Pätoprstý: S negatívami eura sa možno vyrovnáme do troch rokov

Debatu, ktorý čas je na prijatie eura najlepší, už považuje za virtuálnu. Ak je Slovenská ekonomika flexibilná prípadné negatíva Eura absorbuje do troch rokov. Inflácia postihne najmä služby, ale výrazný rast prílevu investícií už neočakáva. Hlavný analytik UniCredit Bank Viliam Pätoprstý.

Viliam Pätoprstý
Viliam Pätoprstý
  • Je rok 2009 ten najvhodnejší okamih na prijatie eura, alebo by bolo lepšie počkať, pokiaľ sa slovenská životná úroveň viac priblíži eurozóne?

Z technického hľadiska je táto otázka už zbytočná. Proces sa rozbehol pred tromi rokmi a táto otázka bola relevantná v roku 2005, keď sme vstúpili do ERM II. Samozrejme, na problém sa môžeme dívať aj z čisto ekonomického hľadiska.

Pozrime sa na príklad krajín, ktoré prijímali euro v minulosti. Možno ich rozdeliť do dvoch táborov – jeden je stredozemný, krajiny ako Taliansko, ktoré svoju menu systematicky devalvovalo a pomáhalo tak ekonomike prostredníctvom oslabovania kurzu. Druhý tábor sú krajiny ako Benelux, Nemecko… s veľmi silnou menou, ktorá stále posilňovala.

Chcem tým povedať, že mena je iba prejav toho, či ekonomika má snahu byť konkurencieschopnou. Ak táto snaha chýba, ako pri stredozemných štátoch, je jedno, či euro prijali alebo nie, ťahá sa to s nimi ďalej. Naopak, Nemecko alebo Benelux, napriek relatívne nižšiemu rastu, sú stále vysoko konkurencieschopné, aj keď svoju menu zafixovali.

Celá tá debata o vhodnej alebo nevhodnej dobe je do značnej miery virtuálna. Slovensko, podľa môjho názoru, dnes nevie cieliť zdroje svojej konkurencieschopnosti do budúcnosti a to by bolo rovnaké s eurom alebo bez eura.

  • Ako by ich malo cieliť?

Je to systém podpory vzdelávania, najmä vysokoškolského, podpory sofistikovanejších projektov s vyššou pridanou hodnotou… Slovensko malo z tohto pohľadu najhoršie štruktúrované eurofondy v regióne už v rokoch 2004 – 2006 a to bolo obdobie vlády, ktorá sa hlásila k tomuto cieľu.

  • Existuje však nemálo názorov, ktoré presadzujú prijatie eura neskôr, napríklad o päť rokov, keď životná úroveň bude vyššia. A zdá sa to logické, keďže Slovensko je stále v štádiu rastu a dobiehania…

Flexibilná ekonomika by mala byť schopná absorbovať prípadné negatíva vstupu do eurozóny a všetky prvotné šoky v horizonte troch rokov. Dovtedy tu bude najmä problém s infláciou, keďže doteraz nám pomáhalo najmä posilňovanie meny, ktoré zlacňovalo dovozy. Zavedením eura sa táto možnosť stratí.

  • Ľudia však vidia napr. Česko, kde je životná aj ekonomická úroveň vyššia a pýtajú sa, prečo o eure ešte seriózne ani neuvažujú. Vzniká tak otázka, či sme sa neunáhlili?

Euro je do značnej miery psychologický projekt. Dnes nemáme žiadne relevantné výstupy z modelov alebo simulácií, ktoré by hovorili, či euro je výhodné alebo nie. Základný problém je, že ide o veľmi krátke obdobie. Bolo tam tiež príliš veľa zmien a štrukturálnych zlomov, aby sa to dalo analyzovať. Výsledok je, že aj optimisti aj pesimisti si vždy nájdu argumenty. Je zrejmé, že euro podporuje zahraničný obchod a investície, tam nie je žiadny spor. Na druhej strane zasa stoja argumenty ako strata menovej politiky.

Ja mám pocit, že je to skôr politický sentiment ako ekonomický. Ak sa pozrieme na Českú republiku, kde prezident môže relatívne ľubovoľne menovať členov bankovej rady a menuje ich, podľa môjho názoru, na svoj obraz, tak to politikum je evidentné. Aj pri posudzovaní Slovenska bolo vidieť, že ten proces je mimoriadne politický.

  • Akú infláciu môžeme očakávať po prijatí eura?

Pre nás sú odhady Európskej komisie pomerne optimistické. Náš odhad národnej inflácie je nárast z tohtoročných 4% na 4,4%, takže určitý nárast tam bude. Zároveň sme v období silných tlakov, ktoré nesúvisia s eurom, napr. potraviny a komodity všeobecne.

  • Ktorý faktor bude najvýznamnejší v náraste inflácie?

Okrem potravín, ktoré sú naozaj problémové, zaznamenáme nárast cien služieb, kde je dlhodobá dopytová inflácia, keďže krajina stále dobieha západný štandard. Samotné euro by mohlo prispieť k inflácii hodnotou 0,5% až 0,7%. V tom je zahrnutý aj efekt zafixovania kurzu, teda straty silnej koruny a vplyv zaokrúhľovania, ktorý je ťažké v tejto chvíli odhadnúť. Myslíme si, že súčasné nastavenie spotrebného koša nie celkom vystihuje tie komodity, pri ktorých bude tlak na zdražovanie najvyšší – najmä služby. Možno Bratislavčania budú cítiť väčší tlak po prijatí eura kvôli reštauračným, hotelovým a iným službám ako ľudia v Michalovciach či Prešove.

  • Bude ten nárast opodstatnený, alebo to bude skôr výsledok špekulácií a zneužitia situácie?

Čiastočne opodstatnený, pretože už tu nebude priestor pre ustálenie cien z titulu posilňovania koruny, najmä pri tovaroch. A čiastočne neopodstatnený v dôsledku rôznych očakávaní typu: „Bude euro – musíme zdražovať,“ ale tieto tendencie vidíme už teraz.

  • Nemôže sa u nás zopakovať scenár zo Slovinska, kde ľudia prežívajú doslova šok z vysokých cien?

V Slovinsku je inflácia skutočne vyššia, okolo sedem percent. My predpokladáme strop na Slovensku päť percent. Otázka je, či tie dve percentá rozdielu sú veľa alebo málo. Podľa mňa to nie je až taký veľký rozdiel. Ľudia budú môcť stále povedať, že sa zdražuje pre euro, toto budeme stále počúvať, napriek tomu, že inflácia bude nižšia ako v Slovinsku.

U nás by však situácia mala byť iná. Uvedomte si, že Slovinsko zažilo veľmi kontrolovaný rast cien energií pred vstupom do eurozóny, ktorý sa po tom uvoľnil a prispel k nárastu cien. Navyše, krajina trpí nižšou mierou konkurencie najmä na maloobchodnom trhu s potravinami, kde lokálny predajca je prakticky štátny podnik s veľmi veľkým podielom na trhu.

  • Takmer 90% starších ľudí sa obáva eura, čo je napokon logické, keďže necestujú, nepodnikajú… aké bude mať nová mena výhody pre nich?

Každý projekt je pre niekoho výhodnejší viac a pre niekoho menej. Nikto sa nezamýšľa nad tým, či máme podporovať vysoké školstvo, napriek tomu, že existujú štúdie, ktoré dokazujú, že vysoké školy využívajú najmä deti bohatších alebo už vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Systém pri tom financujú aj chudobnejší, ktorí k nemu majú nižší prístup. Rovnako je to aj s eurom. Tie efekty budú najmä pre podniky a ich zamestnancov. Samozrejme, je dobré, ak sociálne slabšie skupiny, ktoré budú znášať krátkodobé prvotné problémy najťažšie, dostanú určitú pomoc od štátu.

  • Aký odhadujete finálny kurz koruny k euru, ktorý sa zafixuje v lete?

Aktuálny vývoj a naše informácie zo zákulisia nám hovoria, že kurz by mohol byť fixovaný na úrovni trhu. Priestor pre korunu na posilnenie do konca júna je ešte minimálne 50 halierov. To znamená, že kurz by sa mohol pohybovať niekde okolo úrovne 31,50.

  • Bude to dobrý kompromis pre záujmy exportérov aj bežných ľudí?

Kurz by mal zohľadňovať aj očakávania budúceho vývoja, pričom rovnovážny kurz k obdobiu 2009 by mohol byť niekde na úrovni 30,5. Takže kurz 31,5 je stále ešte relatívne slabší kurz. Na druhej strane, ak by sme sa priblížili k úrovni 31, môžeme hovoriť o kurze neutrálnom pre podniky aj pre obyvateľstvo. Aj tu však platí, že ten efekt sa stratí do dvoch – troch rokov.

  • Môžeme kvantifikovať vplyv eura na ekonomiku a zahraničný obchod?

Existujú odhady, že jednotná menová oblasť podporuje ekonomický rast hodnotou približne pol až jedno percento HDP každý rok. Ak od toho odpočítame negatívne efekty, Slovensko by mohlo dosiahnuť pozitívny efekt prijatia eura na ekonomiku zhruba pol percenta ročne. Ten pozitívny proces sa už začal. Posledné dva roky sem investori prichádzajú s tým, že Slovensko čoskoro príjme euro a kurzové riziká sa stratia. Nedá sa preto očakávať náhly skok v raste ekonomiky len vďaka euru, ten efekt tu už je.

  • Takže nemôžeme očakávať veľký boom priamych zahraničných investícií, ako sme to videli pred rokom 2007?

To očakávať nemôžeme. Ak uvážime, koľko investícií sem prišlo v minulom roku a koľko ešte zostáva disponibilnej pracovnej sily, Slovensko má dnes dosť nasýtený trh práce. Žiadne mega-projekty posledných rokov už zrejme neprídu. Samozrejme, to neplatí pre malé investície, ktoré vznikajú každoročne v desiatkach a v konečnom dôsledku sú pre ekonomiku viac prínosné.

  • Mnoho ľudí očakáva výrazné zlacnenie úrokových sadzieb. Je to reálne?

Sadzby ECB by mohli koncom tohto roku poklesnúť. Priestor v horizonte najbližších 18 mesiacov je zhruba 0,75% až 1%. Slovenské sadzby sú dnes štvrť percenta nad úrovňou ECB, čo nám dáva možnosť na pokles sadzieb o zhruba jedno percento do jeden a pol až dvoch rokov. Samozrejme, veľa bude závisieť od toho, či sa európska ekonomika dokáže vzchopiť.

Naša centrálna banka musí do konca roka vyrovnať kľúčové úrokové sadzby. To znamená, že ešte tento rok uvidíme pokles minimálne o štvrť percenta a po prijatí eura vzniká priestor pre ďalšie tri štvrtiny percenta.

  • Výraznejší pokles teda bude závisieť od politiky ECB, ale tá zatiaľ nie je veľmi naklonená znižovaniu sadzieb…

Je pravda, že rétorika ECB je zatiaľ viac orientovaná na boj proti inflácii. Veľa bude závisieť od toho, či inflačné tlaky pominú alebo nie. Zároveň sa však množia aj negatívne správy o vývoji v priemysle v kľúčových ekonomikách eurozóny. Myslíme si, že tieto problémy napokon prevážia inflačné obavy a sadzby pôjdu dole.

  • Vstup do eurozóny sa v súvislosti so Slovenskom vníma ako ekonomická nevyhnutnosť. Prečo však napríklad Dánsko môže pohodlne prosperovať aj so zachovanou korunou?

Ekonomický rozdiel je v tom, že Slovensko je výrazne otvorenejšia ekonomika ako Dánsko. Náš pomer zahraničného obchodu k HDP je zhruba 170%, v Dánsku je táto hodnota okolo 100%, vo Veľkej Británii dokonca len 60%… To je ukazovateľ otvorenosti ekonomiky voči zahraničiu a Slovensko má evidentne väčší dôvod mať spoločnú menu ako Dánsko.

Navyše, v týchto krajinách je spokojnosť s domácou menou a virtuálny pocit nezávislosti s vlastnou menovou politikou. Ak sa však pozriete na rozhodnutia dánskej centrálnej banky, je jasné, že dánska koruna je naviazaná na euro v každom smere. Pocit vlastnej meny je skutočne len virtuálny a ide skôr o hru s politickým sentimentom.


Viac informácií a analýz o prechode na euro na blogu Viliama Pätoprstého.

REKLAMA

REKLAMA