Vazil Hudák o rozpočte EÚ: Prostriedky na migračnú krízu sa hľadali ťažko

Rada dosiahla na pracovnej úrovni dohodu o rozpočte EÚ na rok 2017. Hlavný vyjednávač VAZIL HUDÁK v rozhovore pre EurActiv.sk hovorí najpravdepodobnejších horúcich bodoch v nasledujúcich rokovaniach s europoslancami.

Vazil Hudák
Vazil Hudák (vľavo), zdroj: SK PRES

Vazil Hudák je splnomocnencom vlády SR pre vyjednávanie rozpočtu Európskej únie. V minulosti bol ministrom hospodárstva a štátnym tajomníkom na ministerstve financií.

 

O čom vypovedá, že Rada EÚ dosiahla dohodu o rozpočte na rok 2017 za 18 dní?

Svedčí to o dvoch veciach. Prvou je, že v rámci Rady EÚ prevláda jednota o hlavných prioritách EÚ, čo je po brexite veľmi dobrým signálom. Prioritami sú najmä ekonomický rast, investície a otázky migrácie. Druhým dôvodom je veľmi dobrá práca našich ľudí, hlavne vyjednávačov za slovenské predsedníctvo v Bruseli. No a podľa môjho tímu som pomohol aj ja ako hlavný vyjednávač, osobitne pri stretnutiach s eurokomisárkou Georgievou a jednotlivými členskými krajinami. Moja kľúčová úloha sa ešte naplno rozbehne v septembri, pri vyjednávaniach s partnermi z Európskeho parlamentu a Európskej komisie.

Aké sú najväčšie zmeny oproti návrhu Európskej komisie?

Oveľa konzervatívnejšie sme sa pozerali na rozpočtované čiastky, či sa už jednalo o tzv. záväzky (do akej sumy sa môže zazmluvňovať, pozn. red), alebo o platby (peniaze, ktoré budú reálne vyplatené, pozn. red). Navrhli sme rozpočet, ktorý znižuje záväzky o 1,28 miliardy eur a znižuje aj rozsah platieb o 1,109 miliardy eur. Bolo to odzrkadlenie názorov členských krajín, a to na strane čistých prijímateľov aj prispievateľov.

Európsky parlament dlhodobo upozorňuje, že ak sú platby rozpočtu na začiatku obdobia veľmi nízke, hrozí nám, že keď sa programové obdobie 2014-2020 rozbehne naplno, nebude ochota zo strany členských krajín platby zodpovedajúco navyšovať. Bude to aj teraz problém v rokovaniach s EP?

Bude to jeden z horúcich bodov v rámci rokovaní s Európskym parlamentom. Je to problém. To, že platby idú pomalšie, než sa plánovalo, návrh odzrkadľuje. Platby majú žiaľ oproti roku 2016 slabšiu dynamiku, je tam pokles o 7 %. Odzrkadľuje to viacero faktov. Jedným je to, že v roku 2016 sme na celoeurópskej úrovni mali veľmi rýchle čerpanie európskych štrukturálnych fondov spôsobené dobiehaním predchádzajúceho rozpočtového obdobia. Druhá vec je, že sa potom menej úsilia venovalo čerpaniu z nového obdobia.

Máme tu s platbami akýsi sizyfovský efekt. Platby sa žiaľ posúvajú k neskoršiemu horizontu, k rokom 2018, 2019, 2020. Určite je to problém pretože to rozhadzuje celkový rozpočet a tlačí platby a hotovostné plnenia na neskoršie obdobie. Pravdupovediac, v niektorých čistých prispievateľoch do rozpočtu EÚ to vyvoláva pocit, že možno je tých kohéznych fondov príliš veľa v porovnaní s absorpčnou kapacitou kohéznych krajín a niekedy to vytvára nutkanie siahnuť do toho a presunúť časť peňazí zo štrukturálnych fondov na iné priority.

Jednou z čŕt tohto rozpočtu je, že zohľadňuje utečeneckú krízu. Bola o tomto nejaká vážnejšia diskusia? Možno čakať, že EP bude politicky spochybňovať prostriedky alokované v rámci tejto témy pre Turecko s ohľadom na to, čo sa momentálne v Turecku deje?

Rada odsúhlasila pre výdavky súvisiace s migráciou celkovú obálku 5,2 mld. eur. To zahŕňa aj 750 miliónov pre Turecko, čo je de facto súčasťou 3 mld., ktoré boli schválené pre Turecko v rámci riešenia migračnej krízy. Udalosti v Turecku vyvolávajú otázniky a predpokladám, že v Európskom parlamente bude o tom zrejme ťažšia diskusia. Uvidíme, do akej miery tam bude dochádzať k narušeniam demokratických princípov, ale tlaky na to, aby sa redukoval rozsah alebo zmenil vzťah k Turecku, tu budú. V rámci tých 5,2 mld. eur je ale 200 miliónov aj pre Grécko a riešenie problému v tejto krajine. Je to obálka, ktorá sa netvorila jednoducho, lebo v pôvodnom pláne v rámci viacročného finančného plánu neexistovala. Preto sme ju museli vyplniť využitím tzv. nástrojov flexibility, čo nebolo jednoduché, a jedna z diskusií, ktorá v EP bude, sa týka toho, či tie nástroje, ktoré sme využili, sú tie správne.

Komisia ešte nepredložila svoju predstavu o prehodnotení súčasného 7-ročného rozpočtového rámca 2014-2020. Prebiehajú už diskusie na Rade? 

Je to diskusia, ktorú poznačí aj brexit, pretože ak by sa Veľká Británia rozhodla vystúpiť z EÚ napr. v roku 2019, znamená to výpadok cca 7 mld. eur ročne. Nie je to tragická čiastka v rámci vyše približne 1000 miliardového rozpočtu, dá sa to celkom vykryť členskými krajinami alebo preskupeniami niektorých výdavkov. Je to ale určite zmena v celkovom nastavení EÚ rozpočtu, s ktorou treba počítať.

Bude to aj diskusia o nových výzvach, ako je migrácia a bezpečnosť, kde hlavne EP tlačí na to, aby tieto výdavky boli navýšené a aby neboli vnímané ako ad hoc, ale ako veci, ktoré tu s nami ostanú na dlhú dobu.

Na druhej strane, členské krajiny tieto výzvy vnímajú, ale snažia sa nenavyšovať celkovú obálku, skôr nachádzať medzery a možnosti niekde v rámci jeho súčasnej výšky. V rozpočte 2017 aj v komunikácii predsedníctva voči EK a EP chceme zdôrazňovať, že všetky európske inštitúcie prijali záväzok znížiť stav zamestnancov o 5 %, čo sa zatiaľ nedeje, najmä v niektorých organizáciách EK a v EP. Rada si toto zatiaľ plní. Sú tu rezervy, ktoré sa dajú využiť a budeme na to zo strany členských krajín tlačiť.

REKLAMA

REKLAMA