Kozlík: Rast ekonomiky bude aj s eurom krehký

Ideálnu hodnotu konverzného kurzu by mal vygenerovať trh, v našom prípade je ale čas na to obmedzený, hovorí v rozhovore pre EurActiv.sk europoslanec Sergej Kozlík.

kozlík2
Sergej Kozlík, MEP
  • Prekvapili Vás výhrady nemeckých europoslancov voči slovenskému vstupu do EMÚ?

Neprekvapili. Výhrady nemeckých europoslancov, predovšetkým z frakcie európskych ľudovcov a kresťanských demokratov boli známe už dlhší čas pod označením “nemecká linka”.

  • Ako si ich vysvetľujete?

Môže to byť sčasti dané napr. tým, že Európska centrálna banka má svoje sídlo v Nemecku, vo Frankfurte. Nemecký europoslanci majú teda k tejto inštitúcii o niečo bližšie než europoslanci z iných krajín, ich kontakt je o niečo tesnejší. Práve Európska centrálna banka v záverečnom hodnotení Slovenska vyjadrila istú pochybnosť z pohľadu dlhodobej udržateľnosti inflačných kritérií po vstupe Slovenska do eurozóny.

  • Je to len ojedinelý názor, alebo rozšírenejšia obava?

Obavu o schopnosť dlhodobejšieho udržania inflačných kritérií vyslovila Európska centrálna banka, ktorá je európskou odbornou autoritou v tejto oblasti. Preto má uvedený výrok svoju váhu a priestor. Na druhej strane však maastrichtské kritériá a euro majú svoju históriu. Veď aj zakladateľské krajiny eurozóny, vrátane Nemecka, prechádzali po schválení maastrichtských kritérií obdobiami, keď zaostávali v ich plnení, a to aj v čase, keď už euro bolo spoločnou menou. Euro sa napokon ukázalo ako silná mena a pod jej strechou jednotlivé krajiny eurozóny prekonávajú svoje čiastkové problémy. Preto pokladám za správne, že v danej chvíli ďalšie európske inštitúcie, vychádzajúc z preukázaného plnenia kritérií, takmer jednohlasne podporujú vstup Slovenska do eurozóny. Je to významný politický signál a podpora úsilia ďalších krajín usilujúcich o vstup v budúcnosti.  

  • Dvojnásobným posunutím centrálnej parity urobilo Slovensko rekord – neobávate sa, že odstránením silnej koruny Slovensko skutočne zasiahne výrazná inflácia?

Slovenská koruna  v rokoch 1991 (ešte v rámci federácie) a 1998-9 zdevalvovala viac než zodpovedalo reálnemu stavu hospodárstva. Samozrejme, aj s patričnými inflačnými dôsledkami. Preto dnes, aj za podpory silného ekonomického rastu a exportu, dochádza k jej výraznému posilňovaniu. Tento proces prebieha i v niektorých ďalších nových krajinách Európskej únie. Dvojnásobné posunutie centrálnej parity je len reálnym odrazom tohto vývoja. Posilňovanie koruny má účinky zmierňujúce infláciu. Zafixovanie kurzu koruny stanovením konečného konverzného kurzu túto výhodu odstráni. Zatiaľ sa ani jednému novému štátu eurozóny sa nepodarilo vyhnúť pred cenovým poskočením. Za riziko pokladám najmä cenové napodobňovanie. Najnovšie signály už hovoria aj o raste cien na Cypre a Malte. Opatreniami štátu však treba dosiahnuť, aby cenové pohyby neboli príliš silné a aby sa vykonali kroky na podporu slabších skupín občanov.

  • Podľa niektorých expertov aktuálna parita 30,126 nie celkom ideálne zodpovedá dlhodobým potrebám slovenskej ekonomiky. Ako ju vnímate vy?

Stanovenie aktuálnej centrálnej parity slovenskej koruny voči euru na úrovni 30,126 má korektnú logiku. Jej úroveň bola postavená na infime, t.j. na úrovni, ktorú slovenská koruna doposiaľ nedosiahla. Európska centrálna banka tým podľa mňa vyslala signál, že výrazné posilňovanie kurzu slovenskej koruny pokladá za vierohodné a dosiahnutú úroveň za udržateľnú, a zároveň vyslala významný signál svojej predstavy konečného konverzného kurzu slovenskej koruny voči euru. Treba pripomenúť, že doposiaľ všetky krajiny pri vstupe do eurozóny mali konverzný kurz zhodný s centrálnou paritou.

  • Kde vy vidíte ideálnu hodnotu konverzného kurzu?

Jednoduchá odpoveď: Ideálna úroveň je taká, ktorá je ideálna pre občana, podnikateľa aj štát. Keďže ideálny vzorec na jej výpočet neexistuje, ideálnu hodnotu konverzného kurzu každej meny môže vygenerovať len trh. Problémom je, že časový priestor pre dlhodobejšie generovanie optimálneho kurzu je obmedzený. Na druhej strane, určite najvhodnejšou chvíľou pre jeho stanovenie je moment, keď sa ekonomike darí. Ak Slovensko prijalo väčšinové politické rozhodnutie vstúpiť do eurozóny k 1.1.2009, tak ideálnym kurzom by mohla byť úroveň, okolo ktorej bude kurz koruny kolísať s minimálnou odchýlkou v období najbližších troch týždňov, bez potreby vonkajších zásahov. Ak to bude práve súčasná centrálna parita, tak sa Európska centrálna banka dobre strafila. Bude to ideálny kurz pre danú chvíľu, avšak život pôjde ďalej.

  • Je dobré tlačiť kurz čo najnižšie, aby to bolo výhodné pre ľudí a postaviť záujmy podnikov – exportérov do úzadia?

Žiadne násilie nie je dobré. Hospodársko-politické signály môžu generovaniu ideálnej hodnoty konverzného kurzu rovnako napomôcť, ako ho aj pokaziť. Nízky kurz slovenskej koruny je spolu s relatívne dobrou kvalifikáciou a nízkou cenou pracovnej sily významným faktorom vstupu zahraničných investícií. Na druhej strane nízky kurz slovenskej koruny vytvára predpoklady pre značný odliv pracovnej sily do zahraničia a znižuje hodnotu príjmov, úspor a majetku našich občanov. Kde leží modus vivendi týchto protikladov, to opäť môže s konečnou platnosťou ukázať len trh. Žiaľ, nedostatok času je v tomto ohľade limitujúcim faktorom.

  • Kde vidíte najväčšie úskalie celého procesu po 1. januári 2009?

Principiálnym problémom nebude definitívna úroveň konverzného kurzu. Ekonomika Slovenska sa nakoniec pomerne rýchlo zaadaptuje a nastaví na danú úroveň. Kľúčové problémy, ktoré bude potrebné prekonať, dokonca v značnej miere neodvisia od toho, či euro zavedieme alebo nie. Ekonomický rast Slovenska naďalej zostane krehký, postavený na nízkych mzdách, nízkych priamych daniach a štátnej pomoci, orientovaný na montážnu nízkokvalifikovanú prácu. Bude treba riešiť nedostatok pracovnej sily, vysporiadať sa s neudržateľnosťou dôchodkového systému, ozdraviť zdravotníctvo, zvýšiť efektívnosť štátnej a verejnej správy, zvládnuť čerpanie eurofondov atď, atď.     

REKLAMA

REKLAMA