Kozlík k návrhom novej finančnej architektúry Únie

Aktuálne sa v EP začína diskusia o zmene financovania EÚ. Niekoľko otázok o tom sme položili poslancovi Európskeho parlamentu a členovi Výboru pre rozpočet, Sergejovi Kozlíkovi.

kozlík2
Sergej Kozlík, MEP

Dlhší čas sa vedú diskusie o zavedení tzv. „európskej dani“. Výbor EP pre rozpočet navrhuje reformu súčasného systému vlastných zdrojov Únie, ktorý by smeroval k  „rovnakému“ financovaniu zo strany členských štátov. Parlament nedávno aj odštartoval diskusiu o novej finančnej architektúre EÚ. V januári prijímal iniciatívnu správu poslanca Alaina Lamassoura, ktorá sa venovala návrhu rozhodnutia Rady o systéme vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev.

  • Najnovšie sa uvažuje, že by to mohla byť forma určitého podielu z daní, ktoré sa vyberú v členskom štáte určitým percentom, najčastejšie sa hovorí o DPH. Aký je Váš názor nato?

Je to starý problém a vznikol už v 1957, keď sa založila Európska únia a jej celé financovanie. Model, ktorý platí doteraz mal byť dočasný model, kým sa nenájde model, ktorý by zabezpečoval financovanie Európskej únie na báze vlastných zdrojov. No nikto nevie jasne povedať, čo to môžu byť „vlastné zdroje“. Mohla by to byť európska daň, ale tú ako Parlament, tak aj veľká časť Rady zamieta.

Majú sa dodržať dva základné princípy: jedným je daňová suverenita a druhým daňová neutralita. Oni oba popierajú možnosť, že by sa zavádzala špeciálna európska daň. Súčasný model je postavený predovšetkým na hrubom národnom produkte (HNP) a  na DPH, ktoré sú dominantné z hľadiska príjmov v rozpočte Európskej únie a tie, ktoré boli kedysi rozhodujúce a mali jasný základ – poľnohospodárske poplatky a clá, sa stali minimálnym zdrojom Európskej únie.

Ja pokladám celú tú vec za beh na veľmi dlhú trať, pretože okrem vlastného zdroja (EÚ) je snaha riešiť britský rabat, čo opäť je otázka veľmi komplikovaných medzinárodných dohôd a pokiaľ Británia neustúpi….istý krok sa urobil v rámci dlhodobého finančného výhľadu, kde je istý prísľub, že by po roku 2013 mohlo prísť k postupnému odbúravaniu britského rabatu, ale to zas bude vykúpené nejakými inými ústupkami, predpokladám, takže celá tá hra je úplne otvorená.

  • Je financovanie prostredníctvom výberu DPH pre Slovensko prijateľné, keďže je to dominantný príjem štátu?

To je jedna z výhrad. Každá krajina má iný režim DPH. Ďalšia výhrada je nepresnosť vykazovania HNP, kde sa už viackrát zistili mnohé nezrovnalosti v jednotlivých krajinách. Zatiaľ však nikto nevymyslel iný priechodný model.

  • Aktuálna správa Alaina Lamassoura (v minulosti niekoľkonásobný francúzsky minister rozpočtu a financií) uvažuje s viacerými alternatívami: s DPH, s príjmom zo spotrebných daní (tabak, pohonné hmoty) alebo z daní z príjmu právnických osôb … 

Ja som skúšal napríklad aj mzdové príjmy hneď po vstupe do Európskeho parlamentu… Jednoducho môžete vymyslieť základov, koľko chcete. Druhá vec je však politická dohoda a každý jednotný základ má isté silnejšie stránky a isté slabšie stránky. DPH som už uviedol sa v rámci krajín Únie rôzni. Zároveň európske inštitúcie kladú tie dve podmienky, ktoré som povedal, ktoré už dopredu ako keby bránili nejakej reálnej dohode: neutralita a zvrchovanosť.

  • Pre Európu nie je asi dôležitá jednotná sadzba DPH, ale jednotný harmonizovaný daňový základ, podľa ktorého sa to DPH bude vypočítavať vo všetkých krajinách. Má Európska únia nádej alebo šancu na spoločnú daňovú politiku?

To bude veľmi dlhodobý proces. Zjednoteniu daní musí predchádzať harmonizácia celého účtovného systému. Tu  existuje dohoda a na tom sa postupne robí, ale zjednotenie účtovných štandardov potrvá veľmi dlho. Po účtovných štandardoch prichádzajú jednotlivé hodnotové nástroje.

Daň je len čiastkový hodnotový nástroj, oveľa významnejšie sú mzdy, ceny mnohých produktov, ktoré nikto nezjednocuje. Skôr cítim taký politický podtón, že občas si niektorá vláda niečo vyberie. Nemci si najprv vybrali priame dane, teraz začínajú atakovať spotrebné dane, ale aj to len na naftu, ani nie na všetky pohonné hmoty. Takéto námety podliehajú politickým okamžitým pozíciám, než nejakej snahe o komplexné dlhodobé riešenie.

  • Lamassoure tvrdí, že súčasné zdroje, ktoré prichádzajú do rozpočtu Európskej únie sú už neudržateľné, ktorými by teda Európska únia chcela financovať svoje politiky…

Treba povedať, že vždy tá debata nakoniec ide nielen smerom k zdrojom, ale smerom k ich užitiu. My sme vlastne v takej situácii, že máme daný strop 1,24 (HNP). K nemu sa dlhodobo vôbec na báze výdavkov rozpočet ani nepribližuje.

  • A ako teda vidíte najreálnejšie možnosť financovania EÚ?

Najreálnejšie je… Určite neplatí pri tom, „keď to nejde, zlom to“, ale platí nutnosť trpezlivého vyjednávania. V prípade, že nie je iné riešenie, tak platí existujúci spôsob, a to sú štyri zdroje financovania: HNP, DPH, clá a poľnohospodárske poplatky. K tomu niekedy perspektívne postupné znižovanie britského rabatu a možno zjednodušovanie celého modelu, pretože má v sebe množstvo výnimiek pre veľkých platcov, ako sú Nemecko a ďalšie krajiny.


Rozhovor s poslancom EP Sergejom Kozlíkom vznikol v Bruseli počas študijnej cesty editora redakcie EurActiv.sk realizovanej na pozvanie EP.

REKLAMA

REKLAMA