Vladimír Raučina: Prevláda záujem úradníkov, nie občanov

Vladimír Raučina, generálny riaditeľ QBSW, o stave informatizácie verejnej správy na Slovensku.

Raučina
Vladimír Raučina
  • Ako hodnotíte dnešný stav informatizácie verejnej správy v SR?

Informatizáciu verejnej správy (a to nielen v SR) chápem ako proces, pri ktorom nie je jednoduché definovať ideálny cieľový stav. Najskôr by sme totiž museli poznať ideálny model fungovania verejnej správy ako takej a mám obavu, že na niečo také si budeme musieť ešte niekoľko politických generácií počkať. Ak by sme však vychádzali z toho, aké úkony či procesy a do akej miery by mohli byť vo verejnej správe v súčasnosti automatizované s využitím dostupných informačných technológií, tak si osobne myslím, že k pomyselnému ideálnemu stavu máme na Slovensku ešte poriadne ďaleko. Pozitívne je, že sa postupne dostávame od infraštruktúry k obsahu, čo preložené do bežného jazyka znamená, že úrady a inštitúcie už sú postupne vybavené technickými prostriedkami na spracovanie informácií a vzájomnú komunikáciu, ako aj programovým vybavením na spracovanie bežnej administratívy či agendy týchto inštitúcií, čo bolo hlavnou náplňou informatizácie v predošlých 15 rokoch. Nedá sa povedať, že by situácia bola všeobecne dobrá, len je vidieť progres v oblasti technickej infraštruktúry a pasívnej dostupnosti informácií, poskytovaných občanom (najhoršie je na tom asi miestna samospráva). Je zlé, že sa na Slovensku nedarí prepojiť kľúčové databázy a registre – to znamená duplicitu údajov v databázach rôznych rezortov a nutnosť ich niekoľkonásobného overovania na viacerých miestach.

  • Máte pocit, že dnes si ľudia už dokážu dôležité veci vybaviť cez internet a ktoré elektronické služby verejnej správy by ste zaviedli prioritne?

Na základe vlastných skúseností môžem povedať, že človek si postupne dokáže vybaviť prostredníctvom internetu čím ďalej, tým viac dôležitých vecí, na druhej strane však drvivá väčšina z nich nie je spojená so službami verejnej správy. Vymenúvať, čo všetko by bolo potrebné zaviesť prioritne mi pripomína počúvanie obohranej platne. Určite by v takom zozname nechýbala možnosť získania výpisov z rôznych registrov v elektronickej forme, predkladanie žiadostí a podaní v rôznych životných situáciách cez internet, či zmena v evidencii motorového vozidla elektronickou formou – v prípade, že nedochádza k zmene držiteľa vozidla to považujem za jednoduchý automatizovateľný proces, pri ktorom nie je nutný osobný kontakt s policajtmi. Pri všetkých elektronických službách by mala byť samozrejmosťou možnosť platby elektronickou formou a možnosť prevzatia výsledku poskytnutej služby tiež v elektronickej podobe.

  • Kto nesie zodpovednosť za tento stav… ?

V tomto prípade je, žiaľ, vinník kolektívny a miera zodpovednosti je o to ťažšie definovateľná. Navyše na úrovni verejnej správy sa ešte stále nerobia „veci a procesy v záujme občana a pre občana“, stále prevláda záujem štátu, úradu či úradníkov. Postavenie splnomocnenca vlády pre informatizáciu spoločnosti považujem v tomto kontexte skôr za funkciu spoločenskú ako za pozíciu s reálnym politickým vplyvom, najmä ak doteraz pôsobí v rámci rezortu dopravy.

Problémom tiež je, že informatizácia verejnej správy nemá dostatočne politicky silného patróna, to znamená osobnosť, ktorá by ju brala za svoj osobný cieľ a prioritu, aj keď sa isté náznaky v uplynulom i tomto volebnom období začali objavovať, zhodou okolností zo strany šéfov rezortu financií.

  • … a čo by zodpovední mali robiť, aby sa to zmenilo?

Považujem za správne úvahy o presune kompetencií v oblasti informatiky pod úrad vlády alebo pod rezort financií. Tiež si myslím, že by nám na Slovensku neuškodil silnejší ťah za výsledkom, čiže je potrebné urýchlene realizovať a uviesť do života tie projekty, ktoré boli pripravené napríklad v rámci programu Minerva, ako aj ďalšie, ktoré na ne budú nadväzovať. Pre využívanie služieb verejnej správy v elektronickej podobe treba sprístupniť niektorú z foriem médií na realizáciu zaručeného elektronického podpisu bežným občanom. Ak ľudia nebudú mať dôvod a dostupný nástroj, môžeme sa o pretrvávaní súčasného stavu v nezmenej podobe baviť aj niekoľko rokov. Pritom som presvedčený, že IT firmy sú pripravené a schopné realizovať riešenia, ktoré by dodali obsah informatizácii verejnej správy, v priebehu niekoľkých mesiacov.

  • Ako môže informatizácia pomôcť v oblasti verejných financií a v akom stave sme v tejto oblasti v súčasnosti v SR? 

Som presvedčený, že informatizácia je pre riadenie verejných financií na Slovensku veľkým prínosom. Vďaka nej došlo najmä k zníženiu dlhovej služby SR, k zefektívneniu jej riadenia, MF SR má aktuálny prehľad o stave štátnych financií, t.j. o príjmoch a výdavkoch všetkých organizácií štátnej správy a organizácií verejnej správy, ktoré sú zapojené do systému Štátnej pokladnice, ako aj o zostatku na štátnom účte. Taktiež všetky procesy, ktoré súvisia s riadením verejných financií sú omnoho rýchlejšie a efektívnejšie. Dá sa povedať, že informačný systém, ktorý na tieto činnosti Slovensko používa úplne zodpovedá všetkým medzinárodným kritériám.

  • V čom vidíte riziká využívania eurofondov v SR v oblasti informatizácie, na čo by ste vy odporúčal vláde zamerať pozornosť?

Aby sa nestalo, že opäť budeme riešiť jednu záležitosť niekoľkorakým spôsobom a ani nebudeme tušiť, že niečo podobné už niekde existuje.

Na Slovensku máme niekedy tendencie objavovať objavené, vymýšľať vymyslené a robiť to isté na niekoľko spôsobov. Niektorí podnikatelia akoby postavili svoj podnikateľský zámer práve na tom, že treba vyčerpať čo najviac peňazí z dotácií, bez ohľadu na výsledný prínos realizovaných projektov. Iste, ak chceme podporiť napríklad rozvoj cestovného ruchu v nejakom regióne formou výstavby infraštruktúry, tak na vybudovanie niečoho obdobného v inom regióne musíme rátať s porovnateľnými výdavkami. Ak však chceme prispieť k informatizácii niečoho v jednom regióne, nemalo by to znamenať, že na informatizáciu toho istého v 10 regiónoch budeme potrebovať desaťnásobne vyššie výdavky. Moje odporúčanie k zodpovedným ľuďom na centrálnej úrovni je, aby najskôr s vysokou mierou osvietenosti rozhodli o tom, na aké typy projektov výdavky pôjdu, a aby už v tom momente poznali mieru zníženia nákladov možným plošným nasadením resp. opakovateľnou využiteľnosťou. To bude klásť vysoké nároky na koordináciu jednotlivých projektov.

REKLAMA

REKLAMA