Odloženie rozhodnutia koalície o eurovale nebola najlepšia cesta, ale jediná možná

Odklad hlasovania o eurovale je dvojsečná zbraň, môže sa stať, že to všetci schvália a ostane len Slovensko, čo zvýši pomyslený poker a potom bude pre každú stranu oveľa ťažšie povedať, že tieto veci nepodporí, tvrdí Ivan Švejna, podpredseda koaličnej strany Most-Híd.

Ivan Švejna
Zdroj: TASR, Radovan Stoklasa

Podobne ako Richard Sulík ste vyštudovaný ekonóm, zdieľate s ním liberálny náhľad na ekonomiku, vy však tvrdíte, že rozhodovanie o EFSF (eurovale) je skôr politickou ako ekonomickou otázkou, čo je opakom toho, čo hovorí predseda SaS. Z čoho podľa Vás plynie tento rozdielny náhľad?

Na euro sú rozdielne názory ako ekonómov, tak politikov. Ja osobne som nebol nadšenec rýchleho prijatia eura, Richard Sulík napríklad bol, čím sa netají. Môj odborný názor bol, že nebolo treba sa ponáhľať. Poliaci a Česi napríklad vyčkávajú na lepšie podmienky, my sme sa ho rozhodli prijať rýchlo. Faktom ale je, že ho Slováci chceli. Euro má v sebe zakódovanú nerovnováhu, ktorá vyplýva z rovnakej menovej politiky pre krajiny s rozdielnym stupňom rozvoja a stavom financií, ktoré potom platia rôzne úroky za pôžičky. Krajiny dlhodobo nedodržiavali kritériá, ktoré sme si stanovili vopred. Každý vedel, že tu je problém, ale nikto nevedel ako sa to prejaví.

Ak ale hovoríme o rozhodnutí, ktoré je teraz na stole vlády a tiež Národnej rady SR o posilnení kapacity tzv. dočasného eurovalu, je politické alebo ekonomické?

Samozrejme to súvisí s politikou a môžeme polemizovať, či integračný proces nešiel príliš rýchlo. Možno to chcelo dlhšie obdobie, aby sa krajiny otestovali, či na menovú úniu majú. Stav je ale taký, aký je. Ekonomické názory na riešenie sa líšia od vrátenia sa k národným menám cez možnosť rozdeliť krajiny na tie, čo na to majú a ostatné a tretí názor, ktorý hovorí, že je treba udržať euro za každú cenu. Každá z alternatív má plusy a mínusy. Aj keby sme ale chceli niekoho vylúčiť, neexistujú na to mechanizmy. Môžeme ešte diskutovať o duálnom systéme s dvomi menami.

Euro je v prvom rade integračná mena, výraz integrácie do celku a je evidentné, že drvivá väčšina politikov sa bude snažiť urobiť všetko pre to, aby sa eurozóna nerozpadla. Ani nie z dôvodu ekonomického, ale integračného. Osobne si preto myslím, že eurozóna sa z strednodobého hľadiska zachová. Neviem si predstaviť, že by niekoho vylúčili. Akýkoľvek názor politika na riešenie je dnes unikátny, lebo sa takýto problém nikdy predtým neriešil, nemáme skúsenosti. Napríklad pri spoločných eurobondoch by zjednodušene povedané, tí , čo hospodária zodpovedne doplácali na tých, ktorí hospodária nezodpovedne. To potom otvára legitímnu diskusiu, kde je hranica solidarity, na ktorej je Európska únia postavená. Líšime sa v tom, kde túto hranicu vidíme, čo vytvára problém. Navyše dnes sa tá hranica posúva každý mesiac.

Ktoré z návrhov riešení krízy eurozóny sa strane Most-Híd javia ako politicky prijateľnejšie?

To, že koalícia odložila rozhodnutie na neskôr nebola najlepšia cesta, ale jediná možná cesta. Pokiaľ by každá strana dodržala postoj ako deklarovala, tak by to v parlamente neprešlo a pre Slovensko by nebolo dobré, aby sme to boli my, čo spustili nejaký proces. Akýkoľvek môže mať niekto názor, nie je to tak, že by autonómne rozhodnutie jednej krajiny zostalo bez vplyvu. Neexistuje riešenie, ktoré by sa nás nedotklo. Žiaden politik nemá  stopercentné riešenie ako to urobiť, má len názor a nevieme ako to dopadne. Sme v EÚ rodina, do ktorej chceli Slováci vstúpiť, akurát by sme mohli hlasnejšie na európskej úrovni hovoriť svoj názor. Nemôžete však mať eurofondy, ktoré vyhlasujete za solidaritu, ale keď o solidaritu požiadajú tak poviete, že nie. Je to ako s manželstvom, záväzok voči partnerovi. Nemám rád apriórne viny, ktoré označujú celý národ, bola to chyba jednotlivých vlád. Za Slovensko by som bol veľmi opatrný pri poučovaní, pretože my sami nedodržujeme kritériá. Nehovorím, že netreba ukázať prstom, ale negeneralizoval by som.

Celkovo by som ale nevidel odloženie rozhodnutia ako negatívum. Horšie by bolo, keby bolo teraz a hneď by sme dostali „Čierneho Petra“. Navyše je to dvojsečná zbraň, môže sa stať, že to všetci schvália a ostaneme len my, čo zvýši pomyslený poker a potom bude pre každú stranu oveľa ťažšie povedať, že my tieto veci nepodporíme.

Dá sa teda povedať, že v tomto štádiu nejde už veľmi o rokovania, ktoré sa do veľkej miery vyčerpali, ale o spoliehanie sa na tlak, ktorý nastane v prípade, že posilnený euroval prejde v ostatných krajinách?

Nemôžeme hovoriť za druhých.  Je lepšie odložiť, na čom sme sa nedohodli ako ísť do niečoho, čo je neisté. Keby to neprešlo, tak by to malo nevídané dôsledky aj na terajšiu vládu. Nehovoríme o najlepších možnostiach, ale len o schodných možnostiach. Ja tiež nehovorím, že euroval je dobrý variant. To ukáže len čas. Keď sa problémy, ktoré má riešiť euroval nebudú riešiť v tých konkrétnych krajinách, tak nám je celý euroval nanič. A na to treba tlačiť. Treba prísť s nejakou cestou a dať im rozumný čas.

K tomu smerujú aj nové návrhy, o ktorých hovorili Sarkozy a Merkelová  – užšia fiškálna koordinácia, eurovláda. Je toto podľa Vás cesta?

Ak niekto porušuje fiškálne pravidlá, ktoré by nemal porušovať, zvádza to k posilňovaniu integrácie. Druhý názor je, že sa treba naopak zastaviť a  na tejto úrovni integrácie riešiť to, aby krajiny, ktoré už sú medzi nami plnili záväzky. Ak idete autom 80-kou a to auto sa trasie, je tam nejaký problém. Potom je otázka, či má zmysle pridať plyn a zrýchliť integráciu, alebo sa zamyslieť, kde je chyba.

Je logické, že niekto má pocit, že ak sa bude viac stretávať, vyrieši problémy. Sú to všetko legitímne diskusie, do ktorých a ako Slovensko musíme zapojiť. V referende sme sa rozhodli, najväčšie politické strany rozhodli aj o vstupe do eurozóny. Otázne je do akej miery integrácie chceme ísť. Či hovoríme o zjednotení základu korporátnej dane na úrovni Nemecka a Francúzska alebo na úrovni Slovenska. Keď mi poviete, že sme za to, aby bola 19 % daň pre právnické osoby v celej EÚ, tak poviem áno, lenže mám pocit, že to pôjde opačným smerom, zvýšenia dane na ich úroveň.

Diskusia v tomto bode ešte nie je na takejto úrovni.

Ale je to merito veci. Ak hovoríme, že chceme zjednotiť rozpočtové pravidlá, tak na akej úrovni? Ak je úroveň prísnejšia pre Slovensko, tak poviem – áno, nech nás to ťahá vpred. Vyrovnaný rozpočet? Vynikajúca myšlienka, ja som za a podporujem to. Dá sa integrovať aj administratívne rýchlejšie, ale dá sa aj zastaviť a porozmýšľať, prečo sme v situácii, v ktorej sme. Napríklad prečo máme dve sídla Európskeho parlamentu , či idú eurofondy tam kam majú, či Únia hospodári dobre atď. To nie je protieurópsky názor.

Most-Híd je teda pripravený konštruktívne diskutovať o týchto návrhoch?

Sme strana, ktoré hľadá konštruktívne riešenia problémov. Mlieko je rozliate, musíme rozmýšľať ako problém riešiť a to riešenie, nie je v tom, že povieme – vy si choďte ako chcete. Nejde o nadšenie z eurovalu, ale zatiaľ to je jediný návrh, s ktorým súhlasí drvivá väčšina krajín a politikov. Budeme sa podľa možností zapájať čo najviac.

Budete sa snažiť diskutovať s Vašimi poslancami za OKS, ktorí rovnako deklarujú, že ich stanovisko je nemenné?

Náš pohľad za stranu je jasný. Je to zložitá situácia, kde ide o otázku prežitia eurozóny. Prežitie eurozóny a euroval nie sú dve rozličné veci. Môžeme sa rozprávať o miere ale nie o princípe. Slovensko by sa malo prispôsobiť riešeniam. Pokiaľ ide o OKS budeme diskutovať, našou úlohou ale nie je meniť svetonázor. Otázka je jasná a dovtedy sa môže všeličo zmeniť. Keď príde hlasovanie, každý musí hlasovať podľa svojho vedomia a svedomia a na váhy si dať všetky plusy, mínusy a hlavne dôsledky. Sme malá, otvorená ekonomika. Nie sme Anglicko. Náš HDP padá a klesá s automobilkami. Čokoľvek urobíme musíme si byť vedomí dôsledkov.

Ak aj vy hovoríte, že dôsledky budú zásadné, čo v prípade, že Slovensko súhlas nebude ako jediné schopné dať? Viete si predstaviť ďalšie fungovanie koalície?

Nepredbiehal by som. Poznám kolegov z SaS, chápem ich a rozumiem tomu, že z ich pohľadu ide o neefektívnu investíciu. Teraz ale nejde o ekonomiku. Prirovnal by som to k <s> </s>humanitárnej akcii, kde vieme, že sa peniaze na ňu vyložené nikdy nevrátia, ale idete tam, pretože ste presvedčený, že takáto operácia je správna a že niekomu idete pomôcť. Jednoduchšie je pri tom vždy neisť. Dnes sú ale v hre dôsledky, ktoré sa len ťažko dajú vyčísliť. Stále ešte ale máme relatívne dosť času.

REKLAMA

REKLAMA