Kozlík: Euro štrukturálne problémy neodstráni, skôr vyhraní

Europoslanec Sergej Kozlík vidí v súvislosti s eurom na Slovensku problém najmä v podmienke trvalej udržateľnosti plnenia maastrichtských kritérií. Ako hovorí, jeho dôvera v euro je v súčasnosti na úrovni 60 %.

kozlík2
Sergej Kozlík, MEP
  • Kritizovali ste rigidné uplatňovanie maastrichtských kritérií voči novým členským krajinám a podporili ste výzvu Európskej rade a Komisii na preverenie konvergenčných kritérií. Nemyslíte, že tá kritika prichádza trochu neskoro?

Všetko má svoj vývoj a na polemiky nikdy nie je neskoro. Maastrichtské kritéria síce od roku 1992 platia, ale otázkou je, či majú platiť donekonečna a natvrdo ako nemenná dogma, alebo majú prechádzať skúškou času a reálneho života. Európsky parlament v júni 2007 dospel k názoru, že je potrebné Konvergenčné kritéria preveriť a vyzval k tomu Európsku radu aj Komisiu.

  • Otázka by napríklad mohla znieť, prečo ich vláda SR neotvorila na poslednej Medzivládnej konferencii k Lisabonskej zmluve. Predsedníčka Výboru pre menové záležitosti, pani Berès, v reakcii na diskusiu o maastrichtských kritériách poznamenala, že táto požiadavka nebola zo strany pristupujúcich krajín nikdy otvorená. Ján Figeľ pre EurActiv uviedol, že jediná a zároveň posledná príležitosť (pretože to podľa neho počas prístupových rokovaní možné nebolo) bola práve na poslednej MVK.    

Je to otázka na predstaviteľov vlády, nie na mňa. Ja osobne nechcem polemizovať o tom, či bolo možné otázku maastrichtských kritérií otvárať na spomenutej Medzivládnej konferencii alebo nebodaj aj počas prístupových rokovaní SR do EÚ.

Problémom podľa mňa nie sú ani tak samotné parametre maastrichtských kritérií, ako ich prepojenie s podmienkou trvalej udržateľnosti. Krajiny, ktoré v súčasnosti usilujú o vstup do eurozóny – vrátane Slovenska – dosahujú zhruba 60 – 65 % úrovne cenovej hladiny Európskej únie a cca 50 – 60 % úrovne výkonnosti EÚ.  Pod cenovou hladinou sa pritom rozumie nielen výška spotrebiteľských cien, ale aj úroveň kúpyschopnosti obyvateľstva.

Bude určite zložité presvedčiť Európsku centrálnu banku alebo Európsku komisiu, že je možné zároveň mať ambíciu v reálnom horizonte sa výrazne priblížiť výkonnosti EÚ, zvyšovať životnú úroveň a mzdy obyvateľstva a zároveň dlhodobo držať parametre maastrichtských kritérií, najmä pokiaľ ide o mieru inflácie a výšku verejného deficitu.

Je prirodzené, že vyvstáva otázka, či perspektívne pre vstup do eurozóny nie je vhodnejšie nastaviť nové kritéria, postavené napríklad na báze úrovne ekonomickej výkonnosti a úrovne cenových hladín. Tieto parametre sú exaktne merateľné a lepšie charakterizujú schopnosť danej krajiny začleniť sa do systému eurozóny, než doterajšie parciálne kritéria Maastrichtu. Tie skôr zodpovedajú operatívnemu hodnoteniu hospodárskej disciplíny jednotlivých krajín bez ohľadu na členstvo v eurozóne.   

  • Možno trochu hypotetická otázka…  Ak by aj Slovenská republika s prípadnou podporou ďalších krajín problém férovosti maastrichtských kritérií vznieslo, mala by takáto iniciatíva zoči voči starým členským krajinám podľa Vás nejakú šancu na úspech?

Príkladom úspešného postupu, aj keď zatiaľ len v polohe výzvy voči Európskej rade a Komisii, je spomínané uznesenie Európskeho parlamentu. Toto uznesenie podporili nielen poslanci nových členských krajín, ale aj parlamentná väčšina. Prípadná úprava kritérií vstupu do eurozóny však nebude záležitosť blízkeho obdobia a súčasného prístupového procesu Slovenska do eurozóny sa to určite nedotkne.

  • Minister financií Jan Počiatek odhadol šance na prijatie eura na 90 %. Aký by bol váš odhad?

Za predpokladu, že Slovenská republika splní maastrichtské kritéria (čo sa zdá, že s predstihom splní) tak šance na prijatie eura vidím na 60 %. Podotýkam, ešte pred mesiacom som tieto šance videl jedna k jednej. Kľúčové bude to, s akým dôrazom budú Európska centrálna banka a Európska komisia nakladať s pojmom trvalá udržateľnosť plnenia Konvergenčných kritérií. Nie nepodstatné bude tiež, akú hru zahrajú veľkí hráči eurozóny, predovšetkým Nemecko a Francúzsko. Francúzsko už určitý pozitívny signál vyslalo, pozíciu Nemecka vnímam ako otvorenú…  

  • Súhlasíte s názorom, že najrizikovejšia je pre nás inflácia, resp. jej udržanie po prijatí eura? Slovensko sa nezhoduje s EK v tom, do akej miery silná koruna vplýva na nízku infláciu. Aký je Váš názor?

Súhlasím s tým, že po prijatí eura bude pre nás najrizikovejším faktorom inflácia. Pokiaľ ide o spor týkajúci sa vplyvu zhodnocovania koruny na súčasnú infláciu, tak platí, že pozícia Slovenska sa nemusí zhodovať s názorom Európskej komisie, avšak názor Európskej komisie bude smerodatný. Bude preto dobré a spásonosné, ak sa podarí oba názory zjednotiť na pozícii blízkej tej, ktorú zastáva Slovensko.

  • Čo hovoríte na hodnotiacu správu nášho konvergenčného plánu, v ktorej EK žiada štrukturálne reformy a prísnejšiu fiskálnu politiku?

Táto požiadavka je oprávnená a aj vecne aktuálna. A nielen pre Slovensko. Stále bude čo reformovať. Treba si uvedomiť, že experti Európskej centrálnej banky aj Komisie majú oči a uši, a dokonca zvyknú aj premýšľať. Takže vedia čosi o našich štrukturálnych slabostiach. Vedia, že máme nízku výkonnosť a nízke cenové hladiny. Vedia, že ekonomický rast je príliš jednostranne viazaný na pásovú výrobu automobilov a elektroniky a je neustále podmieňovaný značnou mierou štátnej pomoci zahraničným investorom. Vedia, že reforma dôchodkového systému bola síce rozbehnutá, ale žiaľ, nie udržateľne. Vedia, že dvesto tisíc kvalifikovaných ľudí dlhodobo pracuje v zahraničí, čo bude vyvolávať nedostatok pracovnej sily. Vedia, že….atď.

Naviac, vedia aj to, že zavedenie eura štrukturálne problémy neodstráni, skôr ich vyhraní.

  • Neobávate sa, že pripadné zavedenie eura na Slovensku negatívne zasiahne najviac elektorát súčasnej vládnej koalície? Ráta sa s "psychologickou infláciou", ktorá je často vyššia ako reálny stav?

Nezakrývam, skutočne sa toho obávam. Psychologický faktor inflácie sa preženie vedomím občanov, najmä slabších sociálnych skupín, ako víchrica. A nespokojnosť radových občanov bude podložená aj konkrétnymi čiastkovými zisteniami, že ceny niektorých výrobkov, najmä drobnej dennej spotreby, poskočili. Tomu sa jednoducho na sto percent nebude dať zabrániť. Mnohých občanov nepoteší ani fakt, keď na vlastné oči uvidia svoje nízke eurové príjmy. Vláda za svoje úsilie zaviesť euro – ak sa to podarí – bude náležite odmenená (v úvodzovkách) a opozícia si to určite dokonale vychutná….

Poslednú otázku si položím sám a bez odpovede: Kto bude obetným baránkom?


Rozhovor bol pripravený v spolupráci s Informačnou kancelériou Európskeho parlamentu v Bratislave.

REKLAMA

REKLAMA