Odmietanie trvalého eurovalu nie je prekážkou pre vstup do akejkoľvek koalície

„Trvalý euroval vnímame ako morálny hazard, plytvanie prostriedkov európskych daňovníkov, a vidíme ho nie ako riešenie, ale ako predlžovanie agónie. Myslíme si teda, že jediné poctivé riešenie, čo tým krajinám aj pomôže, je jednoducho riadený bankrot, vystúpenie z eurozóny, prechod na vlastnú menu, devalvácia meny voči euru a naštartovanie ekonomiky nanovo,“ uviedol v rozhovore pre EurActiv Juraj Droba, v uplynulom období poslanec NR SR za stranu SaS a podpredseda Zahraničného výboru.

Juraj Droba (TASR)
Zdroj: TASR/Martin Baumann

Ako sa SaS pozerá na ďalšie rozširovanie EÚ? V programe spomínate členstvo Bosny a Hercegoviny, Čiernej Hory, Macedónska či Srbska. Čo s Tureckom?

Slovenský parlament na poslednej schôdzi schválil prístupovú zmluvu Chorvátska k Európskej únii. Myslím si, že je to dlh, ktorý sme splatili našim chorvátskym partnerom. Naša krajina bola veľmi nápomocná pri týchto prístupových rokovaniach. Podľa mňa to bolo jedno z najdôležitejších rozhodnutí Národnej rady v tomto období, aj keď sa to možno navonok tak nejaví.

Zároveň si však myslím, že to bolo posledné rozšírenie Európskej únie na najbližších päť, ale možno aj desať rokov. Určite budeme podporovať prístupové rokovania a postupnú aproximáciu štyroch krajín západného Balkánu do Európskej únie. Reálna šanca na splnenie všetkých podmienok je podľa mňa horizont piatich a viac rokov.

Čo sa týka Turecka, situácia je niekde inde ako bola pred tromi či štyrmi rokmi. Myslím si, že jednak v Európskej únii panuje určitá „únava z rozšírenia“, tak ako aj na strane Turecka, na čo už  poukazujú aj prieskumy verejnej mienky. Zďaleka neexistuje taká veľká podpora pre vstup do EÚ. Skôr naopak. Podľa mňa nad tými, ktorí veria, že Turecko by malo byť členom EÚ, prevažujú už skôr tí, ktorí si myslia, že krajina môže byť mostom medzi Blízkym východom a Európou.

Prvá základná otázka je, že či sa Turecko vôbec chce stať členom Európskej únie. Podľa mňa skôr nie. Druhá otázka je, že či by Turecko vôbec bolo schopné splniť všetky podmienky a uzavrieť väčšinu prístupových kapitol. Nechám to teda v tejto otvorenej rovine. Nemáme vyhranený názor na to, že či Turecko áno alebo nie. Tvrdíme, že každý, kto sa kvalifikuje a splní podmienky, by mal byť pripustený.

Jednou z hlavných tém, ktorou sa bude zaoberať vláda bezprostredne po voľbách je schvaľovanie rámca pre európsky rozpočet na obdobie 2014 – 2020 či otázka nových vlastných zdrojov v podobe daní. Čím by chcela strana prispieť do tejto diskusie?

Naša pozícia bude, že treba redukovať výdavky Bruselu a tlačiť na to, aby začal šetriť. Myslíme si, že neexistuje dôvod na to aby europoslanci lietali biznis triedou, aby bývali v päthviezdičkových hoteloch a podobne. Neexistuje tiež dôvod na to, aby mali astronomické platy. A paradoxne je to najmä v prípade zástupcov tých krajín, ktoré by mali čo najviac šetriť, aby sa nestali obeťami dlhovej krízy.

Vychádzame tiež z postulátu, že SaS nebude podporovať zvyšovanie daní a harmonizáciu daní. To znamená, že budeme dávať veľký pozor na to, aby nedošlo k nekonsenzuálnemu rozhodnutiu poza náš chrbát, aby sme neboli dotlačení do podmienok, s ktorými sa naša strana necíti komfortne. Zároveň sme presvedčení o tom, že robíme dobre aj pre Slovensko.

V programe proklamujete, že po voľbách nepodporíte trvalý euroval. Aké potom vidíte riešenie dlhovej krízy?

Trvalý euroval vnímame ako morálny hazard, plytvanie prostriedkov európskych daňovníkov, a vidíme ho nie ako riešenie, ale ako predlžovanie agónie. Ak by bolo treba aktivovať trvalý euroval, mohol by ešte zachrániť malé štáty. Avšak v momente, keď by sa v problémoch ocitli niektoré z tých štyridsať a viac miliónových krajín, napríklad Španielsko a Taliansko, o ktorých sa teraz veľa hovorí, tak trvalý euroval by aj tak nestačil.

Myslíme si teda, že jediné poctivé riešenie, čo tým krajinám aj pomôže, je jednoducho riadený bankrot, vystúpenie z eurozóny, prechod na vlastnú menu, devalvácia meny voči euru a naštartovanie ekonomiky nanovo.

Uvedomujete si, že odmietnutím niektorých tém, ako je napríklad práve trvalý euroval, sa možno diskvalifikujete z povolebnej spolupráce s inými stranami?

Myslím si, že dnes už otázka takto nestojí. Máme niekoľko príkladov aj z iných krajín Európskej únie, kde súčasť vládnej koalície nehlasovala za európske stabilizačné alebo finančné mechanizmy. Neberieme to za diskvalifikáciu, pretože aj Mikuláš Dzurinda veľmi jasne povedal, že by mu nevadilo riešenie na holandský spôsob, hoci pred pár mesiacmi, keď sa hlasovalo o eurovale, mu to ešte vadilo. Myslím si, že už aj slovenskí voliči sú oveľa citlivejší na to, akým spôsobom sa minú štátne peniaze a náš postoj preto nevidím ako prekážku pre vstup do akejkoľvek koalície.

Pri koncipovaní priorít v kontexte európskych tém, v čom podľa Vás nastal najväčší posun v porovnaní s rokom 2010?

V roku 2010 bolo vypuklým problémom Grécko. Videli sme kulminujúcu dlhovú krízu, ktorá prišla z USA pre subprime hypotéky, čo to celé odštartovali. Štát sa rozhodol generovať hypotéky pre ľudí, pričom o nich vedel, že nebudú mať šancu ich splácať. Situáciu skomplikovali potom derivované produkty vznikajúce na finančných trhoch. V Európe v roku 2010 rezonovala téma Grécka. Hĺbka a rozsah problémov eurozóny vtedy ešte neboli známe. Poviem to teda metaforicky, že od roku 2010 sme sa posunuli od Grécka k samotnému fundamentu a podstate eura ako spoločnej meny.

Rezonujúcou témou je fiškálna dohoda, ktorú odmietli Briti a Česi. Vzniká teda akási viacrýchlostná Únia. Aké výhody či riziká vidíte pre Slovensko?

Británia a aj Česká republika mi osobne boli vždy sympatické tým, čo robili. Myslím si, že mali veci premyslené trošku viac dopredu a neboli to takí bezhlaví urputní eurooptimisti, ktorí sa vrhali do všetkých europrojektov len preto, lebo tam svietili tie štyri písmenká – euro. Podľa mňa SaS bude zaujímať skôr ten konzervatívnejší postoj, ktorý pred pár mesiacmi reprezentoval aj David Cameron a ktorý tak isto aj v Českej republike zaujíma určitá časť elít.

Podporili by ste zrušenie jednomyseľnosti pri rozhodovaní o určitých otázkach?  

Zrušenie jednohlasnosti by na jednej strane umožnilo bloku veľkých krajín kedykoľvek prehlasovať malé, takže pri istých témach má zmysel. Mne sa veľmi nepáči, že aj v oblastiach, kde by  mala platiť, boli krajiny vmanévrované alebo vmanipulované do toho, aby hlasovali tak, ako sa to páči Bruselu. Či už sa bavíme o írskom referende alebo o slovenskom hlasovaní o eurovale a podobne. Takže, nalejme si čistého vína – jednohlasnosť nie je úplne garantovaná a veľké krajiny vždy vyvíjajú tlak aký len môžu, aby si vynútili súhlas menších štátov, ak to potrebujú. Ja by som na jednohlasnosti trval, ale nie je reálne ju ustáť.

Pozadie

Rozhovor patrí do série realizovanej v rámci spracovania analýzy postojov slovenských politických strán k európskym otázkam pred parlamentnými voľbami 2012. Výsledky analýzy budú prezentované 2. marca v priestoroch Európskeho informačného centra v Bratislave.

REKLAMA

REKLAMA