Sergej Kozlík: EÚ chýba princíp jedného telefónu

Slovenský europoslanec a člen Výboru pre rozpočet hovoril s EurActiv.sk o rizikách spojených s prípravou Slovenska na euro, "skrytom geopolitickom náhľade" na hodnotenie Slovenska, rozpočte EÚ i ďalších otázkach.

kozlík2
Sergej Kozlík, MEP
  • Aké riziká vidíte v procese prípravy SR na euro?

Za rizikové pokladám vytváranie skreslenej predstavy o akejsi samospasiteľnosti ekonomiky, keď dôjde ku zavedeniu eura, a na druhej strane vytváranie predstavy o katastrofe, pokiaľ sa euro k termínu 1.1.2009 nezavedie.

Za ďalšie riziko, tak na strane vlády, ako aj opozície, pokladám vykresľovanie termínu zavedenia eura k 1.1.2009 ako stopercentne istého, neohrozeného a jedine možného.

Ako rizikové vidím aj príliš žoviálne vyjadrenia predstaviteľov niektorých rezortov SR o tom, že kritéria pre zavedenie eura splníme „ľavou zadnou“, bez akýchkoľvek problémov, s výrazným predstihom a pod.

V tejto súvislosti musím uviesť príklad Litvy, ktorá mala v úmysle zaviesť euro k 1.1.2007. Litva niekoľko rokov s predstihom plnila kritériá pre vstup do eurozóny, nálada v krajine bola absolútne nastavená na zavedenie eura. Pri záverečnom hodnotení však Litva prekročila referenčnú úroveň inflácie o jedinú desatinu percenta a z hry o euro bola vyradená.

Vyradenie z hry o euro vyvolalo v Litve značný politický otras. Na druhej strane kurz litovskej meny aj po tomto negatívnom rozhodnutí sa vyvíja stabilne, ekonomika Litvy naďalej výrazne posilňuje. Vývoj inflácie v Litve, ktorý v súčasnosti dosahuje až 6 % však dáva za pravdu Európskej centrálnej banke a Európskej komisii, ktoré vyradenie Litvy z prístupu do eurozóny opierali o riziko neudržateľnosti miery inflácie.

  • Budú zohrávať úlohu politické riziká pri hodnotení pripravenosti Slovenska?

Doslovne politický prístup by rizikom nemal byť, avšak skrytý geopolitický náhľad nemožno vylúčiť.

Opäť použijem príklad Litvy. Osobne sa domnievam, že nezaradenie Litvy do eurozóny pre takmer zanedbateľné prekročenie kriteriálnej úrovne inflácie o jednu desatinu percenta, s odkazom na problém dlhodobej udržateľnosti inflačného kritéria, je len časť pravdy.

Druhú časť pravdy vidím v geopolitickom postavení Litvy. Po odstúpení Estónska sa Litva usilovala o zavedenie eura ako jediná malá a izolovaná pobaltská krajina, čo si myslím, že nie celkom zapadalo do konceptu rozširovania eurozóny z pohľadu Európskej centrálnej banky a Európskej komisie. Pri diskusii v Európskom parlamente takýto pohľad na vec nebol ojedinelý.

Treba tiež uviesť, že Slovinsko, ktorého žiadosť o vstup do eurozóny k 1.1.2007 bola akceptovaná, je dlhodobo hospodársky zavesené do Európskej únie a je s EÚ prepojené tesnými hranicami s Rakúskom a Talianskom. Aj keď Európska centrálna banka taktiež dlhodobú udržateľnosť kritérií zo strany Slovinska ako problém označila, Európska komisia rozhodla pozitívne. Faktom je, že v hodnotenom období Slovinsko kritériá pre vstup do eurozóny splnilo, avšak v súčasnosti, po zavedení eura, prekračuje kriteriálnu úroveň inflácie o vyše 2,5 %. 

Po odsunutí predpokladaných termínov vstupu do eurozóny zo strany Českej republiky, Poľska a Maďarska za horizont roka 2011 sa aj Slovenská republika dostala do pozície sólo jazdca v rámci V-4.

Ak Slovenská republika s predstihom a presvedčivo splní všetky kritériá pre vstup do eurozóny, nebude uvedený geopolitický náhľad zohrávať významnejšiu úlohu. Pokiaľ však budú existovať pochybnosti o dlhodobejšej udržateľnosti kritérií, môže tento faktor nabrať na váhe, bez toho, že by bol oficiálne uvádzaný.

  • Podporili ste požiadavku na preskúmanie konvergenčných kritérií. V čom vidíte ich slabiny?

Maastrichtské kritériá boli definované a zavedené do praxe Európskej únie v roku 1992. V tom čase už vyspelé európske krajiny prekonali dôsledky ropných šokov a štrukturálnych reforiem zo 70-tych a 80-tych rokov, ktoré sa vyznačovali vysokou mierou inflácie – v úrovni 10 až 15 %, a tiež výraznými deficitmi verejných financií.

Nové členské štáty Európskej únie, v tom aj Slovensko, však štrukturálnymi procesmi ešte len prechádzajú. V reálnom čase musia riešiť problémy zvyšovania výkonnosti ekonomiky, zmeny jej štruktúry, približovania mzdových a cenových hladín k priemeru EÚ a pod. To všetko vytvára tlak na parametre inflácie a verejných financií a dochádza k ich vychyľovaniu.

K prekračovaniu kriteriálnych parametrov však dochádza aj vo vyspelých krajinách. Pred dvoma rokmi NemeckoFrancúzsko, v minulom roku Taliansko výrazne prekročili povolenú mieru deficitu verejných financií.        

Preto sme viacerí poslanci Európskeho parlamentu namietali rigidné uplatňovanie maastrichtských kritérií voči novým členským krajinám. To vyústilo k tomu, že v júni 2007 sa do uznesenia Európskeho parlamentu k Výročnej správe o eurozóne za rok 2007 dostala výzva na Európsku radu a Európsku komisiu, aby preverili konvergenčné kritériá vzhľadom na novú situáciu a rozdiely v hospodárskom vývoji.

  • Zdieľate premiérov návrh na vytvorenie „paktu stability“ resp. spoločenského paktu všetkých relevantných aktérov, ktorý by mal uľahčiť prechod na euro a garantovať udržanie ekonomickej stability pred vstupom a po vstupe do eurozóny?

Takýto pakt, v podobe širšej spoločenskej dohody, by veci určite napomohol. Zdôrazňujem najmä jeho časovú os – pred vstupom, ale aj po vstupe do eurozóny.

  • Ako ste spokojný s nastavením budúcoročného rozpočtu EÚ tak ako prešiel v EP v prvom čítaní?

Pri svojom vystúpení v Európskom parlamente koncom októbra t.r. v rámci prvého čítania návrhu rozpočtu Európskej únie na rok 2008 som kriticky vystúpil najmä k vývoju platobných prostriedkov rozpočtu.

Podiel platobných – výdavkových prostriedkov na hrubom národnom produkte členských krajín už viac rokov klesá smerom k 1 % HNP a predstavuje krivku padajúceho listu. V návrhu rozpočtu na rok 2008 sa však doslova prepadol na úroveň 0,95 %. Podobne  pokračuje prepad rozpočtových prostriedkov v porovnaní s platobným stropom finančného rámca na roky 2007 – 2013, keď nedočerpanie platieb môže predstavovať až 10 miliárd eur.

Európska rada navyše navrhuje v predloženom rozpočte zníženie platieb vo výške 1 miliardy eur pre programy, ktoré sú pokladané za priority v rámci Lisabonskej stratégie na zlepšenie konkurencieschopnosti a súdržnosti.

Pokladám takúto konštrukciu výdavkov za nedostatočnú vzhľadom na politické výzvy, ktorým Európska únia čelí a podporil som návrh rozpočtového výboru Európskeho parlamentu na posilnenie úrovne platieb na úroveň 0,99 % hrubého národného produktu. Uvedenú zmenu Európsky parlament odsúhlasil ako východisko pre druhé čítanie rozpočtu.

  • Je známe, že tri pracovné miesta Európskeho parlamentu zvyšujú náklady a zhoršujú imidž inštitúcie ako takej. Podporili ste návrh na organizáciu plenárnych zasadnutí v Štrasburgu len dvakrát ročne?

Tento návrh nerieši podstatu veci. Bolo by potrebné aj naďalej prevádzkovať a udržiavať budovu EP v Štrasburgu. Preto vidím len dve možnosti. Prvou je úplné zrušenie zasadnutí v Štrasburgu. Toto riešenie by si však vyžadovalo súhlas Francúzska a to zatiaľ zaujíma jasný postoj, že by takýto krok vetovalo. O to viac, že doposiaľ sa nenašla vhodná náhrada ako priestory parlamentu využiť na iný účel.

Druhá, reálnejšia možnosť je zefektívniť režim plenárnych zasadnutí obmedzením počtu úradníkov cestujúcich do Štrasburgu z Luxemburgu a z Bruselu. Rôzne náležitosti poslancov, napr. cestovné náležitosti a pod., je možné vybaviť aj o týždeň neskôr v Bruseli. Efektívnejšie je iste možné nakladať aj s poštou, dokumentáciou a v ďalších oblastiach.

Uvedené riešenie pokladám za priechodnejšie, pretože ponecháva Štrasburg ako symbol zmierenia medzi európskymi národmi a kolísky Európskeho parlamentu.

  • Ktorým najzávažnejším politickým výzvam podľa Vás Európska únia čelí?

Európska únia v dnešnej podobe je viac – menej hospodárskym zoskupením. Je to colná únia nezávislých a suverénnych národných štátov, ktorej hlavným atribútom je voľný pohyb osôb, tovaru, kapitálu a služieb. Zároveň si únia v obmedzenom rozsahu vytvára vlastný právny a rozpočtový rámec, ktorý však tiež je podmienený súhlasom Rady, reprezentovanej zástupcami národných vlád.

Čo Európskej únii chýba na to, aby bola vnímaná ako plnohodnotný hráč na poli svetovej politiky, je princíp tzv. jedného telefónu.

To znamená reprezentácia, ktorá by plnohodnotne vyjadrovala pozície Európskej únie ako takej – či už v pozícii prezidenta, ministra zahraničných vecí a pod. To by však tiež znamenalo, že krajiny EÚ sa vedia zhodnúť na riešení problémov sveta, alebo aspoň akceptovať rozhodnutie väčšiny štátov EÚ aj v zahranično – politických otázkach.

V opačnom prípade v európskej aj svetovej politike jednotlivé štáty EÚ vystupujú ako individuálni hráči, čoho svedkami sme aj v súčasnosti. Pokusom o čiastočné prelomenie tohto problému by mala byť nová reformná zmluva.     

  • Naposledy ste mali spolu s pani poslankyňou Belohorskou a pánom poslancom Bacom písomné vyhlásenie k aktivitám zoskupenia známeho ako Maďarská garda. Ako hodnotíte stav slovensko – maďarských vzťahov a fakt, že sa dostal na program rokovania výboru Európskeho parlamentu?

Slovensko – maďarské vzťahy sú poznamenané dlhoročným tenziami, ktoré sa pri rôznych príležitostiach premietajú do aktuálneho života. Postupné otupenie hrotov týchto vzťahov bude dlhodobou záležitosťou, spoločné členstvo v EÚ a otvorenie hraníc tomu môžu výrazne napomôcť.

Spúšťacím mechanizmom súčasného vyhrotenia slovensko – maďarských vzťahov sa stali vypadnutie Strany maďarskej koalície z vládnej koalície, vstup Slovenskej národnej strany do vlády a radikalizácia SMK po zmene vedenia strany. Problém týchto vzťahov sa dostal na program podvýboru Európskeho parlamentu pre národnostné menšiny pod kepienkom diskusie o postavení národnostných menšín, a to za podpory niektorých nemeckých europoslancov.

Európsky parlament sa v súčasnosti k otázkam menšín, a menovite maďarskej menšiny, stavia podstatne opatrnejšie a zdržanlivejšie než tomu bolo pred vstupom nových členských krajín do EÚ

Treba však povedať, že Európsky parlament sa v súčasnosti k otázkam menšín, a menovite maďarskej menšiny, stavia podstatne opatrnejšie a zdržanlivejšie než tomu bolo pred vstupom nových členských krajín do EÚ, pretože na jeho pôde už odznievajú objektivizujúce argumenty zástupcov dotknutých krajín – Slovenska, Rumunska, ale aj Českej republiky.   

REKLAMA

REKLAMA