosť ješitné subjekty, nikto si to nepripustí. Preto som sa snažil povedať, že ak sa to skúma, nie vždy sa to ukáže. Firmy by to ale nerobili, ak by to vplyv nemalo.

Pripúšťate, že vplyv na preskripciu môže byť aj nevedomý?

Môže byť, samozrejme. Musíte mať istú úroveň sebareflexie, aby ste si uvedomili, že ste boli ovplyvnení. Ak máte jeden jednoduchý informačný tok ponúknutý z farmafiriem, lebo na iné nemáte peniaze, je to problém. Aby ste si udržali licenciu musíte nazbierať istý počet bodov za akreditované postgraduálne vzdelávanie. Ak si pozriete zoznam lokálnych vzdelávacích podujatí, ktoré získali akreditáciu, sú organizované aj vďaka firmám. To je na jednej strane dobré, ale na druhej strane zlé.

Ukazoval som to na príklade ako bolo Slovensko osamelý ostrov v tom koľko sa tu predpísalo makrolidov. To sa nikde nestalo a znamená to, že tí ľudia, ktorí robili makrolidový marketing ho robili perfektne.

Je nejaký problém v spôsobe výberu lekárov ako cieľov komunikácie?

Ak je napríklad nejaký nový liek, ktorý je veľmi prospešný na nejakú diagnózu, tak sa snažia vyberať ľudí z pozície mienkotvorcov, ktorí majú čo najväčší vplyv a vedia tú informáciu čo najrýchlejšie rozšíriť. Vedecké dáta ukazujú, že v tomto smere je to fajn na ťažké choroby. Na ľahšie alebo stredné stupne chorôb tam je zbytočnej preskripcie viac, tam sa to dá ovplyvniť v negatívnom smere. Teraz nehovorím o priamej odplate za napríklad počet pacientov – to je korupcia, ktorá je trestným činom.

Ako by ste odhadli pomer tvrdej korupcie a šedej zóny, ktorá ňou nie je?

Môj subjektívny pocit je, že podvedomé ovplyvnenie tu bude, lebo ak by som zobral 100 slovenských doktorov, 90 mi povie, že nie sú ovplyvniteľní. Buď sme iní, alebo si to neuvedomujeme. Ja si myslím, že si to neuvedomujeme. Zdravotníctvo rieši milión iných vecí a toto je taká banálna vec.

Na druhej strane, a to by sme sa museli pýtať farmaceutických firiem, aký je podiel marketingu na obrate a porovnať s inými krajinami. To by nám možno povedalo, či marketingové aktivity na Slovensku nie sú pomerne väčšie ako napríklad vo Francúzsku. Firmy Vám to ale nepovedia, nemajú prečo. Ak je tu ale marketing drahší, otvára to otázku, či sme si vytvorili takú kultúru, že z nej nikto necúvne, lebo stratí trh.

V legislatíve máme niečo čo sa volá Etický kódex zdravotného pracovníka. Má zmysel?

Z môjho pohľadu je to zbytočné. Možno má význam ako ukážka návodu ako sa treba správať. Ale na ilustráciu aké boli reakcie mojich kamarátov. Prišiel nový liekový zákon a všetci zrazu hovoria, že prestanú chodiť na kongresy. Ja ale tvrdím, že ak ich nejaká firma zobrala na kongres pred tým, tak takisto ich vezmú teraz, len si to vykážu. Nič iné sa nezmení. Možno si to budú viac vážiť, lebo to bude ich príjem a budú musieť odviesť daň. Možno sa to vyvinie tak, že lekári nebudú bývať v päť hviezdičkovom ale v dvojhviezdičkovo hoteli, budú si ich platiť a potom si ich prefakturujú z firmy.

Nevidíte teda etické kódexy ako účinný nástroj posilňovanie stavovskej identity, ktorá má normatívny vplyv?

Budem prekvapený, ak by to malo mať tento vplyv. Moja 20-ročná porevolučná skúsenosť hovorí, že to nie je o tom. Napríklad – máme iný spôsob preskripcie – preskribuje sa účinná látka. Všetci sa sťažujú: „Čo to vymysleli – ako to idem preskribovať?“. Pýtam sa ich – „Zisťoval si?“ Manuál na stránkach Ministerstva je už dávno. Všetci sa spamätali až posledné dni. Farmaceuti s tým nemali problém, lekári áno. Teraz nehodnotím, či je to dobré alebo zlé. Ide o to, že tu neexistuje akceptácia zmeny v zmysle aktivity. Je to len frflanie na všetko.

Myslím si skôr, že treba zaviesť kultúru otvorene deklarovať potenciálny konflikt záujmov. Ak budem prezentovať na nejakú tému a pred tým som prednášal na stretnutí sponzorovanom farmaceutickou firmou a oni mi to zaplatili, tak to zadeklarujem. Ak sú moje odborné informácie dobré, tak to nemá čo hrať rolu. Keď sme robili prvý ročník Banskobystrických inšpirácií, tak som sa snažil pýtať prednášajúcich, či budú deklarovať. Všetci boli z toho vyplašení. Boja sa to povedať. Pokiaľ je to tajné, tak to vyvoláva dojem, že je to nekalé.

Ako ste vnímali vyhrotenú situáciu v slovenskom zdravotníctve za posledné týždne a jej mediálne uchopenie?

Neviem posúdiť, aký mal kto prístup k médiám, vyzeralo to ale dosť výrazne proti. Ja nemám veľmi rád odborárov, práve kvôli spôsobu jednania. Možno som odišiel do zahraničia pre rovnaké veci, pre ktoré oni štrajkujú. Pripustím, že čo mi na tom najviac vadilo bolo, že nedokázali ľuďom vysvetliť o čo im ide. Ľuďom ale treba vysvetliť, že možno máme veľa nemocníc, ktoré ale žiadny politik nechce zrušiť. Je to oveľa zložitejšie.

Pozadie

MUDr. Peter Kenderessy pôsobí od roku 2006 ako nezávislý anesteziológ intenzivista. Na Slovensku pracuje prevažne pre DFNsP BB, FNsP FDR BB a privátne centrá jednodňovej chirurgie. Súčasne začal spolupracovať s najvýznamnejšími centrami medicíny detského veku v UK. V roku 2011 bol poverený vedením oddelenia pediatrickej intenzívnej starostlivosti KPAIM DFNsP BB. Aktuálne pracuje hlavne pre privátnu Harley Street Clinic London v UK a DFNsP BB na Slovensku. O medicínu sa zaujíma aj ako lekár, ktorý musel pre zvýšenie svojej odbornej úrovne vycestovať za hranice. Stal sa členom  Fóra nezávislých názorov aj s úmyslom zavedenia “novej” kultúry konštruktívnej kooperatívnej komunikácie v zdravotníctve.

REKLAMA

REKLAMA