Federálna Európa je jedinou cestou z krízy

Jedinou cestou ako zachrániť euro, vymaniť Európu z krízy a zároveň udržať životný štandard ľudí je zmena úniových zmlúv a vytvorenie integrovanejšej Únie. Uviedol v rozhovore pre EurActiv Jacques Attali, zakladajúci prezident Európskej banky pre obnovu a rozvoj.

Jacques Attali
Zdroj: Wikimedia Commons, Autor: Jaqen (Niccolò Caranti)

Inicializovali ste petičnú kampaň za eurofederáciu, vyzývajúcu k užšej integrácii v rámci EÚ, vrátane spoločného fiškálneho a rozpočtového systému na európskej úrovni. Myslíte si, že ľudia naozaj chcú viac Európy, aj napriek kríze?

Musím trvať na tom, že naša iniciatíva nie je len výzvou k spoločnému fiškálnemu a rozpočtovému systému, navrhujeme skutočnú federálnu Európu, ktorá ľudí ochráni pred sociálnym a environmentálnym dumpingom, ktorá bude mať demokratické nástroje na podporu ekonomického rastu, a teda tvorbu pracovných miest a ktorá bude hovoriť jedným a teda silným hlasom s našimi obchodnými partnermi vo svete.

Životný štandard sa zníži ak neprehĺbime európsku integráciu. Takže vďaka kríze sme pochopili, že to, čo vlastne potrebujeme, je viac Európy. Okrem toho som presvedčený, že ľudia nie sú takí euroskeptickí ako sa hovorí. Na našu petíciu sme dostali veľa povzbudivých reakcií.

Vaša petícia nemá formu Európskej občianskej iniciatívy. Prečo?

Naša petícia má perspektívu občianskej iniciatívy. V skutočnosti však existuje viacero spôsobov, ako náš manifest presadiť do európskej politickej agendy. Cez Komisiu prostredníctvom občianskej iniciatívy, v Štrasburgu zasa cez petíciu adresovanú Parlamentu.

Komisia by teoreticky mohla navrhnúť zmeny zlmúv, avšak nie je jasné, či by táto možnosť bola akceptovateľná v medziach Európskej občianskej iniciatívy.

V tomto štádiu preferujeme začať s tvorbou masívneho hnutia za federálnu Európu a potom prijmeme najvhodnejšie kroky, aby sme iniciatívu dostali na stôl rozhodovateľov.

Existuje právny základ pre spoločný fiškálny a rozpočtový systém?

Nevyhnutná je zmena zmlúv. V súčasnosti sú rozhodnutia prijímané medzivládnym princípom na základe väčšinového hlasovania. Preto je veľmi ťažké, ak nie nemožné, posunúť vpred európsku konštrukciu bez nekonečných vyjednávaní. Veď si spomeňme na minulé leto, keď každý európsky summit označovali za poslednú šancu, kým neprišiel ďalší.

Nemôžeme čakať, že akákoľvek dlhodobá vízia, či akýkoľvek konzistentný plán reforiem vzíde z takéhoto dramatizovaného spôsobu vládnutia. Európsky exekutívny orgán by mal mať demokratické oprávnenie implementovať reformy efektívne a flexibilne. A Parlament potrebuje samozrejme primerané kontrolné právomoci.

Na ceste k federálnej Európe je nevyhnutná inštitucionálna reforma, aby sa dal implementovať spoločný fiškálny a rozpočtový systém. Aby bol akceptovateľný aj pre daňových poplatníkov, spoločný fiškálny systém musí slúžiť európskemu prorastovému projektu a spravodlivej politike redistribúcie definovanej v politickom programe, o ktorom by ľudia mohli hlasovať.  Pokiaľ ide o rozpočtovú kontrolu, súčasná právna báza je pripevnená ku ex-post kontrolám a sankciám.

Toto je kontraproduktívne, pretože je to procyklické – krajina s problémami musí platiť pokuty. Je nevyhnutné implementovať kontroly národných rozpočtov ex-ante. Avšak, ktorá entita by mala právomoc povedať svoj názor na národný program reforiem a s ním spojený rozpočet? Federalizmus je jediným riešením.

Máte podporu vo Francúzsku, ako však chcete presvedčiť krajiny, ktoré sú proti ďalšej integrácii?

Podporujú nás aj ľudia z Talianska, Nemecka, Belgicka, Španielska, Poľska a ďalších krajín. Čo keď začíname s jadrom krajín, ktoré sú naklonené federalizmu? Každá krajina by mala chápať, že je v jej záujme podieľať sa na integrovanejšej Únii.

Toto je jediný spôsob ako úspešne prekonať krízu. Jediný spôsob ako zachrániť euro a udržať životný štandard ľudí. Centrálna banka už nebude schopná do ekonomiky uvoľniť bilión eur tak ako od decembra do februára. Na podporu ekonomiky sú nevyhnutné štrukturálne reformy, a treba ich robiť spravodlivým a udržateľným spôsobom. Máme potenciál vykonať tieto zmeny. Zjednotená Európa by bola hlavnou hospodárskou silou sveta. Mohla by byť víťazom globalizácie na križovatke obchodných ciest a znalostných sietí.

Existuje pocit úzkosti z príliš nemeckej Európy? Neobávajú sa Francúzi, že viac európskej integrácie by mohlo otriasť základmi republikánskej tradície Francúzska?

Ďalší krok v európskom budovaní určite nebude rozšírenie jedného modelu alebo jedného súboru tradícií z jednej špecifickej krajiny. Nemecko má svoje silné stránky ako priemysel, ale aj slabé stránky a to demografiu. Francúzsko tiež má svoje tradície ako je kľúčová rola verejných služieb v spoločnosti. Žiadna krajina nie je modelom. Preto navrhujeme, aby bol každý štát zastúpený v senáte národov, ktorý by tvoril Parlament spolu s poslancami, ktorí zastupujú populáciu v jej rozmanitosti. Táto konštrukcia je zrejme najlepším riešením, aby sme zaistili rešpektovanie každého národa vo vnútri federálnej vlády. Úlohou exekutívneho orgánu, zvolenom na základe programu prezentovanom občanom, by bola implementácia daných politík.

Ak sa ma chcete spýtať, či by sa tiež mala zameriavať na úspory, tak ako je tomu dnes s podporou nemeckej vlády, odpoviem nie. Verejné výdavky treba zracionalizovať. Sú však aj dobré deficity, tie, čo financujú investície, ktoré vytvoria hodnotu v budúcnosti. Avšak sú aj zlé škrty v programoch, ktoré obmedzujú zdravotnú starostlivosť či školstvo. Preto krajiny musia zracionalizovať svoje výdavky a Európa by mala implementovať projektové bondy na financovanie nových produktívnych projektov.

Mali by hrať významnejšiu úlohu aj malé krajiny, alebo treba iniciatívu nechať v rukách nemecko-francúzskej osi?

S príchodom Maria Montiho na čelo talianskej vlády sa potvrdilo, že nemecko-francúzska os nie je niečo zapísané v kameni. Stále však hovoríme o medzivládnom prístupe. Musí sa však rozvíjať a malí členovia EÚ v tomto procese majú veľmi dôležitú úlohu.

Jacques Delors kritizuje európskych lídrov, dokonca vyhlásil, že kompletne ničia dedičstvo otcov Európy. Predsedu Európskej komisie označil za "podpaľačského hasiča" pri riešení dlhovej krízy. Naozaj chýba skutočná vízia európskeho projektu v 21. storočí?

Je jasné, že vízia chýba a kríza to len dokázala. Každý deň vidíme, že eurozóna je udržiavaná len krátkodobými intervenciami. Najlepším príkladom je biliónová injekcia ECB. Dočasne vyriešila problémy s likviditou, ale štrukturálne nevyriešila nič, čo sa týka dlhovej krízy.

Aby sme to dokázali, musíme sa zamerať na rast a implementovať projektové bondy na investovanie do strategických sektorov ako sú energetika, telekomunikácie a inovatívne podniky. Ale ako vybrať projekty, presvedčiť investorov a prevziať vedenie bez skutočnej vízie Európy? Ako zotrieť rozdiely medzi najdynamickejšími krajinami na kontinente a tými v problémoch bez vízie zajtrajška? Ako môžeme ako kontinent hrať významnú rolu na globálnom fóre bez solídnej stratégie pre tento kontinent?

Aká je teda vaša vlastná vízia na najbližších desať rokov? Myslíte si , že Európa dokáže obnoviť kohéziu?

Skutočne si myslím, že teraz je ten moment, keď je federálny skok vykonateľný a že kríza donúti rozhodovateľov zmeniť myslenie. Ale nebude príliš neskoro, keď táto zmena v paradigme nastane?

Dnes oscilujeme medzi chvíľami eufórie, keď niekto povie, že kríza je za nami a veľkých pochybností, keď sú trhy napäté. Takže stále sme sa nepoučili z uplynulých troch rokov. V tejto situácii môže euro veľmi ľahko v nadchádzajúcich mesiacoch zmiznúť a dôsledky pre Európu by boli bezútešné.

Pozadie

Jacques Attali je francúzskym ekonómom, ktorý pôsobil ako hlavný radca prezidenta Françoisa Mitterranda. Patrí medzi zakladateľov a pôsobil ako prvý prezident Európskej banky pre obnovu a rozvoj. V súčasnosti vedie mimovládnu organizáciu PlaNet Finance, ktorá pomáha mikrofinančným inštitúciám po celom svete.

REKLAMA

REKLAMA