Raučina: V informatizácii sa nezáujmu bežných ľudí nebojím

Vladimír Raučina, generálny riaditeľ spoločnosti QBSW, hovorí o praktických prínosoch informatizácie vo verejnej správe, možnosti financovať ju z fondov EÚ, i rizikách jej efektívnej realizácie.

Raučina
Vladimír Raučina
    • Čo v informatizácii verejnej správy na Slovensku najviac chýba, na čo by malo ísť najviac prostriedkov?

    Na Slovensku chýba informatizácii verejnej správy najmä obsah. Chýbajú programové nástroje, ktoré by umožnili občanom zjednodušiť komunikáciu s inštitúciami, a chýba tiež obsah, ktorý by automatizoval procesy v inštitúciách štátnej a verejnej správy. Oba tieto nosné piliere treba rozvíjať súčasne. Mnohokrát chodí občan z úradu na úrad, informatizáciou verejnej správy to vieme odstrániť, občan by ušetril čas a súčasne by sa zefektívnila práca verejných inštitúcií. Mohli by sme ísť konkrétne rezort po rezorte, mohli by sme vymenovávať medzirezortné nedostatky, no verím, že to bude obsahom Stratégie informatizácie spoločnosti a nadväzne na ňu aj štúdií realizovateľnosti, ktoré budú spolu tvoriť vecnú náplň Operačného programu Informačná spoločnosť.

    • Informatizáciu si už teda nemožno predstaviť tak, že sa nakúpia počítače ministerstvám a podobne…

    To rozhodne nie. Dnes už orgány štátnej správy, až na zopár výnimiek, sú vybavené výpočtovou technikou dostatočne, skôr zaostáva schopnosť využívať ju. A okrem toho, ak by existoval kvalitný obsah, aj to využitie výpočtovej techniky by bolo efektívnejšie.

    • Vaša spoločnosť pôsobí v informatizácii verejnej správy už dlhší čas, čo sa teda podarilo doteraz dosiahnuť?

    Naša spoločnosť sa v oblasti verejnej správy doteraz viac zameriavala na riadenie verejných financií (viac informácií na www.state-treasury.com). Konkrétne sme sa podieľali na vybudovaní jadra informačného systému Štátnej pokladnice SR. Aj s naším prispením sú dnes štátne financie na Slovensku riadené pomocou jedného z najmodernejších a najvýkonnejších IS v rámci krajín EÚ na vysokej profesionálnej úrovni. Pokiaľ ide o výkonnosť, tak nami vyvinutý IS je jedným z najrobustnejších informačných systémov na Slovensku, beží na ňom asi štvrtina bankových operácií a má viac než 3500 užívateľov. Máme teda dosť skúseností na to, aby sme sa mohli podieľať na realizácii takých informačných systémov, od ktorých sa vyžaduje spracovanie veľkého množstva dát mnohými distribuovanými užívateľmi. Také IS by mohli byť napríklad IS vhodné na podporu práce s nezamestnanými, na ich evidenciu, podporu ich vzdelávania a zamestnávania a podobne. Alebo IS na dlhodobú prácu s ľuďmi v oblasti celoživotného vzdelávania, od predškolskej výchovy až po vysokú školu, s prepojením na IS evidujúci zaraďovanie ľudí do pracovného procesu, s automatickým vyhodnocovaním úspešnosti jednotlivých typov škôl – takýto IS by mohol pomôcť zvýšeniu efektivity vzdelávacieho systému. Samotné informácie je možné získať aj dnes, no zber nie je automatický, údaje často nie sú presné, ich získanie trvá dlhý čas, a tak sa môže stať, že v momente vyhodnocovania a prípadnej kontroly už nie sú aktuálne.

    • Je možné skúsenosti Vašej spoločnosti v využiť aj pri budovaní IS iných inštitúcií?

    Viem si predstaviť, že na základe súčasného know-how by sa jadro IS Štátnej pokladnice dalo využiť aj v iných typoch informačných systémov – napríklad pri informatizácii daňovej a colnej správy, vytváraní databáz v oblasti vzdelávania, podpory zamestnanosti, business intelligence a podobne. Všade tam, kde častokrát máme potrebné dáta, no nedostávajú sa v reálnom čase na správne miesta, aby mohli slúžiť ako podklad pre rozhodovanie. Momentálne dokončujeme podobný systém v krajine Juhovýchodnej Európy, v ktorej prebiehajú búrlivé vnútro i zahranično politické procesy.

    • Častokrát je však prekážkou implementácie podobných nástrojov nedostatok financií…

    Áno, na takto dôležité investície je potrebné nájsť zdroje. Na Slovensku budeme môcť okrem iného v nasledujúcich siedmich rokoch využiť aj zdroje z EÚ, a to v prípade informatizácie spoločnosti konkrétne v rámci Operačného programu Informačná spoločnosť.

    • Zdá sa, že ten patrí medzi lepšie pripravené. Kedy môžeme očakávať prvé výzvy?

    Ja ho nemôžem porovnávať s inými operačnými programami. V každom prípade ale sekcia informatizácie spoločnosti, ktorá pôsobí na Ministerstve financií, spolu s niektorými ľuďmi na Úrade vlády, ktorí sú zodpovední za tento program, urobili kus práce, a operačný program ako taký je pripravený. Jednotlivé výzvy sú ale závislé od procedúr platných v celej EÚ. Najskôr musí byť schválený celý Národný strategický referenčný rámec, zahŕňajúci všetky operačné programy. Následne sa budú môcť vypisovať zadania na vypracovanie štúdií realizovateľnosti v jednotlivých operačných programoch. Viem si predstaviť, že predbežné oznámenia na vyhľadávanie potenciálnych spracovateľov štúdií realizovateľnosti by sa mohli vydať už v tomto čase, ak samozrejme nebudú prichádzať z Európskej komisie žiadne zásadné pripomienky. V momente schválenia NSRR sa bude môcť naplno rozbehnúť obstarávací proces, to znamená, že ak budú spracované štúdie realizovateľnosti, vzíde z nich obsah Operačného programu. Následne môže byť začatý výber dodávateľov jednotlivých častí obsahu. Tie budú v prípade OP IS tvorené podľa môjho názoru niekoľkými desiatkami samostatných informačných systémov, medzi ktorými bude aj doplnenie hardvérového vybavenia, ale najmä tvorba softvérového obsahu, ktorý bude automatizovať ďalšie činnosti nášho života. Výber dodávateľov zrejme nebude možné stihnúť skôr ako v priebehu budúceho roku.

    • Je dôležité, aby do prípravy čerpania, ale aj do hodnotenia použitia eurofondov v oblasti informatizácie, boli zapojení aj neštátni aktéri – korporátna sféra, či mimovládne združenia. Funguje to na Slovensku?

    Na vypracovaní Operačného programu Informačná spoločnosť sa intenzívne podieľali najdôležitejšie neštátne združenia a organizácie, zastrešujúce IT komunitu. Na Slovensku sú významým iniciátorom a dobrým oponentom všetkého, čo sa informatizácie týka. Nemám pocit, že by niekto z odbornej verejnosti, kto sa zaujíma o vývoj informatizácie na Slovensku, nemal možnosť vyjadriť sa. Keď sa dostaneme k vyhodnoteniu použitia fondov, to bude zrejme komplikovanejší proces. Mnoho bude závisieť od toho, ako kvalitne budú spracované projekty, ktoré budú vybrané na realizáciu. Ak to budú projekty, ktoré budú určené pre širšiu verejnosť, nie len pre určitú komunitu, skupinu, potom bude určite potrebná dostatočná informačná kampaň o možnosti ich využívania. Jednou časťou Operačného programu je napríklad sprístupňovanie vysokorýchlostného internetu aj v oblastiach, kde k nemu dnes občania prístup nemajú. Treba si ale položiť otázku, či tí ľudia naozaj túžia najmä po širokopásmovom internete, či by pozitívnejšie nevnímali inú formu pomoci. Samozrejme, nedovolím si predpovedať čo bude, pretože o 9 rokov môže byť situácia úplne iná ako dnes. Ľudia sa možno začnú sťahovať do tichších častí Slovenska, do ktorých budú viesť kvalitnejšie a rýchlejšie dopravné komunikácie a z ktorých budú môcť pracovať napríklad z tzv. domácich alebo virtuálnych pracovísk. V tom momente  by sa stal pre nich prístup k  vysokorýchlostnému internetu nutnosťou. V každom prípade je ale potrebné zabezpečiť, aby sa k obsahu informatizácie mohli dostať aj klienti komerčne menej zaujímaví pre poskytovateľov pripojenia na internet, a aby ho mohli plne využívať.

    • Počas pripomienkového konania bol kritizovaný časový plán OP IS, keď sa väčšina prostriedkov sústreďovala najmä na neskoršie roky. Mnohí žiadali pravidelnejšie rozloženie. Aký je váš názor?

    Celé sa to odvíja od povinného procesu prípravy, predpísaného Európskou komisiou. Do čerpania fondov sme síce v takomto rozsahu na Slovensku zapojení prvý raz, no nejaké projekty v rezortoch už „ležia na stole“. Len ich nevieme začať realizovať, pokiaľ neprejde celý proces prípravy čerpania eurofondov. Keďže ten sa nezavŕši skôr ako v roku 2008 a mnohé projekty nemožno stihnúť zrealizovať skôr ako za 12 až 24 mesiacov, je logické, že hlavnú časť finančných zdrojov bude možné čerpať až od roku 2010 a neskôr, kedy už budú reálne spustené prvé projekty. Aby sa nestalo, že v snahe rýchlo minúť peniaze budeme nakupovať zbytočný hardvér, a kým naň nasadíme obsah, bude zastaraný. Je lepšie nechať si čas na prípravu kvalitných projektov. Pokiaľ bude všetko prebiehať podľa plánu, nevidím riziko nevyčerpania finančných prostriedkov. Skôr je rizikom nedostatok ľudí v štátnej správe, ktorí by boli schopní riadiť veľké projekty a ktorí pochopia, čo sa od informatizácie očakáva. Ak by takíto odborníci v štátnej správe chýbali, môže sa stať, že projekty nebudú zrealizované v očakávanej kvalite, prípadne nebudú dotiahnuté, alebo sa ich vôbec nepodarí spustiť do prevádzky. V takom prípade neuvidia občania žiaden konkrétny prínos informatizácie a môžu si povedať, že sme tie peniaze mohli radšej použiť na postavenie sto kilometrov rýchlostnej cesty smerom na východ.

    • Technológia je jednou stránkou informatizácie, druhou je ľudský faktor. Myslíte si, že slovenská štátna správa a samospráva je pripravená pracovať s nástrojmi e-governmentu? A sú ľudia pripravení ich využívať?

    Ja mám veľmi pozitívny názor na ľudí a ich ochotu využívať novinky. Kto by bol kedy čakal, že na Slovensku bude taká vysoká penetrácia mobilných telefónov. Ľudia sa ich naučili využívať a dnes sú prakticky každodennou súčasťou života. Ak bude kvalitný obsah e-governmentu, jeho nástroje budú časom používať aj ľudia, ktorí dnes s počítačom bežne nepracujú. Urobia to radšej, ako by mali strácať čas čakaním na úradoch v predpísaných hodinách. O ľudí obavu nemám. Viac sa bojím pripravenosti ľudí v štátnej a verejnej správe. Príčinou je aj tabuľkový systém odmeňovania, ktorý nie je konkurencieschopný voči súkromnej sfére. Ako šéf rezortu by som asi mal veľký problém prijať do práce schopných, dostatočne motivovaných ľudí, ktorí by mohli byť zodpovední za realizáciu významných projektov či v oblasti informatizácie alebo v iných oblastiach. Rizikom je, či budú kľúčoví ľudia dostatočne odborne zdatní, schopní zvládať agendu predpísanú pravidlami EÚ, a zároveň či budú rovnocennými partnermi dodávateľským firmám, napr. z IT sektora. Takýchto ľudí hľadá na Slovensku s ťažkosťami súkromná sféra, nie to ešte štátna. Pokiaľ ide o bežných úradníkov, nepovažujem za najšťastnejšie, že bol zrušený Európsky vodičský preukaz na ovládanie počítačov. Určite to nie je jediná cesta, ale bez preverovania majú ľudia tendencie nepokračovať vo vzdelávaní, čoho následkom je, že aj dnes ľudia používajú neefektívne bežné kancelárske IT aplikácie. Preto je potrebný dobre nastavený proces vzdelávania. Ja osobne mám dosť pozitívnych skúseností aj so staršími ľuďmi, ktorí sa naučili vynikajúco využívať informačné a komunikačné technológie či aplikačný SW. Po zavedení obsahu e-governmentu bude nutné kontrolovať ako efektívne sú užívatelia v štátnej správe schopní pracovať s novými nástrojmi. Ak sa ukáže, že niektorí ľudia sú menej prispôsobiví a nie sú schopní naučiť sa efektívne pracovať s novými nástrojmi ani po zaškolení, zrejme budú musieť byť na svojich postoch nahradení.

    • Vidíte ešte iné riziká efektívnej informatizácie?

    Za jedno z najväčších rizík efektívnej informatizácie na Slovensku považujem jej prípadnú nedostatočnú politickú podporu na najvyššej úrovni. S viacerými manažérmi, pôsobiacimi v IT sektore, sa zhodujeme v názore, že robiť informatizáciu iba s rezortnými informatikmi nie je možné. Informatici nie sú na rezortoch v kľúčových riadiacich pozíciách. Sú vzdelaní, systémom rozumejú, no sami nemajú politickú silu na presadenie zmien. Informatizáciu by preto za prioritu mala považovať celá vláda, a súčasne by v nej mal byť garant s vysokou autoritou, ktorý ju bude posúvať do popredia. Bez takejto podpory hrozí, že proces zastane na pol ceste a prostriedky nebudú vynaložené efektívne. Z pohľadu politickej reprezentácie to však má jeden háčik – z úspešného informatického projektu sa robí viditeľné PR ťažšie než napríklad z postavenia diaľnice či z príchodu veľkého zahraničného investora. Napriek tomu je to ale veľmi dôležité. Som presvedčený, že aj propagácia dobrých výsledkov v oblasti informatizácie spoločnosti môže v najbližších rokoch priniesť nemálo kladných politických bodov.

    REKLAMA

    REKLAMA