Európa bude ešte závislejšia na dovoze surovín

Ovplyvní to jej energetickú bezpečnosť. Dovozcovia sa obrátia k ázijským trhom.

Pawel Olejarnik
Zdroj: SFPA

Aké najvýznamnejšie posuny v svetovom energetickom mixe môžeme očakávať v najbližších desaťročiach?

Čo sa týka budúceho energetického mixu, ako Medzinárodná energetická agentúra (IEA) ukázala vo svojej správe World Energy Outlook, musíme mať na pamäti tri kľúčové body. Prvým z nich je jasný posun dopytu po energiách v Ázii, v dôsledku čoho dôjde k nárastu obchodu s energiami určených pre tieto trhy.

Po druhé si myslím, že veľmi dôležitým aspektom bude rýchlo rastúce tempo dekarbonizácie energetického sektora, kvôli silnej prítomnosti obnoviteľných zdrojov energie (OZE). Naše prognózy napríklad ukazujú, že EÚ bude do roku 2040 vyrábať zhruba polovicu svojej elektrickej energie z OZE.

V neposlednom rade je to prepojenie medzi energiou a zmenou klímy. Už teraz je jasné, a to najmä s blížiacimi sa rokovaniami COP21 v Paríži, že mnoho národov to myslí so zmenami klímy vážne. Takže tí, ktorí sa venujú analýze energetického sektora by mali venovať väčšiu pozornosť týmto rokovaniam.

Spomenuli ste, že obchod s energiami sa bude presúvať do Ázie. Čo to znamená pre energetickú bezpečnosť Európy?

Ázijský trh s energiami sa naozaj stane dôležitým, pretože ázijské ekonomiky budú potrebovať viac energie na ich rozvoj. Do roku 2040 prebehne asi 80 % všetkých obchodov s uhlím v Ázii. V prípade obchodu s ropu to bude asi 70 % a 60 % pre obchod so zemným plynom. Európa však ostane aj naďalej dôležitá najmä v prípade obchodu s plynom, pretože ostane najväčším regiónom dovážajúcim plyn. Zároveň však mnoho dodávateľov plynu do Európy, ako je Rusko, bude mať aj iných obchodných partnerov a to najmä v Ázii. Takže Európa by nemala zaspať na vavrínoch iba preto, že dopyt po plyne v regióne ostáva na rovnakej úrovni. Domáca produkcia poklesne a Európa sa stane čoraz závislejšia na dovoze, čím sa ešte zdôrazní význam energetickej bezpečnosti.

Čo sa týka dekarbonizácie a COP21, krajiny OECD nedávno prisľúbili zastaviť vývozné kredity pre neefektívne uhoľné technológie. Akú budúcnosť vidíte v uhlí?

To nás opäť privádza späť do Ázie, pretože práve v tejto oblasti spočíva budúcnosť uhlia. Dopyt po uhlí v rozvinutých ekonomikách, ako je Európska únia, Spojené štáty alebo Japonsko bude aj naďalej klesať a to najmä kvôli dekarbonizácii a opatreniam na zvýšenie energetickej účinnosti. Pokiaľ ide o budúcnosť ázijského uhlia je potrebné si uvedomiť, že Čína, ktorá v poslednej dekáde stála za najväčším nárastom dopytu po tejto komodite, minulý rok znížila svoju spotrebu. Pri pohľade na energetické politiky, ktoré čínska vláda zaviedla a navrhuje vidíme, že čínsky dopyt po uhlí ostane v dlhodobom horizonte rovnaký. Zdá sa, že tento trend mnohých hráčov na medzinárodnom trhu s uhlím zaskočil. Avšak my v IEA sme už niekoľko rokov poukazovali na spomaľovanie čínskeho dopytu po uhlí kvôli tlaku na využívanie obnoviteľných zdrojov energie, jadrovej energie a energetickej efektívnosti. Okrem toho spomaľuje aj čínsky hospodársky rast a vláda sa zároveň pokúša reštrukturalizovať ekonomiku, odkloniť sa od ťažkého priemyslu k sektoru služieb. To je jeden z dôvodov,  prečo sú ceny uhlia na medzinárodných trhoch také nízke, približne 50 dolárov za tonu. Podobné úrovne sme videli naposledy v roku 2000 a to len preto, že producenti uhlia precenili koľko bude Čína naozaj dovážať. Trh teraz čelí nadbytku zásob.

V našich odhadoch nahradia Čínu krajiny ako India a juhovýchodné ázijské krajiny ako Indonézia, Malajzia a Thajsko. India sa napríklad stane druhým najväčším výrobcom  a spotrebiteľom uhlia na svete. Zároveň bude aj najväčším dovozcom.

Ako k tomuto vývoju prispeje klimatická konferencia COP21?

Ak sa pozrieme na záväzky krajín v rámci COP21, je jasné, že prístup k dopytu po uhlí sa v budúcnosti zmení. Avšak nemôžeme očakávať, že rozvojové krajiny sa úplne uhliu vyhnú, pretože je zrejmé, že uhlie v minulosti ale aj v budúcnosti bude poháňať veľký podiel globálneho ekonomického rastu. Dúfame však, že COP21 zdôrazní, že ak krajiny plánujú používať uhlie mali by to robiť čo najefektívnejším spôsobom. Dnes približne polovicu svetových emisií energetického sektora tvoria najmenej efektívne uhoľné elektrárne a preto je dôležité sa do budúcna spoľahnúť na najmodernejšie technológie. Pokiaľ to správne chápem, o tom bola aj diskusia o vývozných kreditoch pre uhoľné technológie. Niektorí zainteresovaní sa obávajú, že úplný zákaz vývozu by viedol k situácii, že rozvojové krajiny budú hľadať technológie inde a budú investovať do menej efektívnych riešení.

Tie by však boli pre nich dostupnejšie.

Na prvý pohľad áno, ale musíme k tomu pristupovať komplexne a pozrieť sa aj na externality ako je znečistenie ovzdušia a emisie CO2. Ak zoberiete do úvahy aj tieto náklady je zrejmé, že sa viac oplatí investovať do účinnejších uhoľných elektrární.

Okrem toho, by sme sa na to mali pozrieť aj z hľadiska energetickej bezpečnosti. Ak máte najúčinnejšiu elektráreň, použijete menej uhlia, teda vaša potreba dovážať klesá, čo zvyšuje energetickú bezpečnosť. Napríklad India čoskoro predbehne Čínu, EÚ a Japonsko a stane sa najväčším svetovým dovozcom uhlia, takže čím viac India investuje do technológií, tým viac dokáže odolávať svojej závislosti na medzinárodných trhoch s uhlím.

Ako dlho môžeme počítať s nízkymi cenami ropy? Ako vplývajú na investície do energetickej účinnosti?

Pri pohľade na dnešnú situáciu na trhu je jasné, že čelíme prebytku ponuky ropy ale vidíme, že trhy smerujú k obnoveniu rovnováhy, ktorá by mala nastať v roku 2020, pretože dnešné nízke ceny oslabujú potrebné investície. Už dnes zachytávame signáli, že pri súčasných cenách USA s najväčšou pravdepodobnosťou budúci rok zníži produkciu nekonvenčnej ropy. Ak sa produkcia ropy kvôli nízkym cenám „zasekne“ v USA alebo inde, bude to pre trh signál, že je potrebné zvýšiť ceny, aby sa urýchlili investície do nových kapacít. Predpokladáme, že do roku 2020  cena ropy dosiahne 85 dolárov za barel oproti tohtoročnému priemeru 50 dolárov.

Je pravda, že z pohľadu spotrebiteľa nízke ceny ropy odrádzajú od investícií do energetickej efektívnosti a to napríklad v oblasti dopravy. Čísla naznačujú, že napríklad v niektorých častiach USA spotrebitelia prechádzajú na automobily poháňané plynom. Ľudia sú menej ochotní kúpiť si auto na elektrický pohon, pretože návratnosť investície je oveľa dlhšia.

Pozadie

Pawel Olejarnik je analytik Medzinárodnej energetickej agentúry a spoluautor správy World Energy Outlook 2015.

Rozhovor vznikol na 9. ročníku Stredoeurópskej energetickej konferencie, ktorú pripravila Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku v spolupráci s partnermi.

REKLAMA

REKLAMA