Len tí, čo budú hrať hru s Nemcami a Francúzmi budú v zóne perspektívnych

„Euroval predstavuje veľa peňazí a môže mať rôzne dôsledky. Jeden si na tom nemôže robiť lacnú politickú kampaň, kým ostatní sa stavajú veľmi zodpovedne a berú na seba všetky riziká s tým spojené. Keďže majú zodpovednosť vo svojich rukách, očakávame, že prídu so 79 hlasmi,“ zdôraznil líder opozičnej strany SMER-SD Robert Fico.

Fico3 (TASR)
FOTO TASR/Martin Baumann

Lídri koaličných strán a premiérka sa dohodli, že so schvaľovaním zmien týkajúcich sa dočasného či trvalého eurovalu budú čakať, kým k hlasovaniu dôjde v iných krajinách. Čo si myslíte o tomto postupe?

Rozhodnutie, ktoré prijali predstavitelia vládnej koalície sa stalo v čase, keď pani Radičová aj pán Mikloš vedeli, že francúzsky prezident a nemecká spolková kancelárka naliehajú na predsedu Európskej rady Hermana Van Rompuya, aby boli tieto opatrenia schválené najneskôr do konca septembra. NemeckoFrancúzsko sa dokonca v liste zaviazali, že urobia všetky príslušné legislatívne rozhodnutia tak, aby bol upravený euroval dovtedy funkčný. Preto musím hodnotiť vyhlásenie predstaviteľov koalície ako zavádzajúce a klamlivé, lebo už v tom čase vedeli, že nie je možnosť odkladať a hrať sa na niekoho, kto je skrytý v kúte a čaká.

Po druhé, takéto rozhodnutie vládnej koalície je prízemné, pretože malá krajina ako Slovensko síce neovplyvňuje ekonomický život v Európe, ale je veľmi zlé, ak sa tvárime, že nás sa to netýka. Slovensko je v eurozóne, má svoje povinnosti. Preto si treba jasne povedať, že musíme nasledovať Francúzsko a Nemecko, ktorí sú dnes lídrami v boji za záchranu eura a že to jediná cesta pre Slovensko, aby sa stalo súčasťou perspektívnej zóny. Každý, kto ide proti tomuto, robí hrubú chybu a ide proti Slovensku.

Trváte na tom, že najprv sa musí koalícia dohodnúť, až potom euroval podporíte?

Nechcem vnášať do vážnych tém ako sú euroval, či iné európske témy vnútropolitické šarvátky. Uvedomujeme si, že Slovensko musí nasledovať návrhy Nemecka a Francúzska. To je naša oficiálna filozofia. Veľmi sme privítali podporu, ktorú Merkelová a Sarkozy vyslovili euru pred niekoľkými týždňami. Vidíme tam cestu, po ktorej sa Slovensko musí postupne pohybovať.

SMER-SD je veľmi silná a stabilná strana a keď vznikala koalícia v roku 2010, tak nám cez médiá odkázali, že vláda sa dá zostaviť aj bez nás a že to pôjde. To, že sa vláda dá zostaviť aj bez nás ukázali, ale že to pôjde neukázali, lebo to jednoducho nejde.

Dnes je zodpovednosť plne v rukách vládnej koalície. Pani premiérke som pri veľmi krátkom osobnom rozhovore povedal, že od vládnej koalície očakávam, že vytvorí podmienky na to, aby v prípade eurovalu a ďalších nevyhnutných krokov vládla politická zhoda naprieč celým politickým spektrom. Toto je naša priorita. Ide o také vážne rozhodnutie, že chceme, aby všetky politické strany zobrali na seba zodpovednosť. Euroval predstavuje veľa peňazí, môže mať rôzne dôsledky. Jeden si na tom nemôže robiť lacnú politickú kampaň, kým ostatní sa stavajú veľmi zodpovedne a berú na seba všetky riziká s tým spojené.

Keďže majú zodpovednosť vo svojich rukách, očakávame, že prídu so 79 hlasmi. To je naša vyjednávacia pozícia. Čo bude ďalej by som v tomto okamihu nekomentoval.

Takže nechcete konkretizovať za akých podmienok by ste prípadne zmenili názor?

Náš názor ostane stále rovnaký, sme za to, aby sme nasledovali odporúčania Nemecka a Francúzska a ešte v priebehu septembra vyriešili problém eurovalu v parlamente. Koalícii pripomíname, že má zodpovednosť za tento štát a keďže vládne, chceme od nej, aby predložila 79 hlasov. Nechceme nič zvláštne, len aby celá vládna koalícia ukázala, že stojí za týmto mimoriadne dôležitým rozhodnutím, ktoré ja označujem za jedno z najvýznamnejších, ak nie najvýznamnejšie, od vzniku Slovenskej republiky. Nemyslím si, že od nich chceme niečo nečakané alebo čo by sa nedalo naplniť. Máme právo od nich žiadať, aby sa postavili všetkými hlasmi za euroval.

Nebudeme vnášať politikárčenie do vážnych európskych tém. Nebudeme vydierať tak ako SDKÚ, keď sa schvaľovala Lisabonská zmluva. Chcem však od nich, že keď sa rozhodli sami vládnuť, nech ukážu, že majú na to, aby vládli. Keď na to nemajú dostatok sily, nech vyhlásia predčasné voľby. Nám je to jedno. Ale nebudeme tolerovať, že si z toho niekto chce robiť lacnú politickú kampaň.

Neustúpili by ste ani keby došlo k výraznému zhoršeniu ekonomickej situácie či pod vplyvom tlaku z Strany európskych socialistov (PES)?

SMER neurobí nič, čo by uškodilo Slovensku. Za štyri roky, počas ktorých bol SMER vo vláde, táto vláda neurobila ani jedno protieurópske rozhodnutie. Boli sme konsenzuálni a komunikovali sme. Mojou povinnosťou ako človeka, ktorý vedie opozičnú stranu, je pripomenúť pani Radičovej, že má zodpovednosť za chod vládnej koalície. Musí túto zodpovednosť niesť. Ak ju nevie niesť, nech spustí predčasné parlamentné voľby.

Máme korektný prístup, nič od nich nepýtame, nechceme žiadne funkcie, nechceme žiadny vstup do vlády. Nech si vládnu ďalej, ale musia niesť zodpovednosť.

Nemyslím si, že to, čo teraz hovorím je niečo neštandardné. V Nemecku povedali opoziční predstavitelia spolkovej kancelárke prakticky to isté.

Ak teda Slovensko zmeny neschváli, čo to podľa Vás bude znamenať – na národnej či európskej úrovni? Mohlo by to vyvolať rozpad eura v takej forme ako ho poznáme dnes?

Na schválenie Lisabonskej zmluvy v Írsku boli potrebné dve referendá, kým Íri opravili svoje stanovisko. Nemyslím si, že Slovensko je také dôležité pre fungovanie eura, že by neschopnosť Ivety Radičovej zabezpečiť schválenie týchto dokumentov malo mať fatálny vplyv na to, čo sa bude diať v EÚ. Ak ho však nezabezpečí, bude sa musieť zodpovedať a vysvetľovať v Európe.

V uplynulých týždňoch sa na európskej úrovni intenzívne diskutovalo o možnosti vydávať spoločné dlhopisy tzv. eurobondy. Čo si myslíte o tomto návrhu?

Musíme si uvedomiť, že príde doba, keď Nemecko a Francúzsko ako lídri eurozóny povedia – buď to bude fungovať tak ako si to predstavujeme my, a kto chce, môže sa pridať, len musí dôsledne plniť naše podmienky, alebo ak ich nebude plniť, tak bude v inom klube len nie v eurozóne.

Veľmi sa „teším“ na to, keď príde z Francúzska a Nemecka návrh na harmonizované dane. Už vidím túto vládnu koalíciu ako je schopná zabezpečiť schválenie harmonizovaných daní na Slovensku. Nemecko a Francúzsko môžu povedať, že daň z príjmu právnických osôb bude v celej eurozóne 25 %. Ako táto vládna koalícia bude schopná zabezpečovať takéto rozhodnutia?

To isté sa týka eurobondov. Ak Nemci a Francúzi povedia, že eurobondy budú, čo my proti tomu zmôžeme? Môžeme mať na to nejaký názor, ale musíme sa na tom zúčastniť. Ak povedia nie, hoci by sa nám eurobondy páčili, zaviesť ich sami nevieme.

Čiže je tu veľká odkázanosť Slovenska, ako krajiny, ktorá ekonomicky nemá významný vplyv na život eurozóny či na to, čo sa deje v týchto silných ekonomikách. Preto som veľmi zvedavý ako táto zostava, ktorá je rozháraná a programovo odlišná, bude schopná zabezpečiť pre Slovensko miesto v zóne perspektívnych. Len tí, čo budú reálne hrať hru s Nemcami a Francúzmi budú v zóne perspektívnych. Ostatní skončia niekde inde. Toto je naša filozofia Slovenska do budúcnosti.

Nemci sú ochotní eurobondy akceptovať len v prípade, že dôjde k užšej fiškálnej integrácii v eurozóne. Merkelová so Sarkozym navrhli zlaté pravidlo, daň z finančných transakcií a eurovládu. Ako sa staviate k týmto opatreniam, ktoré si tiež budú zrejme vyžadovať požehnanie od národných parlamentov?

Ak porovnáme Európsku úniu a USA, v čom je komparatívna výhoda Spojených štátov v porovnaní so spojenou Európu? Spojená Európa má niektoré politiky spoločné, ale súčasne má veľké množstvo politík, ktoré ostali na národnej úrovni suverénne. A vidieť tu obrovské rozpory.

Nečudujem sa Nemcom či Francúzom, keď sa nie príliš pozitívne dívajú na dumpingové dane. Najmä nové štáty Únie sa predháňali v tom, kto bude mať nižšiu daň. Návrhy z Nemecka a Francúzska len potvrdzujú, že pokiaľ podobne ako v USA nebudú niektoré ďalšie politiky sústredné do rúk EÚ na úkor suverenity členských štátov, nikdy nedosiahneme finančnú stabilitu. A okrem toho sa ukazuje, že aj preto Európa nemôže dosiahnuť svoj cieľ byť najkonkurencieschopnejšou ekonomikou sveta, ktorý bol stanovený vo významných úniových dokumentoch. Nestalo sa tak a spôsobilo to veľkú traumu v radoch EÚ.

Určite treba diskutovať na tému, čo s dlhom. V rokoch 2011 – 2014 bude SR zadlžená viac ako sme my zvýšili dlh počas svetovej hospodárskej krízy. V roku 2011 stúpne zadlženosť na jednu osobu SR z 5 tisíc eur na 5700 eur. Ako je to možné?

Pravicová vláda tvrdí, že šetrí a ohlodáva výdavky štátu na kosť. Vládna koalícia, ktorá použila dlh ako svätý grál v boji proti nám, zrazu zadlžuje túto republiku rýchlejšie ako sme to robili my. A celkovo bude zadlženosť Slovenska o 12,4 miliardy  eur vyššia v rokoch Radičovej vlády, kým pri nás išla zadlženosť hore len o 10,3 miliardy eur.

Za týchto podmienok, nie kvôli nám, ale kvôli nim treba urobiť niečo s dlhom. Sme pripravení na diskusiu o stanovení pravidla, že nesmie byť prekročená určitá hranica zadlženia štátu, ktoré bude rešpektovať každá vláda.

Viem si predstaviť, že by sme pripravili určité varovné signály, že keď sa bude dlh blížiť k istej úrovni, bude sa musieť niečo urobiť – napríklad minister financií bude musieť predstúpiť pred Národnú radu SR a povedať, čo a ako sa bude diať. Ale možno to treba urobiť až tak, že žiadna vláda to nebude môcť zmeniť a teda stanoviť hranicu napríklad 60 % podľa Maastrichtských kritérií, ktorá by bola neprekonateľná. SMER-SD chce o týchto otázkach hovoriť, pretože zadlžovanie, ktoré spustila táto vláda je také prudké a také významné, že sa začíname približovať k 50 %.

Pokiaľ ide o vyrovnaný rozpočet, môžete ho síce dosiahnuť, ale len na úkor zastavenia rozvoja spoločnosti. Pri dobre sa vyvíjajúcej ekonomike, pri zdravej miere zadlženosti sa nikto neobáva trojpercentného deficitu, ktorý stanovuje Maastricht. Štát potrebuje prostriedky na rozvoj. Ísť len po ohlodávaní výdavkov bez hľadania spôsobov ako navyšovať príjmy, to je politika, ktorá znamená, že všetci budú nadšení, lebo bude nulový deficit, ale krajina bude krvácať, lebo všetko bude zamrznuté. Neviem si teda predstaviť, že by sa rovno išlo na vyrovnaný rozpočet, čiže nulový deficit. Myslím si, že aj Francúzi a Nemci pochopia, že určitá miera deficitu má svoje miesto.

Čo v prípade dane z finančných transakcií?

Treba rozlišovať dve veci. Bankovú daň, čiže osobitnú sadzbu dane nastavenú na banky a ich vysoké zisky. To, čo sa deje okolo slovenských bánk je veľmi zaujímavé, prudko stúpajú ich zisky po finančnej kríze, čo je neuveriteľné. My sme predložili návrh osobitnej bankovej dane, ktorou sme chceli prekryť zvyšovanie DPH. Malo to byť nastavené tak, že presne to, čo vláda dostane zo zvýšenej DPH, by dostala od bánk.

V SMER-e si myslíme, že musí byť väčšia solidarita zo strany bohatých, ktorí majú viac. Je najvyšší čas, aby strana predložila návrh zákona na zdaňovanie bohatých. My sme zaviedli milionársku daň a títo ju zrušili. Treba nastaviť iné parametre, podstatne vyššiu progresivitu daní pre ľudí, ktorí zarábajú viac. Ako kritérium by sa mohol použiť plat poslanca. Všetci, ktorí zarábajú minimálne plat poslanca, a do toho budú zakomponovaní aj ústavní činitelia, budú mať podstatne vyššiu sadzbu dane ako na úrovni 19 %.

Inou záležitosťou je daň z finančných transakcií. Už dlhšie sa o tom hovorí na pôde Európskej rady. Aj sadzba 0,001 % môže vyniesť neuveriteľnú sumu, ktorá by sa mohla využiť na sanovanie mnohých vecí.

Takže naša odpoveď je jednoznačne áno daň z finančných transakcií, áno osobitnej bankovej dani a áno progresivite pri dani z príjmu fyzických osôb, ktoré zarábajú minimálne plat poslanca NR SR.

Štát do toho musí ísť, keď tak neurobí, nebude mať zdroje. Prečo má táto vláda problém? Zastavila verejné investície. Zrazu zisťujeme, že hospodársky rast nebude 4,1 %, hovorí o možno o 2,3 %. V praxi to znamená, že budú musieť prehodnotiť celý štátny rozpočet a budú im chýbať obrovské príjmy, pretože nedokázali naštartovať hospodársky rast. Odovzdali sme im krajinu s najvyšším hospodárskym rastom v EÚ. A oni ho znižujú dole.

Tam je však možno aj vplyv zvonka, dlhová kríza v eurozóne sa odráža na sile ekonomík, spomaľuje výkon Nemecka…

V čase, keď bol SMER-SD vo vláde, bola v roku 2009 najväčšia hospodárska kríza od roku 1930 a neprijali sme žiadne rozhodnutie, ktoré by viedlo k takému tempu zadlžovania ako to robí táto vláda. Odovzdali sme krajinu s najvyšším hospodárskym rastom v EÚ a priemerným deficitom, ktorý bol vtedy 7 %. A všetci proti nám kričali, že to nie je krízou, ale že za to môžeme my. A teraz hľadáme jediný argument na ospravedlnenie správania sa vlády a tým je kríza.

Vláda urobila životnú chybu, zastavila verejné investície a teraz sa jej to všetko vracia naspäť. A rovnako urobila hrubú chybu, že prijala nezmyselný konsolidačný balíček v podobe zvyšovania DPH a ďalších daní, lebo to vyvíja tlak na infláciu, ktorá ide hore. Nehovoriac o tom, že prvýkrát reálne klesajú platy. Aj pri nás bola inflácia, ale rast platov bol vyšší. Platy sa zhodnocovali a ľudia mali reálne viacej. Teraz prvýkrát idú rýchlejšie ceny ako idú platy.

Nepodceňujem krízu, tá tu je. Ale nemôže to byť tak, že keď sme my niečo robili, tak nebola kríza, to bola zlá Ficova vláda a teraz oni, keď im to nejde, tak sú dobrá vláda, ale je svetová kríza. Urobili chyby a Slovensko za to bude, bohužiaľ, platiť.

Jedným z ďalších návrhov Merkelovej a Sarkozyho je aj projekt eurovlády. Myslíte si, že je v tomto bode dostatočne ambiciózny?

Nemyslím si, že projekt eurovlády je dostatočne komunikovaný. Čo si pod ním vôbec máme čo predstaviť? Ak si pod ním máme predstaviť len to, že sa stretnú predstavitelia eurozóny na najvyššej úrovni v nejakých časových intervaloch a budú rozhodovať o niektorých otázkach, tak to nie je dostatočne funkčné.

Pri všetkej úcte k pánovi predsedovi Európskej rady Van Rompuyovi si neviem predstaviť, že by on mal byť predsedom eurovlády. Bez pochýb je vzdelaným a inteligentným človekom, ale chýba mu ťah na bránu. Niekedy to vyzerá tak, že ho vybrali práve preto, aby príliš nezavadzal veľkým lídrom, aby nebol skutočným ťahúňom EÚ. Predstavte si, že by šéfom Európskej rady bol napríklad Tony Blair, tak ako to bolo pôvodne navrhované.

Tandem Nemecko a Francúzsko musí opäť uvažovať, či chce skutočnú eurovládu, ktorá bude funkčná a riadená, kde bude na čele skutočný politický líder so skutočnou silou alebo chce zasa len formálny orgán na čele s mimoriadne vzdelaným a inteligentným človekom, avšak bez skutočnej sily akú majú Merkelová či Sarkozy vo vlastných krajinách.

Ak hovoríme o ďalšom zjednocovaní fiškálnych a ďalších politík  v rámci eurozóny, určite sa tomu musí prispôsobiť aj exekutíva, musí byť nejaký orgán, ktorý bude rozhodovať o týchto veciach a bude dávať jednotlivým členom eurozóny nielen odporúčania, ale možno záväzné pokyny, čo majú a čo nemajú robiť vo svojich vnútorných legislatívach.

REKLAMA

REKLAMA