Úsporné opatrenia vzbudzujú dôveru, nie opak

Hoci štáty prijali rozsiahle úsporné opatrenia, na vyriešenie nerovnováhy v ekonomike bude potrebné spraviť oveľa viac. Lídri by si zároveň mali uvedomiť, že šetrenie automaticky neznamená pokles popularity verejnosti, povedal v rozhovore pre EurActiv bývalý estónsky premiér Mart Laar.

Mart Laar
foto: bývalý estónsky premiér a líder konzervatívnej estónskej strany Únia Pro patria a res publica Mart Laar, zdroj: flickr, autor: Push Institute
  • Po rozpade Sovietskeho zväzu ste boli prvým estónskym ministrom. V tom čase ste zavádzali rozsiahle hospodárske reformy. Neskôr ste sa do premiérskeho kresla vrátili pred vstupom Estónska do EÚ. Myslíte si, že Európa robí tie správne reformy na to, aby sa dostala z krízy?

To, ako dobre si bude Európa počínať, závisí od nás všetkých. Závisí to od toho, akí sme silní a jednotní a odpoveďou je, že samozrejme nie sme dosť jednotní. Práve teraz sa však uberáme tým správnym smerom a to je pozitívne.

Je veľa vecí, ktoré sa musia urobiť. Hlavné je, že jednotlivé štáty sa musia dostať zo svojej krízy zadlženosti. Kríza je dobrá na to, aby sme sa z nej poučili- dokázala, že Európa nemôže pokračovať vo svojich politikách, keďže neboli udržateľné. Ak niečo neurobíme, za 10 až 15 rokov bude kríza oveľa horšia.

  • Existuje toľko nástrojov, ktoré môže štát použiť. Domnievate sa, že šetriace opatrenia sú tým správnym prístupom?

Sú absolútne správnym prístupom. Žili sme si nad pomery po desaťročia, a to sa stalo problémom. Všetci ministri financií pochopili, že naša situácia nie je udržateľná. Musíme začať premýšľať o budúcnosti a privilégiách, ktoré Európa vytvorila pre svojich občanov, a pýtať sa, či si ich môžeme udržať. A ak sa to nedá, musíme systém výrazne zefektívniť, spraviť mnoho reforiem, ak si chceme udržať náš model sociálnej ochrany.

Estónsko je krajinou, ktorá ide jasným príkladom. Dokázalo totiž spraviť tie správne reformy na to, aby mohlo prijať euro. Môžu sa ostatné krajiny od Estónska niečo naučiť? Čo konkrétne?

Myslím si, že ostatné krajiny sa učia. Neviem, či sa učia od Estónska ako takého, ale možno sme ukázali, že škrtanie je možné. Neznamená to nevyhnutne, že vláda bude nepopulárna. My sme napríklad minulý rok okresali náš rozpočet o 20  percent, ale naša vláda mala jedno z najvyšších hodnotení, čo sa podpory verejnosti týka. Samozrejme, Estónsko je možno v odlišnej pozícii, keďže naše spomienky na komunizmus sú také čerstvé.

  • Jeden z argumentov prichádzajúcich spoza Atlantiku je, že rozsiahle šetrenie a krátenie rozpočtu bude mať negatívny dopad na dopyt a rast. Nemyslíte si, že majú pravdu?

V ekonómii sú vždy dve teórie. Teraz hovoríme o tej, ktorá počas krízy fungovala v Európe dobre a ten istý výsledok nájdeme aj v Spojených štátoch. Hľadanie krátkodobého riešenia namiesto dlhodobého znamená ignorovať udržateľnosť ekonomiky. Nemôžem o sebe povedať, že som optimista v tom, čo sa stane na svetovej scéne, keďže európska dlhová kríza sa eventuálne rozšíri do Spojených štátov. Už teraz však môžeme povedať, že vytváranie dopytu bolo len mrhanie peniazmi. Keď máte také vysoké dlhy, v určitom bode musia dane narásť.

  • Jedna z vecí, o ktorých EÚ premýšľa v snahe podporiť dopyt, je urýchlenie prechodu k nízkouhlíkovej ekonomike, rozvoj infraštruktúry pre zelené technológie a vytvorenie európskeho energetického spoločenstva. Ako k tomu pristupujete?

Sú to pomerne pozitívne nápady. Samozrejme, je ťažké povedať čo presne to znamená. Vo všetkých otázkach však musí Európa spolupracovať. Ak nie, neuspejeme. Musíme mať rovnakú politiku, vrátane energetiky. V súčasnosti však neexistuje. Nie sme jednotní. Sú tu tí, ktorí budujú Južný tok a ďalší budujú Nabucco. Je to jeden veľký chaos a ak sa nám podarí nájsť spoločný prístup, bude to oveľa lepšie.

  • Čo si myslíte o projekte Severný tok, ktorý sa v súčasnosti buduje, a plynovode Južný tok, ktorý vzniká na rovnakej báze- má obísť krajiny, ktoré Moskva označila nálepkou „nie práve priateľské“?

Ani jedno sa nás priamo netýka. Keď chceme plyn, prichádza priamo z odlišného plynovodu. Spôsob, akým sa uskutočňuje projekt Južný tok nie je veľmi chytrý a to je dôvod, prečo východoeurópske vlády nie sú týmto nápadom veľmi nadšené. Z ekonomického hľadiska sa ľudia obávajú čo to znamená pre ruské hospodárstva. Keď sa pozeráme na ruské zásoby plynu, nie sú také dobré ako sa o nich hovorí a vyžadujú si nesmierne investície.

Moji ruskí známi na najvyšších postoj v súčasnej administratíve sa pýtajú len jednu otázku: Odkiaľ príde tento plyn? Je to veľmi otvorená otázka a je veľmi ťažké na ňu odpovedať. V mojich očiach je výstavba tohto projektu mrhanie peňazí, najmä keďže sú ukrajinské vzťahy opäť v poriadku a reálne ho nepotrebujeme. Pre Rusko je to jasne viac politický ako ekonomický projekt.

  • Zanedbáva podľa Vás EÚ transatlantické vzťahy?

Nie, nemyslím si. Hlavným problémom je zadefinovať, čo je spoločný prístup. Nemyslím, že EÚ ako inštitúcia ich zanedbáva. Problémom sme my- vieme spolupracovať a dosahovať spoločné pozície? Lisabonská dohoda napomáha vo vytváraní „jedného čísla, na ktoré volať“ a robí z nás spoľahlivejšieho partnera.

  • Potrebujeme väčšiu koordináciu ekonomík?

V ekonomickú reguláciu veľmi neverím. Na vybudovanie spolupráce nepotrebujeme veľké inštitúcie. Potrebujeme si len spolu sadnúť a nájsť spoločný postoj. To ani toľko nestojí.

Ako príklad spoločnej pozície si zoberme súhlas so skončením vojny v Gruzínsku v roku 2008. Išlo len o sformulovanie slov, ale ukázalo sa, že to funguje.

  • Pri tom ako bolo v poslednom čase pred summitmi častejšie vidieť spoločnú pozíciu nemecko– francúzskej osi, vidíte zmenu v spôsobe, akým sa formuje európsky konsenzus?

Myslím, že toto vždy existovalo, no zatiaľ čo predtým sa to skrývalo, teraz sme o ich pozícii informovaní dopredu, čo je rozdiel, keďže takto môžeme byť tiež súčasťou rozhodovacieho procesu.

Menším členským štátom bolo tiež ukázané, že majú do toho všetkého čo povedať. Možno problémom medzi veľkými štátmi je, že ich pozícia bola vždy veľmi politicky korektná keď to nebolo potrebné a tak ich slová v skutočnosti nič neznamenali.

  • Ste líder strany v estónskom parlamente. Spomenuli ste Lisabonskú zmluvu, v ktorej sa posilnili právomoci národných parlamentov. Vnímate to, že sa tak stalo alebo je to len snaha o hľadanie si svojej cesty v tme?

Myslím, že to potrvá. V určitom smere to funguje dobre v tom zmysle, že sme informovaní o rozhodovacom procese. Úloha národných parlamentov však samozrejme môže byť vždy väčšia. Máme záujem na tom, aby sme zohrávali väčšiu úlohu.

Záleží to na tom, ako sme pripravení a či sme pripravení nebyť politicky korektní. Som silný zástanca parlamentov. Z môjho pohľadu to vidím tak, že čím silnejší môže byť Európsky parlament a národné parlamenty, tým lepšie pre Európu.

  • Napísali ste knihu, v ktorej hodnotíte posledných dvadsať rokov. Ak by ste mali predpovedať, ako bude Európa vyzerať o ďalších dvadsať rokov, ako by to vyzeralo?

Dúfam vo veľmi dobrú Európu. Európa má všetky predpoklady na to byť veľmi efektívnou, ale naša budúcnosť závisí od nás. Našim najväčším problémom je, že si neveríme, neveríme v Európu a neveríme v to, aké dobré sú naše možnosti, takže sa ich obávame využiť.

Je pre mňa nepochopiteľné vidieť ako národné vlády využívajú EÚ na to, aby napádali jeden druhého po tom, či spravili hlúpe rozhodnutie na domácej pôde. To samozrejme vytvára o Európe negatívnu predstavu, ale Európa je v skutočnosti oveľa efektívnejšia.

Ak prestaneme viniť Európu za naše vlastné chyby, má výborné predpoklady do budúcnosti. Pre budúcnosť Európy sú veľmi dôležité politická vôľa a vodcovstvo.

REKLAMA

REKLAMA