Dyson: Euro nie je automatický úspech

Britský profesor Kenneth Dyson tvrdí, že Slovensko mohlo ešte s prijatím eura počkať. Či to bude pre krajinu dobrá alebo zlá vec, záleží od ďalšej vládnej politiky. Profesor Dyson sa dlhodobo venuje vplyvu eura na členské štáty.

Kenneth Dyson
Dyson Kenneth

Ľudia budú po prijatí eura veľmi citliví na zvyšovanie cien. Zdá sa, že vzhľadom na aktuálnu eskaláciu svetových cien potravín a ropy, vstupujeme do eurozóny v najhoršom období…

  • Samozrejme, problém s infláciou už teraz zachvátil Európu a celý svet. Je to všeobecný problém, ktorý vyplýva z globálnych štrukturálnych zmien. To skutočne zvyšuje riziko, že príčiny zdražovania sa pripíšu euru, aj keď ležia inde. Je to naozaj problém, ktorý môže byť zneužitý. Tu je dôležitá úloha expertov, ktorí musia vysvetľovať skutočný stav vecí.

Ekonómovia predpokladajú, že samotný prechod na novú menu zvýši infláciu zhruba o pol percentuálneho bodu. Aký je váš odhad?

  • Je veľmi pekné vidieť, že experti robia takéto odhady, ale ja si neviem predstaviť skutočne spoľahlivý odhad vývoja situácie. To si vyžaduje aj predpoklad miery konkurenčného prostredia, ostražitosti spotrebiteľov, reakcií médií, politikov… Viete, neopodstatnené zdražovanie je predovšetkým následkom slabej konkurencie.

Tieto odhady však vznikli aj na základe skúseností z iných krajín, ktoré prijali euro, ako Slovinsko, Francúzsko… dá sa predpokladať, že zažijeme podobný vývoj?

  • Iba do takej miery, do akej je ekonomická štruktúra Slovenska totožná so slovinskou alebo francúzskou… takže opäť ide o to, aké konkurenčné prostredie tu vládne. Samozrejme, že bude zaokrúhľovanie a pokusy o zneužívanie zavedenia novej meny, ale silná konkurencia to dokáže eliminovať.

Môžeme vyhodnotiť vplyv eura na slovenskú ekonomiku z krátkodobého i dlhodobého hľadiska?

  • Vstup do eurozóny uspokojí najmä požiadavky zahraničných investorov, ktorí sa významne podieľali na rekonštrukcii slovenskej ekonomiky v poslednej dekáde. Euro môže nielen poistiť ich zotrvanie na Slovensku, ale aj pritiahnuť nové investície. Ich pôsobenie na Slovensku bude menej rizikové z hľadiska kurzovej straty, ako tomu bude v Poľsku alebo Česku. To by mohla byť výrazná výhoda pre malú krajinu, ako je Slovensko. Vo všeobecnosti platí, že z globalizácie a otvárania sa svetu profitujú malé ekonomiky viac ako veľké.

Ale slovenský trh už je pomerne nasýtený a začína pociťovať nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily…

  • Iste, to môže byť problém a v EÚ to nie je nič výnimočné – pozrite sa, čo sa deje v Nemecku, nedostatok technických inžinierov je vnímaný ako vážny problém. To treba riešiť dlhodobo cez vzdelávacie schémy alebo zo zdrojov pracovnej imigrácie. Slovensko bude bezpodmienečne musieť riešiť zlepšenie vzdelávacieho systému a to s eurom alebo bez eura.

Ako dlho sa bude Slovensko vysporiadavať s počiatočnými negatívnymi vplyvmi zavedenia eura, ako zvýšenie cien, strata silnej koruny…? Hovorí sa o dvoch až troch rokoch…

  • Ja by som nebol taký optimista. Ak sa pozriete na vývoj v iných krajinách eurozóny, zistíte, že sa otvorili nožnice medzi oficiálne meranou infláciou a tou, ktorú vnímajú ľudia, spotrebitelia. Ten rozdiel je obrovský až šokujúci. Neverím, že to pominie za pár rokov. V eurozóne sa tá priepasť už trochu zmiernila, ale je oveľa väčšia ako pred zavedením eura. A opäť sa môžeme vrátiť k tomu, o čom sme hovorili na začiatku, že toto obdobie celosvetovej prudkej inflácie je nepriaznivé pre zavedenie eura. Navyše, negatívne skúsenosti sú vždy vnímané viac ako tie pozitívne. Ľudia si skrátka pamätajú viac to zlé ako to dobré.

Takže ten negatívny vplyv sa nikdy nestratí?

  • Nie som pesimista, nechcem trúbiť na poplach. Len tvrdím, že najbližšie roky budú mimoriadne ťažké pre ekonomiky všetkých krajín, či už v eurozóne alebo mimo nej. A pre politikov bude obzvlášť ťažké vysvetliť ľuďom, že globálny proces, ktorý prežívajú, je v podstate dobrá vec. Dalo sa to, keď ceny klesali, ale keď stúpajú, je to oveľa ťažšie.

Máte tiež informácie, že Francúzsko a Nemecko neboli veľmi šťastné, že Slovensko vstupuje do eurozóny?

  • Pravdou je, že v týchto krajinách vládne skepticizmus. Nie nesúhlas, ale skepticizmus, či Slovensko zvládne ťažkosti, ktoré vyplývajú z členstva v eurozóne.

Môžete byť presnejší?

  • Treba sa vyrovnať s novou menou, s tým, že už nemáte vlastnú menovú politiku, prichádzate o niektoré tradičné nástroje na ovplyvňovanie ekonomických ťažkostí… a to môže priniesť vážne problémy, ako sa to ukázalo napr. v Taliansku. Potom tu máme zvýšenú infláciu, ktorú euro môže priniesť. Viem, že veľa ľudí tvrdí, že je to len dočasné, ale ja si myslím, že existuje dosť dôvodov sa domnievať, že to môže mať dlhodobejší vplyv na posúdenie, či je členstvo v eurozóne dobrá alebo zlá vec.

Bolo by z tohto hľadiska pre Slovensko lepšie počkať s prijatím eura ešte pár rokov, aby dosiahlo väčšiu mieru konvergencie? Podobne uvažujú napríklad Česi…

  • Určite sa za tým skrýva určitá logika a bezpochyby je tu riziko prijímať euro tak skoro. Ale netvrdil by som, že na to Slovensko určite doplatí. Veľa bude záležať od ďalšieho vývoja, čo sa stane s priamymi zahraničnými investíciami, či Slovensko zvíťazí v silnej regionálnej konkurencii. Ja sa však zároveň obávam priveľkej závislosti od PZI. Tie by mali fungovať iba ako štartér ekonomického rozvoja. Ak to tak nie je, ekonomika sa stáva veľmi zraniteľnou.

Takže, podľa vás sme mali ešte počkať?

  • Áno, ja by som trochu počkal. Možno rok, nie viac. Nie som si totiž istý, či zvládnete udržateľnosť kritérií. V ERM II systéme ste boli dva roky, osobne si nie som istý, či to stačí na posúdenie schopnosti udržať plnenie maastrichtských kritérií. Ale bezpochyby máte silné dôvody euro prijať. Slovensko si prešlo ťažkým vývojom v deväťdesiatych rokoch, do roku 1998 bolo prakticky medzinárodne izolované a svoju identitu znovu našlo v myšlienke členstva v EÚ a v tom, že sa snažilo byť v čele európskej a medzinárodnej spolupráce.

Zaujímalo by ma od vás, ako od Brita, či si myslíte, že členstvo v eurozóne bude pre Slovensko dobrá alebo zlá vec.

  • Bezpochyby to bude výzva. Či konečné hodnotenie bude pozitívne alebo negatívne bude závisieť od toho, či slovenská vláda bude prijímať dobré ekonomické rozhodnutia. Všetko závisí od toho, čo s eurom urobíte. Viete, politici môžu robiť tri druhy rozhodnutí: dobré, hlúpe, alebo radšej vôbec žiadne.

Takže samotné euro nie je garantom úspechu?

  • Presne tak! Euro je projekt v rukách vlády a záleží od nej, ako sa ho zmocní a ako ho využije. Nemôže to byť všetko na pleciach Európskej centrálnej banky.

Prof. Kenneth Dyson pôsobí na výskumnom oddelení European Governance, Identity and Public Policy na Cardiff School of European Studies. Kniha The Road to Maastricht: Negotiating Economic and Monetary Union (1999), ktorú prof. Dyson napísal spolu s K. Featherstonom, bola americkým časopisom Choice ocenená ako najlepšia akademická kniha roka. Profesor Dyson je členom Britskej akadémie a má bohaté skúsenosti ako externý poradca a konzultant viacerých univerzít medzi inými London School of Economics, Univerzita v Kolíne, Univerzita v Astone a v Liverpoole, London Metropolitan University, ale aj dokumentárnej série BBC2 venovanej vytvoreniu Eura.


Rozhovor vznikol v rámci Národného projektu Excelentná univerzita, podporeného v rámci JPD NUTS II Bratislava Cieľ 3 spolufinancovaného z Európskeho sociálneho fondu www.esf.gov.sk.

REKLAMA

REKLAMA