Dánsko chce len spravodlivé zaobchádzanie

Zástupca štátneho tajomníka dánskeho rezortu diplomacie Kim Jørgensen, ktorý má na starosti európske záležitosti, v rozhovore pre EurActiv hovoril o sedemnásobných skúsenostiach krajiny s rotujúcim predsedníctvom EÚ, príprave slovenského predsedníctva a pozícii Dánska pri vyjednávaniach o budúcom viacročnom rozpočte EÚ a jeho hrozbe veta.

Kim Jørgensen
Zdroj: Ministerstvo zahraničných vecí, Vladimír Benko

Dánsko doteraz sedemkrát držalo mandát predsedníctva EÚ. Čím bolo to v prvej polovici roka 2012 jedinečné?

Myslím si, že každé predsedníctvo je jedinečné. Nemáte ho v rukách každý rok a preto je väčšina zainteresovaných ľudí nová. Mali sme však aj novú vládu, ktorá nastúpila tesne pred predsedníctvom. Bolo to pre ňu samozrejme výzva, pretože na prípravu mala len dva mesiace.

Predsedníctvo bolo výnimočné aj vzhľadom na celkovú hospodársku a finančnú situáciu v Európe, čo bola tiež náročná úloha. Okrem toho sa posledné dánske predsedníctvo od toho v roku 2002, keď sa rozhodlo o rozšírení EÚ o Slovensko a ďalšie krajiny, líšilo v tom, že už prebiehalo  podľa pravidiel Lisabonskej zmluvy.

Posledné dánske predsedníctvo dostalo viacero prezývok – nízkonákladové, predsedníctvo vody z vodovodu. Ako by ste ho opísali vy?

Urobili sme to, čo sme sľúbili, že urobíme. Povedali sme, že budeme hrať úlohu čestného vyjednávača, že budeme profesionálnym, transparentným, otvoreným a veľmi efektívnym predsedníctvom. Myslím si, že sme to aj splnili. Je pravda, že šlo o nízko nákladové či predsedníctvo vody z vodovodu, ale bolo efektívne a našli sme dobré riešenia a dosiahli sme veľmi dobré výsledky. V Dánsku prebehli veľmi dobré rokovania a preto nešlo o nízkonákladové predsedníctvo v zmysle slabej kvality našich služieb. Úprimne si myslím, že to bolo celkovo dobré predsedníctvo.

Mohli by ste uviesť aj nejaké konkrétne príklady?

Prijali sme rozvážne rozhodnutia. Stretnutia prebiehali len v dvoch mestách, jedným z nich bolo hlavné mesto Kodaň a ostatné mítingy prebiehali v Horsens. Toto mesto vyhralo verejnú súťaž a prebiehali v ňom všetky stretnutia počas druhej polovice predsedníctva. To sa veľmi dobre osvedčilo a mesto bolo na svoju úlohu veľmi hrdé a poskytlo veľmi dobré služby. Toto je jeden z príkladov, ktorý znamenal, že sme dokázali mať cenovo efektívne predsedníctvo.

Čo je hlavné ponaučenie, ktoré ste si odniesli a mohli by ste posunúť Slovensku?

Treba sa pripraviť a mať veľmi dobré vzťahy nielen s členskými štátmi, ale aj s kolegami z ostatných členských štátov a tiež pracovať s európskymi inštitúciami. Slovensko má niekoľko veľmi dobrých zástupcov, napríklad vášho komisára. Takže máte k dispozícii ľudí, ktorí by mohli odovzdať skúsenosti späť svojej vlastnej krajine.

Podľa vašej skúsenosti, aké sú najlepšie spôsoby prípravy štátnych úradníkov?

Musia sa naučiť ako EÚ funguje, čo znamená byť predsedníckou krajinou, aké sú rôzne úlohy. Tiež musia vedieť ako vyjednávať a ako predsedať pracovné či ministerské stretnutia. Okrem toho je dôležitá aj znalosť jazykov.

V čom je iná príprava politikov? Pýtam sa preto, že Slovensko by predsedníctvo malo prebrať hneď po parlamentných voľbách v roku 2016, čo znamená, že vedenie v jednotlivých formáciách Rady EÚ budú musieť prebrať noví ministri. Mohol by to byť problém? Spomínali ste, že váš prípad bol podobný…

Samozrejme, vždy je to veľkou výzvou. V Dánsku je však už takmer pravidlom, že tesne pred predsedníctvom zmeníme vládu. Spravili sme tak posledné tri razy. Nová vláda vznikla koncom roka 2011, tesne pred predsedníctvom, ktoré začalo v 2012.

Rovnako sa stalo v roku 2002 a v roku 1993 nová vláda vznikla už keď tri týždne predsedníctvo bežalo. Preto je veľmi dôležité mať dobre pripravených štátnych úradníkov, aby nových ministrov pripravili čo najrýchlejšie a aby nováčikom pripomenuli, že by si mali nastaviť súvislosti so svojimi najdôležitejšími partnermi.

Myslíte si, že rola a úlohy predsedníctva budú v roku 2016 výrazne iné ako sú teraz, vzhľadom na viacrýchlostnú integráciu v EÚ?

Ťažko sa dá na to odpovedať. Neočakávam však, že budeme mať novú zmluvu a preto si myslím, že väčšina práce rotujúceho predsedníctva bude taká ako dnes. Treba si uvedomiť, že úlohou predsedníctva je najmä zapájať sa do legislatívneho procesu v EÚ a do vyjednávania s Európskym parlamentom. Nemyslím si, že sa to do roku 2016 príliš zmení.

Počas predsedníctva ste museli riešiť aj dlhovú krízu v eurozóne, hoci Dánsko nie je jej členom. Ako vám to vyhovovalo?

Časť práce prebehla len v Euroskupine, ďalej v rámci Rady ECOFIN a ostatných formáciách Rady EÚ, kde Dánsko, hoci nie je členom eurozóny, vykonávalo svoju úlohu. Snažili sme sa byť čestným vyjednávačom a udržiavať dobrú súvislosť medzi krajinami s eurom a bez. Mottom nášho predsedníctva bolo, že budeme budovať mosty medzi členmi a nečlenmi eurozóny a myslím, že sa nám celkom darilo.

V decembri by lídri mali prijať novú víziu pre Európu. Aká je pozícia Dánska v novej architektúre EÚ či eurozóny?

Budeme musieť rešpektovať to, že máme trvalú výnimku na zavedenie eura. Dánska vláda bude ďalej zastávať túto pozíciu. Avšak mimo toho by sme sa chceli aktívne zapájať a participovať ako len to bude možné do toho, čo bude slúžiť našim národným záujmom. Avšak hoci nebudeme brániť eurozóne, aby postupovala vpred a tiež rozumieme, prečo tak musí urobiť, je veľmi dôležité, aby tým nepodrývala vnútorný trh a niektoré z kľúčových fundamentálnych hodnôt EÚ.

Diskusiám na európskej úrovni v súčasnosti dominuje otázka budúcnosti viacročného finančného rámca. Zatiaľ tri krajiny pohrozili vetom návrhu a jednou z nich je aj Dánsko. Nie je takýto signál trošku riskantný? Niektorí kritici totiž tvrdia, že tento postoj môže skomplikovať diplomatickú pozíciu vašej krajiny.

Mohlo by to tak byť, ale my sme od začiatku vyjednávaní hovorili veľmi jasne, že ak sa bude pokračovať so systémom, kde niektoré krajiny dostávajú rabat, potom sa v ňom s Dánskom zaobchádza nespravodlivo. Jediné, čo hovoríme je, že chceme spravodlivé zaobchádzanie v porovnaní s krajinami ako Švédsko či Nemecko. Samozrejme, chceli by sme platiť náš spravodlivý podiel na rozpočte a tiež chudobným krajinám v EÚ, ale nechceme platiť viac ako je spravodlivé v porovnaní s porovnateľne bohatými krajinami ako je Dánsko.

Aké sú vaše „hranice“ okrem rabatu?

Pre nás je veľmi dôležité, aby rozpočet nerástol viac ako na národnej úrovni. Preto sa zameriavame na to, aby bol okolo 1 %, ale zároveň sa treba sústrediť na oblasti orientované na budúcnosť ako je podpora výskumu a vývoja. Rovnako sme za zachovanie štrukturálnych fondov pre najchudobnejšie regióny a krajiny.

Ako podľa vás vyjednávania dopadnú? Niektorí diplomati naznačili, že škrt bude minimálne trojmiestny v porovnaní s pôvodným návrhom.

Je extrémne ťažké to odhadnúť. Summit bude o menej ako dva týždne a budú to tvrdé vyjednávania. Ja verím a Dánsko verí, že dokážeme dosiahnuť výsledok, ale máme veľmi veľa postojov od napríklad britského po ďalších, čo tvrdia, že by sme rozpočet mali zachovať tak ako ho navrhla Komisia. Tieto dve stanoviská sú však príliš vzdialené. Myslím si, že preto bude možno zložité dosiahnuť kompromis už tento mesiac.

Pozadie

Kim Jørgensen sa 7. novembra 2012 zúčastnil rokovania koordinačnej skupiny Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR pre prípravu slovenského predsedníctva v druhej polovici roka 2016. Dánsko má už sedemnásobnú predsednícku skúsenosť. Naposledy stálo na čele EÚ v prvej polovici roka 2012.

REKLAMA

REKLAMA