Raučina: „Srbi boli pri projektovaní štátnej pokladnice prísnejší ako my“

Na vzniku srbského informačného systému na riadenie verejných financií sa aktívne podieľa aj slovenská firma QBSW. Do projektu dodala niekoľko aplikácií, ktoré tvoria jeho významnú súčasť. QBSW stála ako subdodávateľ aj pri zrode informačného systému Štátnej pokladnice na Slovensku, konkrétne vytvorila aplikácie jeho bankovej časti. Riaditeľ spoločnosti Vladimír Raučina hovorí o srbských špecifikách, ale aj o tom, v čom by mohol byť srbský model pre Slovensko inšpiráciou.

Raučina
Vladimír Raučina
  • V Srbsku sa zúčastňujete na projekte Financial Management Information System. Aká je jeho podstata?

Ide o systém, ktorý je vytvorený na riadenie štátnych a verejných financií. Zahŕňa prípravu štátneho rozpočtu a rozpočtu verejnej správy, ako aj jeho realizáciu v podobe plánovania výdavkov, realizácie platieb, vedenia účtov a vyhodnocovanie čerpania rozpočtu. Štát tak získava aktuálne informácie o skutočných i plánovaných príjmoch a výdavkoch v reálnom čase na dennej báze, čo mu umožňuje lepšie plánovať a efektívnejšie hospodáriť.

  • Museli ste sa vysporiadať s nejakými typicky srbskými špecifikami?

Dá sa povedať, že takým špecifikom je prísna požiadavka Srbov na centrálny register dodávateľov a inštitúcií, ktorým sa platí zo štátneho rozpočtu. Vyplýva to zo skúseností a mentality Balkánu. Chcú zabezpečiť, aby sa náhodou nestalo, že budú platiť niekomu, kto po príchode finančných prostriedkov, povedzme v zálohovej podobe, sa zbalí a odíde.

To sa, žiaľ, ešte stále deje, dokonca aj na Slovensku. Niektorí podnikatelia majú takú „kultúru“, že si nechajú dodať tovary alebo služby a potom „zabudnú“ zaplatiť. Vo väzbe na tieto mentálno-kultúrne skúsenosti, ktoré Srbsko ako krajina má, trvali na vzniku registra.

  • Ako v praxi funguje?

Zabezpečuje registráciu nedoplatkov. Ak je niekto dlžný štátnemu rozpočtu, žiadnu platbu z neho nedostane. Príde mu len výstraha, že „Vy ste dlžný takej a takej zložke štátneho alebo verejného rozpočtu –sociálnej, či zdravotnej poisťovni, daňovému alebo colnému úradu. My by sme vám mali zaplatiť za služby alebo tovary, ktoré ste dodali štátnym alebo verejným inštitúciám, ale nedostanete nič, pokiaľ nevyrovnáte váš záväzok.“

  • Takýto systém by bol veľmi dobrý aj na Slovensku, predišli by sme takým kauzám, akou bolo „Privilégium“… Dá sa v tomto zmysle povedať, že Srbi sú vlastne pred nami?

Dá sa povedať, že Srbi boli striktnejší pri zavádzaní štátnej pokladnice, ako sme boli my na Slovensku. Tieto myšlienky boli aj na Slovensku pri zavádzaní informačného systému štátnej pokladnice, len, žiaľ, nepodarilo sa to dotiahnuť do konca. Dôvody súviseli s tým, že registre nie sú prepojené, alebo že nebol dostatočne silný politický tlak, ktorý by vedel spojiť rezorty, v ktorých sú informácie sústredené.

My sme medzitým začali komunikáciu s rezortom ministerstva financií o tom, že by naozaj bolo dobré k informačnému systému slovenskej štátnej pokladnice takýto modul doplniť, aby sa dalo predchádzať kauzám typu „Privilégium.“  Príslušný úradník, ktorý by mal realizovať úhradu, by musel upozorniť svojho nadriadeného na všetky nedoplatky a záväzky firmy, ktorá má poberať platby alebo dotácie. Samozrejme, že by bolo treba aj dopracovať legislatívu, lebo tá celkom nie je nastavená na princíp „nedostaneš skôr, kým nezaplatíš.“  

  • Ako ste ďaleko s ministerstvom financií v tejto veci?

Zatiaľ sú to neoficiálne rozhovory, ktoré vedieme na rôznych úrovniach v rámci rezortu. Otázka je, ako to zakomponuje ministerstvo do potenciálneho rozvoja, či už informačného systému štátnej pokladnice, alebo do nejakej metodiky kontroly, ktorú v rámci jednotlivých rezortov a štátnej správy vykonáva Úrad finančnej kontroly. Tie informácie by boli zaujímavé aj z hľadiska zefektívnenia verejného obstarávania, čo nedávno prezentoval aj premiér. Centrálny register dodávateľov potenciálne umožňuje aj vyhodnocovanie všetkých dodávok za všetky rezorty od jedného dodávateľa v priebehu roka. Mohli by sme potom povedať: „Milý dodávateľ, vo verejnom obstarávaní si dodával jednotlivým rezortom v takejto kumulatívnej zložke a najlepšie podmienky si urobil tomuto rezortu. Ostatným však účtuješ drahšie! Prečo ty nedodávaš za nižšie ceny a za lepších podmienok?

Samozrejme, že je to otázka aj legislatívy a najväčší problém s tým budú mať jednotlivé ministerstvá, lebo tu ide o priamy útok na rezortizmus. Pokiaľ premiér nepríde s veľkým kladivom alebo baseballovou palicou, neudrie do stola na zasadnutí vlády a nepovie „bude to takto alebo vás všetkých vymením, milí ministri,“ tak dovtedy sa to asi ťažko pohne. Ani jeden šéf rezortu nebude ochotný dobrovoľne sa vzdať samostatného verejného obstarávania.

  • Vráťme sa však ešte k Srbsku. Ako ste sa dostali k tejto zákazke?

Bola to medzinárodná súťaž, ktorú vypísala a financovala Európska agentúra pre rekonštrukciu. Zúčastnili sa na nej veľké nadnárodné spoločnosti, ktoré museli spĺňať veľmi prísne kritéria. Nás, ako subdodávateľa, oslovil Hewlett-Packard na základe dovtedajších skúseností na Slovensku. Sme súčasťou konzorcia dodávateľov pod zastrešením generálneho dodávateľa, ktorým je HP.

  • Chystáte sa v krátkej dobe niečo podobné realizovať aj v iných krajinách na Balkáne alebo v Európe?

My by sme veľmi radi, ale záleží na vnútorných procesoch v jednotlivých krajinách. Vieme, že sa niečo pripravuje v Macedónsku, ale situáciu komplikovali nedávne politické turbulencie, formovanie novej vlády… je otázne, či tam bude vôľa a do akej miery si taká malá krajina môže niečo podobné dovoliť. Vieme si predstaviť, že ten systém, ktorý sme urobili v Srbsku, by bol veľmi dobre použiteľný v Bosne a Hercegovine. Boli by sme veľmi radi, keby sa pán Lajčák začal zaoberať, okrem politického upratovania, aj informačným systémom na riadenie štátnych a verejných financií v rámci predvstupových rozhovorom s EÚ.

  • Ako funguje systém riadenia a centralizácie verejných prostriedkov v okolitých krajinách?

Dá sa povedať, a to je bez akéhokoľvek prikrášlenia, že informačné systémy Srbska a Slovenska sú svojim spôsobom unikátne. V žiadnej inej krajine EÚ nebol prínos zavedenia štátnej pokladnice taký markantný, dynamický a finančne zmerateľný ako na Slovensku. Dôvodom je jeho komplexnosť. Ak vynecháme ten centrálny register na Slovensku, tak komplexnosť procesu spočíva v tom, že okrem Štátnej pokladnice je zriadená Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity, ktorá podlieha Ministerstvu financií. Ak je dlhová služba vyčlenená z národnej banky, odpadajú možné špekulácie s tým, čo prinesie dlhová služba z hľadiska výnosov a nákladov v bilancii banky. Agentúra spolu so Štátnou pokladnicou musia vykazovať benefity v prospech štátneho rozpočtu, a práve tu existujú naozaj merateľné výsledky.

Na základe našich poznatkov môžem povedať, že z európskych krajín sa práve slovenský a srbský informačný systém najviac približujú referenčnému modelu Svetovej banky.

REKLAMA

REKLAMA