Ekonomika by bez zásahu ECB skolabovala

Európska ekonomika by sa zažila masívny prepad, ak by Európska centrálna banka nezasiahla, tvrdí burzový maklér Dirk Müller, vo Frankfurte známy ako Mr. Dax. Európska ratingová agentúra by podľa neho zmiernila krízu. Súčasná kombinácia pomoci a šetrenia v Grécku bude z jeho pohľadu viesť k bankrotu.

Dirk Müller
Zdroj: TASR/AP Photo/Bernd Kammerer

Po znížení najvyššieho ratingu AAA Francúzsku a Rakúsku, agentúra Standards & Poor’s (S&P) znížila rating aj Európskemu nástroju finančnej stability (EFSF) o jeden stupeň na AA+. Šéf EFSF Klaus Regling a prezident Euroskupiny Jean-Claude Juncker na správu reagovali vyhláseniami, že toto rozhodnutie neznížilo 440-miliardovú úverovú kapacitu EFSF. Je EFSF dostatočne silný?

Fond je pripravený na veľmi súrne platby. Ak bude nevyhnutný na niečo väčšie – hovoríme o Španielsku a Taliansku – na to pripravený nebude.

Hovorilo sa, že treba odniekiaľ získať prostriedky, aby bolo možné nástroj pákovať, a aby mali ostatní motiváciu doň vložiť veľa peňazí.

A toto nevyšlo. Takže tento krok tiež nie je nápomocný.

Fond máva solídny dopyt pri emisii dlhopisov. Je nutné zvyšovať garancie EFSF?

Otázka znie: Koľko peňazí bude treba a čo nás čaká v najbližších 12 alebo 24 mesiacoch?  EFSF čoskoro nahradí Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM) a potom budeme hovoriť o iných štruktúrach.

Momentálne by fond mal byť schopný riešiť aktuálne záležitosti. Ale či bude potrebovať vyššie záruky od krajín s ratingom AAA alebo bude treba akceptovať mierne vyššie úrokové sadzby. Myslím si, že to bude len menším problémom.

Zníženie ratingu deviatim krajinám eurozóny vyvolalo vlnu kritiky. Hovorí sa o cielenom útoku na Európu a istej forme vlastnej propagácie zo strany  S&P. Je teda čas na európsku ratingovú agentúru?

Myslím si, že to je rozumné a okrem toho už dávno mala byť. Lenže takáto neutrálna inštitúcia, ktorá uľahčuje hodnotenie je skutočne užitočná len pre súkromných investorov alebo pre ich časť.

V tomto musíme mať jasno: ratingové agentúry, o ktorých teraz hovoríme, sú súkromnými americkými spoločnosťami. Na základe čoho im banky, dokonca centrálne banky dôverujú pri prijímaní vlastných rozhodnutí, mi nie je celkom jasné. Banky by mali samy hodnotiť riziká.

Ak si dnes ako súkromná osoba chcete vziať úver, banky vás dôkladne zröntgenujú až po spodné prádlo. A samy posúdia riziká. Ale keď ide o investíciu miliárd do dlhopisov, skúmanie zveria do rúk americkým spoločnostiam, ktoré sú nielen ekonomicky spochybniteľné, ale určite majú aj pochybné politické záujmy vzhľadom na štruktúru ich vlastníkov.

Thomas Mayer, hlavný ekonóm Deutsche Bank, tvrdí, že by bolo lepšie, ak by investori prestali prihliadať na agentúry a spoliehali sa na vlastné analýzy...

To môžem len podčiarknuť.

Je podľa Vás zníženie ratingov pochopiteľné napriek ďalekosiahlym reformám, ktoré prijímajú mnohé krajiny eurozóny v problémoch?

Súhlasím s tým, že ratingové agentúry majú pravdu, ak sú skeptické ohľadom zvládania národných dlhov. Čo ma však vôbec neteší a vyvoláva mnohé otázky je aplikovanie dvojakého metra.

Na USA, Veľkú Britániu a Japonsko sa pozerajú úplne inými očami ako na európske štáty. To je trestuhodné.

Potom je tu otázka načasovania. Pred rokom-dvoma samotné agentúry vyzývali európske krajiny k presne takýmto reformám.

Vlády tieto kroky podnikli. Výsledkom sú však agentúry, ktoré hovoria: To, čo robíte je veľmi zlé a musíme vás za to potrestať. Tu prekročili hranicu a netreba sa im vzdať.

Ewald Nowotny, člen výkonnej rady ECB, tvrdí, že znižovanie prišlo v nevhodnom čase, keď sa napätie spojené s dlhovou krízou v poslednej dobe zmiernilo. Nedôjde teraz k jeho oživeniu?

Zdá sa, že trhy už na znižovanie nie sú citlivé, čo je zaujímavé. Pred rokom by tento krok spôsobil chaos. Teraz ho prijali s pokrčením pliec. Bolo to očakávané a nikto to nebral veľmi vážne.

Bezprostredne po znížení dokonca došlo k poklesu výnosov z francúzskych dlhopisov, pretože už nad nimi nevisel Damoklov meč. Takže čoraz viac strácajú pôvodný efekt.  

Keď aukcie dlhopisov Talianska a Španielska, ktoré začínali vo veľkom strachu, prebehli bezbolestne, bol to pre trh upokojujúci signál. Taktiež vďaka podpore ECB a tlaku talianskej a španielskej vlády na ich vlastné banky, aby nakúpili tieto dlhopisy.

Pozorujeme, že k znižovaniu vždy znovu a znovu prichádza v tej správnej chvíli. Takže už nemožno veriť, že ide o náhodu.

Mala by ECB hrať dôležitejšiu rolu pri riešení dlhovej krízy?

ECB už hrá hlavnú rolu. Bez jej podpory by sme sa už dávno prepadli pod čiernu zem. Uvoľnila bankám 500 miliárd eur, a tie ich okamžite uložili spať do ECB.

Teraz pre tlak zo strany ich vlád investovali drobné sumy do vládnych dlhopisov Talianska a Španielska, pretože sú na jednej lodi. Španielsko hovorí: Ak ich nekúpite, utopíme sa – a vás stiahneme so sebou.

S&P poukazuje, že politici krízu identifikovali buď ako rozpočtovú, alebo krízu verejného dlhu. Agentúra však verí, že krízu z veľkej časti spôsobili ekonomické nerovnováhy vo vonkajšom prostredí a tiež slabá konkurencieschopnosť krajín. Súhlasíte s tým?

Áno. V Európe sme si eurom vyrobili veľký problém. Každý štát potrebuje menu, ktorá korešponduje s jeho výkonnosťou. Pred rokom a pol sme to videli, keď hodnota švajčiarskeho franku stúpla vplyvom toku kapitálu.

Následne mala silná a stabilná švajčiarska ekonomika ťažkosti, pretože export bol pod tlakom. Ľudia húfne cestovali za hranice a nakupovali v Nemecku. Nerovnováha v menách ihneď menila obchodné toky.

Pri tomto švajčiarskom príklade sme to mohli ihneď vidieť na hranici a pred televíznymi kamerami. Inde sa to deje cez počítač a rozsiahle zmluvy medzi spoločnosťami.

Gréci so silnou menou, ktorá je nad ich možnosti, nie sú schopní postaviť biznis model. Grécky export tvorí 6 % HNP.

Tieto nerovnováhy sa vyvíjali počas posledných 10 rokov. Nemožno tvrdiť, že euro je desaťročným úspechom a zrazu sa odnikiaľ zjavili problémy.

Rôzne meny sa správajú ako mantinely medzi rôznymi štátmi. Ak ich odstránim, mám neohybný systém s protichodnými silami.

Tie sa hromadia a výsledkom je zemetrasenie ako vidíme teraz. Toto napätie sa však stupňovalo viac než 10 rokov a nebolo to náhle.

Moritz Krämer z S&P tvrdí, že takzvané sily jeho sektora sú žiadané aj u politikov, pretože tí zakomponovali ratingy do predpisov bánk a investorov.  Je to správne?

Čiastočne sa s tým dá súhlasiť. Nechápem, prečo sú napríklad rozhodnutia poisťovní, či zakúpiť dlhopisy alebo nie, založené na ratingoch od S&P a Moody’s.

To, že samotná ECB dokonca robí politické rozhodnutia podľa posudkov amerických spoločností je už absolútne nepochopiteľné. Zdá sa, že vôbec neberú do úvahy, komu tie agentúry patria, akú úlohu hrajú a aké záujmy môžu mať.

Dôvody, prečo majú tieto agentúry takú moc, majú iné pozadie. Americký kapitálový trh je najdôležitejší a najväčší na svete. Bez neho by nemohol byť aktívny žiadny veľký svetový investor.

Každý je od tohto trhu závislý. Ak tam chcem predávať dlhopisy, potrebujem posudok ratingovej agentúry licencovanej v USA. To je americký zákon.

To znamená, že pokiaľ chce hocijaká spoločnosť, banka, alebo štát predávať dlhopisy v Amerike – a všetci chcú, pretože na tom trhu peniaze môžete zarobiť – musí povoliť americkej agentúre, aby ju zhodnotila.

Oni rozhodujú, kto dostane peniaze, a kto nie – a ak áno, za akú cenu. Tu vzniká otázka, aký zmysel by mala európska ratingová agentúra, ak by ju neschválili v USA.

Možnosť gréckeho bankrotu rastie. Centrálne banky eurozóny sa nevedia dohodnúť, aký postoj majú menové autority zaujať voči gréckym vládnym dlhopisom vo svojich portfóliách. Existuje riešenie?

Takmer nemám slov. Dva roky pumpujeme do Grécka peniaze. O tom, čo sa deje teraz, sa hovorilo už pred pred dvoma rokmi. V tom čase som varoval presne pred týmto vývojom: dávať Grécku peniaze a zároveň trvať na prísnych úsporných opatreniach.

Grécko sa presporí do katastrofy, jeho ekonomika úplne skolabuje a nakoniec už v žiadnom prípade nebude schopné plniť záväzky. Peniaze z daní, ktoré sme im poskytli, budú preč.

To, čo robíme, je na hranici sprenevery peňazí daňových poplatníkov. Grécku bolo treba utiahnuť opasok už pred dvoma rokmi, stiahnuť ho z kapitálového trhu, financovať ho externe a pomaly prebudovať grécky systém.

Vlády umožnili súkromnému sektoru, aby sa už dávno rozlúčili so svojimi bondami. ECB veľkolepo nakupovala tieto dlhopisy. No nielen ECB, ale aj hedžové fondy. Tie tiež kupovali dlhopisy a nemali najmenší záujem zachrániť Grécko.

Hedžové fondy kupovali grécke dlhopisy a aj swapy úverového zlyhania. Rátali pritom s dvomi scenármi. Buď Grécko zbankrotuje a zarobia veľké peniaze na poistkách (swapoch). Alebo sa nezúčastnia na dobrovoľnej reštrukturalizácii dlhu, čo znamená, že dostanú nazad 100 %.

Využili teda dlhé manévrovanie pri riešení gréckeho problému. A platiť budú daňoví poplatníci. Pred rokom by sa ich to netýkalo. Teraz môžu len povedať: ďakujeme veľmi pekne.

Pozadie

Dirk Müller je nemecký burzový maklér a autor bestsellerov, tiež známy pod prezývkou Dr. Dax a je jednou z najznámejších tvárí Frankfurtskej burzy. Rozprával sa s ním Daniel Tost z nemeckého EurActiv-u.

REKLAMA

REKLAMA