Interview: EÚ a USA musia znížiť subvencie

V spolupráci s týždenníkom Slovo sa EurActiv zhováral s Rufusom H. Yerxom, zástupcom generálneho tajomníka WTO a bývalým obchodným diplomatom USA o cieľoch WTO, obchodných vzťahoch medzi EÚ a USA i probléme liberalizácie služieb.

yerxa
yerxa

 

Predpokladám, že hlavným cieľom WTO, ak by sme mali byť struční, je liberalizovať svetový obchod. Myslíte si, že je to naozaj ten najlepší spôsob, ako riadiť obchodné vzťahy medzi krajinami? Ak áno, z čoho potom pramení niekedy sa prejavujúci nesúhlas krajín s agendou liberalizácie?

Povedal by som, že WTO má dva ciele. Prvým je postupná liberalizácia – robíme to už 60 rokov a stále očividne nemáme skutočne slobodný obchod. Druhou dôležitou úlohou je vytvoriť systém pravidiel, ktoré by zabránili diskriminácii. Našou úlohou teda nie je len liberalizovať, ale aj vytvoriť stabilný systém pravidiel. Ľudské skúsenosti ukazujú, že ekonomické aktivity môžu prežiť len pri určitej stabilite. To je ten hlavný cieľ. A pokiaľ ide o opozíciu, tá existuje vždy. Opozícia existuje v kontexte EÚ, dokonca i v národnom kontexte. A musíme byť realistickí – vždy keď zmeníte pravidlá, keď liberalizujete, niekto tým získa a niekto stratí. Stabilita a rast vo všeobecnosti profitujú, no na niektoré skupiny bude mať taký krok veľmi zlý dopad. Preto vždy existuje opozícia, no je dôležité tiež poukázať na fakt, že dohody vo WTO sú podporované všetkými členmi – všetky zúčastnené krajiny ich musia podpísať a ratifikovať. Preto sa dá povedať, že vo všeobecnosti väčšina krajín sveta systém WTO podporuje. Samozrejme, niektoré časti systému sú komplikovanejšie – Francúzom sa nepáči dohoda o poľnohospodárstve, India nesúhlasí s dohodou o TRIPs (Trade-Related Intellectual Property Rights – práva intelektuálneho vlastníctva týkajúce sa trhu), no dohody WTO vo všeobecnosti všetci rešpektujú. Ide o rovnováhu a kompromis. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že tento systém má celkom slušnú podporu.

Tvrdíte, že všetky krajiny majú rovnaké postavenie. Myslíte si, že pre členské krajiny EÚ je lepšie, ak rokujú vo WTO spoločne pod dáždnikom únie, alebo by pre nich bolo výhodnejšie negociovať každá zvlášť? A ak je to pre nich výhodnejšie spolu, prečo, keď má každá krajina, bez rozdielu veľkosti, podľa vás rovnaké postavenie?

Samozrejme, nepovedal by som, že rozdiel medzi silnou a slabou ekonomikou neexistuje. Je jasné, že žijeme v reálnom svete a veľký trh je výhodnejší než malý. Na vašu otázku však nemôžem plne odpovedať, pretože, buďme úprimní, vy ste to rozhodnutie už urobili. Slováci sa rozhodli, že je lepšie byť pod dáždnikom EÚ a také rozhodnutie je výsledkom vyvažovania rôznych argumentov, nie len rokovaní vo WTO. Členstvo vo WTO je len malým aspektom celého obrazu. Pokiaľ ide o Slovensko a slovenskú ekonomiku, jediným realistickým riešením pre budúcnosť je podľa mňa podporovať posilňovanie nejakého multilaterálneho systému. Aj ako súčasť EÚ ste totiž vo všeobecnosti stále malým trhom, malou ekonomikou. A preto potrebujete prístup k iným trhom, ak chcete zabezpečiť rast vašej vlastnej ekonomiky. Vezmite si automobilový priemysel – ak by ste všetky tie autá nemohli exportovať do sveta, nemali by ste veľa domáceho automobilového priemyslu. Pre malú krajinou akou je Slovensko je podpora pre systém WTO pravdepodobne nevyhnutná.

Rokovania vo WTO nedokážu zmeniť pozíciu USA i EÚ v otázkach, ktoré títo dvaja ekonomickí giganti považujú za dôležité – vezmime si subvencie do poľnohospodárstva. Myslíte si, že ich pozícia sa v tejto otázke, ktorá je zhodou okolností kľúčová pre výsledok súčasných rokovaní v organizácii, sa môže pod tlakom systému WTO v blízkej budúcnosti zmeniť?

Je očividné, že v Spojených štátoch i Európskej únii existuje mnoho záujmových skupín, ktoré nechcú zmeniť systém poľnohospodárskych subvencií, pretože z nich silne profitujú. Buďme úprimní – európski i americkí farmári takto dostávajú veľké peniaze, ktoré farmári v Brazílii či Afrike nemajú. A preto otázkou je – ak chceme mať otvorený medzinárodný systém, USA a EÚ sa musia dohodnúť na znížení subvencií.

Majú vôľu urobiť to?

Určite to nezmenia zo dňa na deň. Nebude to dramatická zmena. Vyžaduje si to čas. Aj v Európe prebieha debata o reforme spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorá neprebehne okamžite. No myslím si, že jedným z dôvodov, pre ktorý USA a EÚ na tomto procese participujú je, že potrebujú vonkajšiu pomoc pri reforme ich vlastných systémov subvencií. Multilaterálne rokovania na nich vytvárajú vonkajší tlak – iné krajiny im môžu povedať, že ak chcú trh otvorený pre americké či európske exporty, musia reformovať svoje subvenčné politiky.

Prejdime na inú tému. Niekedy sa zdá, že obchodné konflikty medzi USA a EÚ sú stále intenzívnejšie, stále častejšie. Môžeme povedať, že popri tom, ako sa Európska únia stáva stále silnejším ekonomickým hráčom, sú jej obchodné vzťahy s transatlantickým partnerom stále viac konfliktné?

Pozrite sa – ja sa zaoberám obchodnými vzťahmi medzi EÚ a USA už viac ako dvadsať rokov. Konflikty boli vždy intenzívne. Môžeme sa vrátiť na koniec 70. rokov, keď existovali obrovské konflikty ohľadom oceliarstva, do 80. rokov, keď sa silné konflikty točili okolo poľnohospodárstva. Keď som bol zástupcom USA pri GATT, v novinách sa objavovali obrovské titulky: „Obchodná vojna medzi EÚ a USA“ – kvôli sójovým bôbom. Tieto veci sa stávajú. Dôležité však je, že jedinou štruktúrou, ktorú EÚ a USA majú na riešenie podobných konfliktov, je WTO. Neexistuje žiadna bilaterálna dohoda. Okrem WTO nemajú žiadnu zmluvu definujúcu pravidlá, o ktoré by sa mohli oprieť.

V Európskej únii je v súčasnosti jednou z najväčších otázok týkajúcich sa medzinárodného obchodu liberalizácia trhu s verejnými službami. Opozícia voči takejto liberalizácii tvrdí, že by viedla k oslabeniu štandardov riadiacich poskytovanie služieb, menej kvalitným službám, i zhoršeniu pracovných podmienok pre zamestnancov v sektore. Môžete na základe liberalizácie služieb v iných krajinách – napríklad rozvojových, kde v mnohých prípadoch pokročila ďalej – povedať, že takýto krok povedie ku kvalitnejším a dostupnejším službám?

Skúsenosti – a to vrátane skúseností zo Slovenska – ukazujú, že liberalizácia niektorých služieb prináša verejnosti zisk. Napríklad telekomunikácie, či finančné služby. Myslím že môžem povedať, že ľudia sú na tom po liberalizácii lepšie – majú lepšie služby za nižšie ceny. Samozrejme, ľudia to často takto nevidia. Ľudia si napríklad myslia, že sa zvyšuje cena ich áut, no v skutočnosti na nich vydávajú menšiu časť príjmov, než pred tridsiatimi rokmi. Preto si myslím, že liberalizácia služieb pomáha. Ak sa pozriete na krajiny, ktoré sú za posledných dvadsať rokov úspešné v globálnej ekonomike, ich spoločným znakom je aj to, že majú liberalizovanejší trh služieb.

Povedali ste „niektoré typy služieb“…

Samozrejme, existujú typy služieb, pri ktorých má vláda stále silný záväzok pre udržanie verejného sektora. Dvoma príkladmi môže byť zdravotníctvo, či vzdelávanie. Mali by ste si dať pozor a nepredpokladať, že debata o privatizácii, ktorá prebieha vo vašej krajine, či inde v EÚ je nanútená Svetovou obchodnou organizáciou. Vo WTO v skutočnosti nik nehovorí o nanucovaní liberalizácie zdravotníctva, či vzdelávania. V našej organizácii hovoríme o službách, ktoré sú komerčne obchodovateľné. Debata o zdravotníctve sa deje v Bratislave, vo Viedni, v Bruseli, no nie v Ženeve. Dohoda o službách vo WTO sa toho netýka. Žiadna krajina to nenavrhuje. Na druhej strane, existujú krajiny, ktoré sledujú filozofiu viac privatizovaných a liberalizovaných služieb a WTO využívajú, smerom k vlastnému obyvateľstvu, ako zámienku. Možno vás to prekvapí, ale jednou z nich je Čína. O tejto krajine by ste nikdy nehovorili ako o lídrovi v privatizácii, no dnes jej vláda premýšľa o zavedení určitej privatizácie v sektore služieb a WTO chce na domácej scéne použiť ako vysvetlenie. No to je ich suverénne rozhodnutie. WTO nikomu nenanucuje debatu o privatizácii – možno to robia pravidlá EÚ, no to je iná vec, vnútorná vec únie.

REKLAMA

REKLAMA