Hudacký: Jadrová energia má v Európe miesto

Ján Hudacký, poslanec Európskeho parlamentu, hovorí o spoločnej energetickej politike EÚ a možnosti využívania alternatívnych zdrojov.

ján hudacký
Ján Hudacký, MEP
  • Na poslednom summite prijali lídri EÚ ambiciózne záväzky v oblasti využívania obnoviteľných zdrojov energie. Považujete ich za realistické?

Európska únia ako aj lídri členských krajín si stále viac uvedomujú (už aj pod tlakom verejnosti) problém emisií skleníkových plynov, ktoré majú negatívne dopady na zmenu celosvetovej klímy. Tieto problémy sa na úrovni EÚ doteraz riešili len veľmi nerozhodne a hlavne nie komplexne. Preto Európska komisia a následne aj Európska rada na svojom poslednom summite prijala záväzné ciele, ktoré by mali tieto negatívne dopady výrazne obmedziť. Obnoviteľné zdroje sú určitým prostriedkom, ale určite nie jednoznačným riešením a už nie rovnako dosiahnuteľným pre jednotlivé členské krajiny. Je viac ako isté, že viaceré členské krajiny, vrátane Slovenska nesplnia stanovený cieľ 20% podielu obnoviteľných zdrojov na celkovej spotrebe energie v EÚ do roku 2020. Jadrová energia, ako čistý zdroj v podstate  neemitujúci CO2, by mohla pomôcť tento ambiciózny cieľ naplniť. V záveroch summitu sa ale nič v tejto súvislosti neobjavilo, čo len dokazuje fakt, že predovšetkým veľké členské krajiny s výnimkou Francúzska, zastávajú stále odmietavé stanovisko k jadrovej energetike.

  • Aké je podľa vás miesto jadrovej energetiky v energetickej budúcnosti Európy?

Napriek spomínaným faktom, jadrová energetika má v energetickom mixe mnohých krajín svoje pevné miesto a najnovšie rozhodnutia mnohých krajín sveta, ako napr. USA, Japonska, Ruska, Číny, Fínska, vrátane Slovenska budovať ďalšie výrobné kapacity dokazujú, že tento spôsob výroby energie bude hrať aj naďalej dôležitú úlohu vo svetovej energetike a zároveň významne prispeje k redukcií škodlivých emisií v ovzduší. Z priebehu mnohých rokovaní v rámci inštitúcií EÚ je už možné vnímať určitý, aj keď pomaly obrat v nazeraní na jadrovú energetiku a jej úlohu v riešení klimatických zmien. Značný podiel na takomto pozitívnom obrate majú časté intervencie poslancov EP, predovšetkým členov výboru ITRE. Osobne sa v tomto smere tiež výrazne angažujem.

  • Slovenský premiér na ceste na Jarný summit vyhlásil, že nepodporí záväzné ciele pre obnoviteľné zdroje, pokiaľ nebude do tejto skupiny zahrnutá aj jadrová energia. Myslíte si, že sa mu to podarilo dosiahnuť?

Skôr, či neskôr sa jadrová energetika stane prirodzenou súčasťou budúcej energetickej koncepcie EÚ.

Nemyslím, pretože závery summitu sú v celku jednoznačné, pričom nie je v nich zatiaľ žiadna zmienka o jadrovej energetike ako zdroja energie, ktorý bude akceptovaný v rámci záväzných cieľov pre obnoviteľné zdroje, ani žiaden diferencovaný prístup k jednotlivým členským krajinám. Napriek tomu, oceňujem úsilie predsedu vlády dostať tento problém na rokovací stôl a spolu so zástupcami niektorých dotknutých krajín poukázať na nereálnosť naplnenia týchto cieľov. Som presvedčený, že skôr, či neskôr sa jadrová energetika stane prirodzenou súčasťou budúcej energetickej koncepcie EÚ.

  • Aké budú mať závery Jarného summitu v oblasti energetiky dopady na slovenský energetický sektor?

Myslím si, že výsledky summitu v oblasti energetiky budú mať pre Slovensko výrazne pozitívny dopad. Odhliadnuc od spomínaných záväzných cieľov pre obnoviteľné zdroje, je v záveroch summitu opäť výzva na dôslednú a rýchlu implementáciu Akčného plánu pre energetickú účinnosť. Slovensko v tomto ohľade výrazne zaostáva v celom energetickom reťazci, teda od výroby cez prenos, distribúciu až po spotrebu. Osobne podporujem a myslím si, že je aj reálne splniteľný záväzný cieľ EÚ, ušetriť až 20% spotreby energie do roku 2020. Predpokladá to ale prísť s národným plánom, ktorý bude brať do úvahy a podporovať zavádzanie účinnejšieho systému dopravy vrátane dopravných prostriedkov, nových účinnejších technológií pri výrobe, prenose a distribúcií energií. Rovnako je nevyhnutné zlepšovať energetickú bilanciu budov ako aj správanie sa spotrebiteľov energií.

Summit tiež zdôraznil potrebu ďalšej liberalizácie energetického trhu a diverzifikáciu energetických zdrojov (Slovensko má aj v tejto oblasti ešte značné rezervy), čo by malo viesť k zvyšovaniu konkurencie a následne tlakom na miernejší nárast cien energií pre konečných spotrebiteľov

REKLAMA

REKLAMA