Grécka jednota bola len povrchná

Grécka spoločnosť nie je jednotná v otázke ako riešiť súčasnú hospodársku krízu a sociálne nepokoje, najmä preto, že si mnohí neuvedomujú vážnosť situácie, tvrdí Alexandra Vovoliniová, vydavateľka hospodárskej tlače v Grécku.

Alexandra Vovolini
Zdroj: EurActiv.com

Alexandra Vovoliniová vydáva hospodárske médiá Oikonomia a BusinessFile. Rozhovor viedol Nikos Lampropoulos z gréckeho EurActiv-u.

Myslíte si, že je grécka spoločnosť dostatočne silná a zrelá aktívne prispieť k prekonávaniu súčasnej krízy?

Grécka spoločnosť nie je jednotná. Existuje malá časť, ktorá si uvedomuje situáciu a krízu, a druhá veľká časť zasa nie. Ide však o komplexnú záležitosť. Dokonca aj pre mňa, vydavateľku, ktorá sa denne zaoberá európskou tlačou je extrémne náročné zložiť veci do širšej perspektívy. Uvedomujem si, že to nie je len grécky, ale aj európsky problém.

Niektorí experti tvrdia, že je nevyhnutné, aby sa krízou zaoberala vláda technokratov. Zároveň zdôrazňujú, že by takáto vláda mala mať podporu všetkých alebo aspoň dvoch hlavných politických strán…

Vláda byrokratov je umelá, ale možno to, čo je potrebné na riešenie krízy je kombinácia politikov a technokratov. Malo by ísť však o vládu jednej strany a nie koalície. Ako sme sa v minulosti presvedčili, koalície v Grécku nefungujú. Nepotrebujeme dohodu všetkých alebo hlavných strán na každej oblasti. Potrebujeme len toleranciu opozície.

Možno treba voľby…

Táto vláda by mala ostať pri moci a dokončiť to, čo začala. V tomto kľúčovom momente voľby nepotrebujeme, pretože by išlo len o zdržanie a následne by sme sa dostali tam, kde sme boli. V Grécku zmena vlády ovplyvňuje všetky úrovne administratívy. Trvalo by roky, kým by došlo ku všetkým zmenám a ľudia by zasa začali pracovať. Nemáme na to čas. Teraz je priestor na prijímanie okamžitých krokov.

Je však táto vláda vôbec oprávnená pokračovať? Protesty sú už na dennom poriadku…

To, čo sa deje na hlavnom námestí je veľmi romantické, všetci tí protestujúci ľudia, obávam sa však, že to berie príliš veľa a nevedie to k žiadnemu riešeniu. Som presvedčená, že názor bol vyjadrený, ale už je čas skončiť s tým. Opakovane vo svojich editoriáloch uvádzam, že vláda by mala ostať pokojná a konať rýchlo.

Panuje presvedčenie, že európske peniaze, ktoré do Grécka prišli v uplynulých rokoch, viedli ku korupcii a určitej forme lenivosti. Je možné, že pomoc od EÚ v tomto prípade môže Grécku zabrániť v tom, aby urobilo nevyhnutné vnútorné reformy?

Európske peniaze Grécko v uplynulých tridsiatich rokoch zmenili. Cesty, mosty, múzeá a malé podniky by jednoducho bez nich neexistovali. Išlo o dobré investície a rozumne minuté peniaze. Vždy sa nájde percento premrhaných či skorumpovaných prostriedkov. Z môjho pohľadu ide však len o najmenšiu časť.

Grécko urobilo v uplynulých rokoch obrovské kroky a prispelo do EÚ. To, čo je potrebné, je prísnejší dohľad. Európa by mala lepšie kontrolovať a súčasne sledovať využívanie európskych fondov.

Ak by ste sa mohli obrátiť na jedného európskeho lídra a požiadať (ho alebo ju) o podporu Grécka zo strany Európskej únie, koho by ste si vybrali?

Skutočne neviem. Nevidím toho, kto by sa na strane EÚ mal postaviť do čela pri záchrane Grécka. Možno práve toto je problémom. Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso náhle vymizol a skutočne nerozumiem, kto má zodpovednosť. Avšak, v čase krízy potrebujeme silného európskeho vodcu so silným hlasom. Lídri chýbajú na európskej, ale aj národnej úrovni.

EÚ vytvorili osvietené osobnosti (Schuman, Delors, Karamanlis), ktoré dokázali ľudí nadchnúť tak, aby ich nasledovali. Súčasný pohľad je zastrený. Dobré časy sú preč a nemáme lídra, ktorý by ukázal nový smer.

Možno bol teda európsky projekt príliš optimistický…

Teraz vidím, že naša Únia bola veľmi povrchná. Všetky zložité záležitosti sme nechali tak a neriešili sme ich a teraz nastal čas čeliť skutočným problémom. Možno je v súčasnosti pod drobnohľadom Grécko, ale nejde len o nás. Takmer každá európska krajina, dokonca aj Nemecko, čelí problémom a my ich stále neriešime.

Podľa vášho osobného názoru – myslíte si, že to Grécko zvládne?

Som optimistka, ale nedokážem skutočne predpokladať ďalší krok a dlhodobú perspektívu. A to ma desí ako vydavateľku, občanku a matku troch detí.

REKLAMA

REKLAMA