Riešením pre Grécko je reprofilovanie dlhu

Podľa predsedu Strany európskych socialistov (Party of European Socialist – PES) by grécku krízu mohol vyriešiť jednoduchý mechanizmus. Grécko podľa neho robí správne kroky, no je zviazané neuveriteľne vysokými výdavkami na splácanie úrokov svojich pôžičiek.

Poul Nyrup Rasmussen
Zdroj: cor.europa.eu

Poul Nyrup Rasmussen je predsedom Strany európskych socialistov (Party of European Socialist – PES). V období 1993 – 2001 bol na čele dánskej vlády.

Rozhovor viedol editor Georgi Gotev.

Pán Rasmussen, práve ste sa vrátili z Grécka, kde ste sa stretli s gréckym socialistickým premiérom. Aké správy nesiete z krajiny, ktorá je stredobodom záujmu Európy?

S priemiérom Jorgosom Papandreouom a tiež s ministrom financií [Jorgosom Papaconstantinouom] sme v súčasnosti v kontakte preto, lebo od úplného začiatku, od minulého roka sme chceli navrhnúť  európsky mechanizmus, ktorý krajine pomôže z krízy.

Stále sa snažíme nájsť správnu cestu. Takže kontakt je založený na jednoduchom fakte, že my z PES cítime, že teraz je najvyšší čas na to, aby sme konali a našli udržateľnejšie riešenie pre Grécko.

Už dlho sa objavujú príliš nedostatočné údaje a zle sa vníma to, čo Jorgos Papandreou v skutočnosti robí. Robí správnu vec. Problémom je, že výdavky na úroky pôžičiek sú jednoducho príliš vysoké.

Ak sa pozriete na to, čo v skutočnosti robí a opýtate sa, akú časť deficitu gréckeho rozpočtu tvoria vysoké úrokové sadzby k bondom, dozviete sa, že až alarmujúco veľkú.

Takže problémom nie je, že Jorgos Papandreou a grécka vláda neplnia podmienky. Problémom je, že výdavky na úrokové sadzby za obnovovanie pôžičiek sú jednoducho príliš vysoké. Musíme nájsť nový profil, nový spôsob manažovania pôžičiek. Na to sa teraz sústredíme.

Avšak ministri financií v rámci Euroskupiny tvrdia, že Gréci neplnia to, k čomu sa zaviazali. Grécky premiér, ktorého bránite, však tvrdí opak. Pri najlepšom je tu možnosť jemnej reštrukturalizácie gréckeho dlhu. Nemyslím si však, že je to niečo s čím by súhlasila Angela Merkelová…

Nepoznám Angelu Merkelovú až tak dobre, ale čo viem je, že teraz musíme byť konktétni. A nehovorím o jemnej či tvrdej reštrukturalizácii. Hovorím o reprofilovaní gréckeho dlhu, čo je veľmi jednoduchý mechanizmus.

Po prvé, gréckym úverom treba dať oveľa dlhší čas splatnosti. Po druhé, treba znížiť úrokové sadzby. No a po tretie musí byť prepojené na lepší a skutočný európsky mechanizmus.

A je veľmi jednoduché to urobiť. Môžeme vytvoriť bondový swap [vzájomná výmena obligácií] využitím skutočného európskeho garančného mechanizmu, ktorý by Grékom umožnil výrazné zníženie splácaných úrokov, bez toho, aby to európskych partnerov niečo stálo.

Čo sa snažím povedať je, že máme príležitosť na to, aby sme sa vyhli tomu, že banky, ktoré nakúpili grécke bondy budú mať problémy, ak by sme urobili jeden či druhý typ zostrihov. Ak budeme miesto toho reprofilovať grécky dlh, všetkým by sa uľavilo, nielen Grécku, ale aj bankám a stabilite celého systému.

Tak ako som už povedal, ak by sme skombinovali predĺženie obdobia splatnosti, nízku úrokovú sadzbu a swap „kompatibilný“ s eurobondmi v rámci novej európskej agentúry – môžeme to urobiť takým spôsobom, že nemeckí či iní občania za to nebudú musieť platiť navyše.

Ako by ste opísali sociálnu situáciu v Grécku? Vyzerá to tak, že protesty pre úsporné opatrenia bránia ich precíznemu zavádzaniu…

Vnímam to tak, že ak by sme urobili reprofilovanie gréckeho dlhu, Gréci by mali priestor pre nejaký rast a tak aj nejakú budúcnosť, čo by bolo skutočnou nádejou pre obyčajných občanov.

Ak budeme Grékom len opakovať – neplníte podmienky, musíte viac obetovať, viac a viac šetriť – tak nemaríme len možnosti pre Grécko, ale aj možnosti pre mnohé banky v Európe, ktoré investovali do gréckych bondov.

Teda v hre nie je len to, či Gréci plnia podmienky alebo nie, je to aj o hľadaní správnej cesty späť a tou je reprofilovanie. Som si vcelku istý.

Ešte otázka, ktorá sa netýka len Grécka. Ide o fakt, že všade, kde zavádzajú úsporné opatrenia, ľudia majú pocit, že platia za chyby ekonómov, bankárov, špekulantov, tzv. kasínovej ekonomiky a podobne. Čo by ste im na to povedali?

Myslím si, že sme prišli do bodu, kedy by sme mali urobiť krok vpred v oblasti dane z finančných transakcií [Financial transactions Tax – FTT ] a dane z finančných aktivít [Financial Activities Tax – FAT]. Obe sú súčasťou agendy a obe treba zrealizovať. Za krízy môžu finančné inštitúcie, nie bežní ľudia. Je čas na to, aby finančné inštitúcie prispeli na cestu von z krízy.

Mnohé totiž viac-menej naznačujú, že sa dostávajú späť do normálu. Ja hovorím, že je absolútne nevyhnutné, aby banky prispeli na našu cestu von z krízy, pretože banky hrali hlavnú, kľúčovú rolu pri tvorbe tejto finančnej krízy – spolu s inými tieňovými bankármi – a preto musia prebrať svoj podiel zodpovednosti.

Preto je čas zaviesť FFT aj FAT, aby sme mohli opäť zaistiť pracovné miesta a rast.

REKLAMA

REKLAMA