Na Slovensku sa ľahko manipuluje

Ak parlamentné strany nepodporia vládu v úsilí schváliť jednotlivé mechanizmy pre stabilitu eura, tak je to základné narušenie cieľa a zmyslu koalície, hovorí v rozhovore predseda KDH Ján Figeľ.

Ján Figeľ
Ján Figeľ, komisár pre vzdelávanie, odborný výcvik a kultúru

Ako by ste zhodnotili rokovania v rámci koaličnej rady k téme mechanizmov na zabezpečenie stability eurozóny? 

Na koaličnom rokovaní sme sa zhodli, že táto téma je náročná a vyžaduje si ďalšie rokovania. Vzhľadom na doterajší pretrvávajúci postoj strany SaS a to, že nateraz nevieme dospieť k dohode, bolo prijaté riešenie, ktoré zdanlivo môže vyvolávať otázniky, ale v skutočnosti môže ponúknuť aj proces a istý čas na nájdenie riešenia. Riešenia, ktoré nebude blokovať dôležité európske procesy, ale ich formovať. Jedna z krajín eurozóny musí byť posledná. Tak je to pri každom schvaľovacom procese a ja verím, že to nebude znamenať blokovanie celku ale skôr dopovedanie posolstva. KDH prišlo pred dvadsiatimi rokmi s myšlienkou slovenskej európskej hviezdičky, resp. dvoch stoličiek pre vtedajšie Československo. Vývoj bol medzitým rozmanitý, ale túžba po európskej perspektíve po siedmich rokoch skutočného členstva, dnes už nie len v EÚ ale aj v eurozóne, znamená pozvanie  k zrelosti a zodpovednosti za toto členstvo.

Odkaz koalície bol však značne rozporuplný. Na jednej strane sa rozhodnutie odložilo pre ďalšie rokovania,  na druhej SaS deklaruje, že postoj nezmení. Budú teda tieto rokovania teda viac vnútrokoaličné alebo opozično-koaličné?

Politika už ukázala veľmi veľa zmien v rôznych príkladoch a historických súvislostiach, pozitívnych aj negatívnych. Mám nádej, že tento prípad môže byť pozitívny. Za KDH chceme pre to urobiť, čo je v našich silách, v argumentácii, v otvorenosti a aj v hľadaní potrebného riešenia. Rozhodnutie nie je prísne vzaté koaličné alebo opozičné, pravicové alebo ľavicové, ale malo by byť slovenské a európske. Téma nás svojim dopadom ale aj významom presahuje, pretože ide o euro, ktoré je našou menou a aj európskou menou. To nie je o Grécku a niektorých krajinách. To je hlavne o celej eurozóne, o stabilite, dôveryhodnosti a budúcnosti eura. Sú tu dopady na ekonomiku, na finančný vývoj a určite aj na politiku. Za hnutie, ktoré vediem, som už pred časom vyjadril myšlienku, že táto téma si zaslúži širší konsenzus – ako bol napríklad samotný vstup do Európskej únie. Vtedy v roku 2003 prezident Rudolf Schuster zvolal všetky parlamentné politické strany a možno aj vďaka tomu a určite vďaka celkovému úsiliu, Slovensko zvládlo doteraz jediné platné a veľmi dôležité referendum. Dnes to nie je o vstupe, ale o vytvorení mechanizmu, ktorým euro a menová politika môže nadobudnúť výraznejšiu silu a stabilitu. Dnes totiž čelí nie len vnútorným problémom v jednotlivých krajinách, ale aj tlakom zvonku. To čo sa deje v USA s dolárom, to nie je bežný jav.

Rokovania by mali podľa mňa zahŕňať aj koaličnú úroveň a aj celkový politický rámec, kde aj opozícia môže a má byť súčasťou riešení, pretože ide o tému, ktorá, opakujem, je celospoločenská a  celoeurópska. Hlava štátu je reprezentant spoločnosti, nie len dovnútra ale aj navonok a preto je podľa mňa nevyhnutné fórum u prezidenta republiky, kde by predsedovia strán a predsedníčka vlády, prípadne iní reprezentanti hlavne finančného alebo menového sektora mohli definovať nevyhnutné kroky.

Máte pocit, že výhodou tohto fóra je aj väčšia transparentnosť oproti čisto medzi-straníckym  rokovaniam?

Bude skôr viac dôveryhodné. Prezident má už z titulu funkcie istý rozmer nezávislosti a autority. A zároveň vzhľadom na vývoj v posledných týždňoch má aj rozmer realizmu, pretože iné formáty by sa zrejme v  celkovom zámere nejavili ako dostatočne dôveryhodné. Rokovania na iných úrovniach tiež prebiehali, ale nepostačujú na celkové riešenie. Ja tým nechcem odsúvať základnú zodpovednosť koalície, ktorá ak je väčšinovou, tak by mala byť aj nosnou pre dôležité štátne a politické rozhodnutia, ale sú témy, ktoré si vyžadujú širší konsenzus. Euro je takouto témou.

Z koaličných lídrov máte ako bývalý eurokomisár najintímnejšiu skúsenosť s rozhodovaním na európskej úrovni, silami, ktoré ho motivujú, s jeho dynamikou. Vnímate túto svoju rozdielnu skúsenosť v dnešnej slovenskej diskusii o celej situácii v eurozóne? 

Určite, vo viacerých rovinách. Po prvé, Európska únia je v rukách členských štátov. My v Komisii sme skôr vykonávali, alebo pripravovali rozhodnutia, ktoré boli v rukách lídrov alebo jednotlivých krajín. Toto vedomie je veľmi dôležité, aby sme si uvedomili, že to nie je o tom, že Brusel rozhodol, ale my spolu na rôznych inštitucionálnych úrovniach realizujeme to, čo je potrebné a verím, že aj dobré. Je dôležité, aby sa integračná realita takto vnímala aj v politických stranách, že sa nedá výraznejšie oddeľovať európska a slovenská politika. Slovenská politika môže byť úspešná cez európsku politiku. Sme v strede kontinentu, ale ak to bude len geografia, tak to bude málo. Mala by to byť aj politika, ekonomika, komunikácia, mentalita, kultúra, ktoré budeme vnímať ako svoje, národné a zároveň európske,  ako to, čo nám pomáha rásť alebo rozvíjať svoje záujmy a vytvárať iné storočie než bolo to predchádzajúce, dvadsiate. Európska integrácia sa z pohľadu Slovenska stala nevyhnutnosťou a stala sa realitou. Rétorika Bratislava vs. Brusel pod heslom „cudzie nechceme, svoje si nedáme“ je skôr malosť alebo nezrelosť. Moje hlavné posolstvo z  rokov pri vyjednávaniach (o vstupe do EÚ, pozn. red) a potom v Európskej komisii je, že máme reálny vplyv a možnosť ovplyvňovať rozhodnutia významným spôsobom. Verím, že je stále v spoločenskom vedomí prítomné, že do Únie sme vstupovali nie aby sme sa viezli načierno, či zadarmo, ale aby sme napomáhali úsiliu o pokojný rozvoj našich demokracií, zdieľali záujmy a solidaritu a aby sme spoločenstvo formovali, nie ho blokovali.

Do akej miery panuje v tejto otázke mechanizmov na záchranu eura v radoch KDH zhoda? Minister Lipšic sa napríklad na vláde vyjadril proti trvalému eurovalu aj proti naplneniu kapacity toho dočasného.

Diskutovali sme o tom, naše odlišnosti boli viac o miere alebo poradí, o jednotlivých nástrojoch alebo detailoch v tých nástrojoch, napríklad o podiele Slovenska na eurovale, čo sa podarilo pri ďalších rokovaniach aj zmeniť. Názory boli odlišné v detailoch pomoci Grécku. Postoj KDH bol aj zostáva v línii prísnej a presne definovanej požičky, ktorá je pomocou na základe kritérií ako väčšia disciplína, ozdravenie a domáce úsilie. KDH malo už v minulosti a aj dnes výhrady k prenosu kompetencií, ktoré by oslabovali postavenie členských štátov a vytvárali by napríklad harmonizované priame dane, ďalšie inštitúcie alebo spoločné štruktúry. My nepotrebujeme zahusťovať inštitucionálny priestor, skôr vystužovať ho zrelými postojmi jednotlivých štátov a už existujúcich inštitúcii. Ak Pakt rastu a stability bola skôr irónia v rokoch Prodiho Komisie, tak nám nepomôžu nejaké krajšie názvy, ale skôr zodpovednejšia politika. Ak sme si v Európe zvykli, že 3 percentá je dobrý deficit, tak to je prehlbovanie dlhovej krízy, lebo deficit je život na úver. My skôr potrebujeme ani nie tak inštitucionálne ako mentálne zmeny. Jeana Monneta, jedného zo zakladateľov Únie, sa v 50. rokoch pýtali, či je vzhľadom na budúcnosť optimista alebo pesimista. Nehovoril o pocitoch, ale skôr o odhodlaní. Toto je skôr politický alebo etický postoj v situácii, ktorá nebola ľahká ani vtedy, a nie je ľahká ani dnes.

Ako sa hodnotíte závery stretnutia Sarkozy a Merkelová, ktorí žiadajú eurovládu, vyrovnané rozpočty, či daň z finančných transakcií.

Niečo z toho je v tej línii, ktorú popisujem a niečo je navyše. Stojí to za diskusiu a dnes sa Slovensko môže na tejto diskusii zúčastňovať ako rovnocenný partner. To, že hovoria o vyrovnaných rozpočtoch je dobrá správa. Či to dokážu Francúzi napríklad, kde pri každej väčšej zmene sú hneď ľudia v uliciach a štrajkujú, je veľká výzva. Nemecko je v tomto zmysle silnejšie a skôr žiada striktnú disciplínu. Je dobré klásť si za cieľ limit na dlhy, napríklad vo forme ústavného zákona, resp. ako cieľ na horizonte vyrovnané štátne rozpočty. Pokiaľ ide o financie, otázka znie ako, ale účasť finančného sektora alebo bánk na celkovej vyváženosti, na ozdravení verejných financií je veľmi potrebná. Platí o nielen v čase keď už je zle, keď už nastáva kolaps alebo default niektorých krajín, ale aj pri vyvažovaní celkovej situácie a osobitne vo verejných financiách v tom lepšom období.

Počas krízy sa prijímajú urgentné rozhodnutia z večera na ráno, štáty prijímali množstvo zásadných rozhodnutí napríklad o stopercentnej ochrane vkladov. To nebývalo. Štáty na seba preberajú záruky a banky ako keby žili ľahšie. Treba hľadať väčšiu účasť na zodpovednosti aj v bankovom sektore, resp. vyváženosť rizík. Spôsob by mal byť primeraný, taký, ktorý nezhorší konkurenčnú pozíciu Európy na svetových trhoch, ale skôr ju urobí vážnym, dôveryhodným a silným partnerom. To čo sa deje okolo dolára je tiež veľká výstraha. Nepotrebujeme eurobondy, ale oveľa zodpovednejšie narábanie s národnými dlhopismi. Už to že Európska centrálna banka kupuje dlhopisy jednotlivých štátov, je veľká zmena a tiež to má svoje limity.

Eurovláda je tiež termín, ktorý už svojím vyjadrením nie je o spoločenstve, ale o nejakej superentite. Prečo by sa mali lídri schádzať ešte hustejšie? Skôr  treba lepšie pripraviť summity. Prijímať na nich rozhodnutia, ktoré sú predpripravené aj doma a nebudú spôsobovať dichotómiu typu veľké tlačové vyhlásenia v Bruseli a celkom iné pondelky a utorky a všedné dni v Berlíne alebo v Bratislave. Toto nám škodí a oslabuje Európu. Západná Európa v 80. rokoch v dvoch tretinách obchodovala za a cez tzv. eurodoláre, doláre slúžiace na európskom kontinente. A dnes je situácia opačná, naša mena sa stáva svetovou a jej význam, jej stabilita, jej dôveryhodnosť je aj naším slovenským záujmom.

To, čo hovoríte sa trochu líši napríklad od vyjadrení vášho poslanca, p. Procházku, ktorý povedal, že Slovensko bude mať šťastie, ak sa ho bude eurovláda týkať. Je presvedčený, že prípadná z toho plynúca strata suverenity bude vyvážená definitívnejším zakotvením v európskom civilizačnom priestore.

Mne sa pojem vláda javí, akoby sme nedokázali tieto veci riešiť na úrovni Spoločenstva. Ak má eurovládu reprezentovať dnešná hlava Európskej rady a lídri, tak predsa sa aj teraz každý kvartál a dokonca aj mimoriadne sa takéto fórum schádza. Ak potrebuje iné označenie, prosím, ale to nepomôže ak budú iné hovoriť v Bruseli a iné v Bratislave – to bude škodiť. Pre úvod nejakého lepšieho vládnutia, spravovania vecí verejných by stačilo, aby sme boli dôveryhodnejší v tom, čo hovoríme a robíme ako EÚ, ako Európania. Vnímal som napríklad veľkú zmenu v Nemecku, čo bol príklad pozitívneho posunu bez toho, že by sme vytvárali nejaké nové inštitúcie. Keď prišla Angela Merkelová a nahradila Gerharda Schrödera, tá istá krajina mala úplne iný prístup k európskym témam a hneď sa problémy riešili.

Vytváranie ďalších inštitúcií v čase, keď nevieme dôveryhodne odpovedať na niektoré základné otázky, kde už sme mali mať nielen podpisy, ale aj schopnosť, zrelosť, nie je volaním po nových inštitúciách, ale po nových prístupoch. 

Na základe prieskumov verejnej mienky predpokladám, že aj Vaši voliči sú z väčšej časti proti navrhovaným opatreniam. Čo hovoríte ľudom, keď sa na to pýtajú?

Ak neprijmeme kroky, ktoré stabilizujú a posilnia euro, pocíti to každý na svojej peňaženke, na svojich príjmoch na svojich úsporách, každý. Kým Schengen je dôležitý pre tých, ktorí prechádzajú cez hranice, cestujú, euro sa dotýka každého. Cez zamestnanosť, cez firmy, cez ceny, mnohonásobne. Ozdravovanie nebýva populárny proces, ale keď je zle ľudia volajú lekára, nie zabávača. Dnes je veľká väčšina vlád v Európskej únii stredopravých. Väčšinou je to tak, že úsporné opatrenia, striedmosť, zodpovednú politiku, odvahu k reformám, či už na železniciach alebo v zdravotníctve, prinášajú stredopravé strany. Naši voliči sa tešili na európsku hviezdičku, na európsku stoličku, boli sme pri tom, dokonca som na tej stoličke sedel ako prvý slovenský komisár EÚ.

Pre KDH a pre sympatizantov kresťanskej demokracie bola a zostáva európska integrácia jednym z pilierov a procesov, ktoré odpovedajú na vojnovú minulosť, na rozdelenie Európy, na to, čo tu nie tak dávno bolo, či už vo forme vojenskej okupácie alebo železnej opony. Nie je to téma prekonaná ale je to realita, ktorú si treba vážiť, rozvíjať a upevňovať. Ozdravovanie je náročné, ale môj otec by sa so mnou vymenil pri našich starostiach a som presvedčený, že by sa so Slovenskom ihneď vymenili Ukrajinci, alebo Bosniaci alebo národy z iných krajín, ktoré majú oveľa ťažšie problémy a nemôžu riešiť Schengen, alebo euro alebo témy ako Európa 2020.

My sme nepodľahli silným pokušeniam pred voľbami. Na Slovensku sa ľahko manipuluje, lebo skúsenosť s demokraciou, skúsenosť so zjednotenou Európou je krátka. Heslá, polopravdy alebo nepravdy o iných štátoch sú veľmi lákavé. To, že sme nepodľahli tým pokušeniam, zároveň znamená isté formovanie vedomia, ale aj líniu, ktorá sa dá čítať, ktorú nesieme. Preto aj dnes, po roku sa o ňu môžeme oprieť a verím, že aj v ďalších rokoch. Európska integrácia znamená aj príležitosť aj zodpovednosť. Ak na to budeme pozerať jednostranne, je to už falošné. Už je to čierne pasažierstvo. Poberáme obrovskú pomoc, ktorú napríklad tu v rezorte vnímam ako granty na výstavbu diaľnic, ktoré sú darom. Predchádzajúca vláda chcela zadĺžiť celé generácie na 30 rokov obrovskými miliardami. To bola grécka cesta. To, že dnes Slovensko touto cestou nejde, je výsledok volieb aj vďaka KDH. To, že v týchto dňoch sa zmenil výhľad Slovenskej republiky zo stabilného na pozitívny, je vďaka striedmosti našej politiky, finančnej aj hospodárskej. KDH malo vo volebnom programe po prvýkrát ako prvú kapitolu ekonomiku a v nej zvýraznenú požiadavku na ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, inak povedané o dlhovej brzde. Naši voliči sú citliví na niektoré javy, nielen na sľuby, ale aj na nezodpovednosť. A to je dobre. Všetci sa vychovávame aj navzájom.

V prípade, že by sa na Slovensku súhlas zmenami v eurovale nepodarilo zabezpečiť, viete si predstaviť, že vládna koalícia bude naďalej fungovať normálne?

Každá koalícia je prechodná. Nechcem tým nič relativizovať, ale každá koalícia je na istú dobu a s istým cieľom. Prvým cieľom koalície podľa zmluvy je podpora koaličnej vlády pri plnení programového vyhlásenia. Ak sa vláda rozhodne, a ona je rozhodnutá, predložiť parlamentu schváliť jednotlivé mechanizmy pre stabilitu eura a parlamentné strany ju nepodporia v tomto úsilí, tak je to základné narušenie cieľa a zmyslu koalície. V Nemecku tomu hovoria, že meniace sa väčšiny nie sú dovolené. Hovorím to preto, lebo tento princíp by vlastne narušil zmysel koalície. Potom by sme aj pri iných témach mohli vytvárať premenlivé koalície, čo si ani neželám, ani nepripravujem a myslím, že to nechcú ani iní. Za KDH chcem povedať, že nielen živíme nádej na zotrvanie a fungovanie koalície, ale chceme tomu konkrétne a korektne napomáhať. Euro je naša mena, ovplyvňuje všetky finančné záležitosti a ako integračná téma ovplyvňuje samozrejme aj politiku i geopolitiku. Ak v Európe začne istý pohyb preto, lebo niekto tieto mechanizmy zablokuje, tak to bude pohyb aj podľa toho, kto ako vážne berie svoje záväzky. V Únii je kontinuita záväzkov veľmi dôležitá. Stále sú niekde voľby, vlády sa neustále menia. Ak by to malo znamenať neustále prehodnocovanie záväzkov a dohôd, tak EÚ skončila. Je dôležité, aby si to aj slovenská vládna koalícia, ale aj všetky politické strany uvedomovali. My sme vstúpili do spoločenstva vedome, dobrovoľne, do perspektívneho klubu, ale on funguje len na báze vážnych a zodpovedných prístupov. Vládna koalícia nemôže byť len zahľadená do seba, nemôže byť nedôveryhodná z hľadiska rozhodujúcich tém. A podpora vlády v parlamente pri takýchto zásadných otázkach je predpokladom nielen jej existencie, ale aj fungovania.

V tomto kontexte sa vnútropoliticky natíska paralela so situáciou s Vatikánskou zmluvou, čo bola pre KDH vtedy téma natoľko dôležitá, že si nevedela ďalej predstaviť  fungovanie vlády.  Ak dnes existuje zhoda väčšiny koalície, že toto rozhodnutie (euroval) presahuje svojimi dôsledkami nie len toto volebné obdobie, neponúka sa aj rovnaký scenár?

Odpoveď na túto otázku má strana SAS, ktorá má v názve veľmi silné hodnoty. Ich chápanie a aplikácia sú veľmi dôležité. Aj v mikro aj makro rozmere. Aj v slovenskom aj európskom. A jedno s druhým veľmi súvisí, lebo európska sloboda a európska solidarita spolu súvisia prinajmenšom od druhej svetovej vojny. V hlbšom slova zmysle, vždy súviseli. Ale keď nebolo solidarity, väčšinou potom nebolo ani slobody. Nechcem hovoriť teraz o nejakých historických príkladoch, ale snáď najsilnejší bola mníchovská zrada. Euro je hlbší nástroj pre fungovanie spoločnej Európy. Je to nástroj, aby jednotný trh bol trhom a nie nejakým fragmentovaným, komplikovaným priestorom. A na tomto trhu to nie je len o konkurencii, ale aj o istej miere solidarity, že tým slabším sa pomáha. Ak sa slabší prejedajú, alebo nerozumne túto podporu využívajú, stanú sa závislými a môžu skolabovať. Grécky príklad je rukolapný. Najviac fondov dostávali Gréci, lenže fondy tak ako peniaze, sú len nástrojom a môžeme na ich využití rásť alebo sa korumpovať. Odpoveď na túto otázku má teda naozaj v rukách strana SAS, pretože ostatné strany majú zhodný postoj, konsenzuálny.  My sa budeme usilovať argumentačne a politicky komunikovať tak, aby sme tento konsenzus rozšírili aj na zostávajúceho partnera v koalícii. Možno ten čas, keďže niekto posledný hlasovať musí, bude dobre využitý.

REKLAMA

REKLAMA