Ak s ťažbou bridlicového plynu začne Čína, pravidlá hry sa zmenia

Hoci má bridlicový plyn v Európe veľký potenciál, jeho rozvoju bráni akceptovanie verejnosťou, potreba rozsiahlej technickej úpravy prepravných sietí i zložité národné regulačné rámce. Ak navyše na scénu vstúpi Čína, pravidlá hry sa úplne zmenia. Uviedol to v rozhovore pre český EurActiv Pawel Konzal zo Svetového ekonomického fóra.

Pawel Konzal
http://euractiv.sk

Začnime otázkou o budúcnosti energetickej politiky po udalostiach v Japonsku. Vláda nemeckej kancelárky Angely Merkelovej v reakcii na haváriu v atómovej elektrárni Fukušima v marci tohto roku rozhodla o odstavení nemeckých jadrových elektrární. Ako to podľa Vás ovplyvní energetický mix?

Po jadrovej havárii vo Fukušime tu panovalo obdobie neistoty, ale jedna vec, ktorá bola jasná od samého začiatku, bolo to, že krajiny, ktoré plánovali ešte viac využívať jadro, v tom budú tak či tak pokračovať. Ide predovšetkým o štáty ako je Čína, India alebo Rusko, kde sa výstavba jadrových elektrární plánovala, alebo už prebieha. To isté platí pre krajiny OECD ako je Veľká Británia, Francúzsko alebo Poľsko. Dôjde síce pravdepodobne k revízii bezpečnostných štandardov, ale nič sa tým nezastaví.

Uzatvorenie jadrových elektrární v Nemecku a ďalších krajinách energetický mix určite ovplyvní. Ponúkajú sa hneď štyri ďalšie zdroje, ktoré môžu vzniknutú medzeru po jadre nahradiť: ide o uhlie, energiu z obnoviteľných zdrojov (OZE), zemný plyn a energetickú účinnosť. Nie všetky pri tom musia byť súčasne v každej krajine. Napríklad vo Francúzsku alebo Švajčiarsku budú hrať najväčšiu rolu pravdepodobne obnoviteľné zdroje a potom zemný plyn a energetická účinnosť.

V poslednej dobe sa v tejto súvislosti hovorí o rozvoji uhoľných elektrární. Hovorí sa najmä o Poľsku, ktoré susedí s Nemeckom a kde má uhlie silné zastúpenie. Myslíte si, že dôjde k využitiu tohto potenciálu?

Áno, je to možné. Ale mali by sme zmieniť aj ďalšie časti sveta, pretože v krajinách ako je Malajzia alebo Indonézia sa výstavba nových atómových elektrární zvažovala. Teraz sa ale ukazuje, že uhlie bude tým zdrojom, ktoré bude v budúcnosti pokrývať veľkú časť ich dopytu. Samozrejme, v Európe je to trochu iné, predovšetkým kvôli cene uhlíka, ale uhlie určite časť tejto medzery zaplní.

Okrem Nemecka, o ktorom už bola reč, dochádza k postupnému odstaveniu jadrových elektrární aj v Švajčiarsku, ktoré sa rozhodlo zastaviť prevádzku svojich zariadení, a tiež v Taliansku. Myslíte si, že by sa niečo podobné mohlo stať aj v Poľsku?

Domnievam sa, že jadrový program v Poľsku bude stále pokračovať. Vždy je tu možnosť, že prebehne nejaká kontrola bezpečnostných štandardov, ktorá vždy môže mať vplyv na priebeh tendrov, ale nemyslím si, že bude program sám o sebe zrušený.

To ale tiež záleží na tom, čo si myslia ľudia. Poľský prezident v tejto súvislosti nevylúčil ani referendum

V členských krajinách OECD alebo EÚ predstavuje názor verejnosti najdôležitejší faktor, ktorý ovplyvňuje rozhodovanie. Musel by som sa pozrieť na výsledky posledných prieskumov, ale aj tak si myslím, že Poliaci pokračovanie jadrového programu podporia.

Pokúsim sa ale odpoveď z iného uhla pohľadu. Predstavte si trojuholník, ktorého vrcholy tvoria bezpečnosť dodávok, konkurencieschopnosť a udržateľnosť životného prostredia. Sú to tri politické ciele, ktoré ovplyvňujú rozhodnutie v danej oblasti. Samozrejme, nie je možné v jednom okamžiku pokúšať sa maximalizovať všetky tri. Možné je to len pri jednom, s tým, že ostatné dva ciele udržujete na minime, ktoré je pre vás prijateľné. Podľa môjho názoru v krajinách ako je Poľsko, teda v rýchlo rastúcich ekonomikách, kde existuje predpoklad dopytu po energii a kde sa veľká časť elektriny vyrábala z uhlia, budú všetky zmienené ciele hrať v prospech jadra.*

Presuňme sa od jadra k plynu, pretože práve tento sektor zažíva v posledných rokoch a mesiacoch dramatické zmeny. V Spojených štátoch dochádza k obrovskému rozvoju ťažby bridlicového plynu, čo má výrazný vplyv okrem iného aj na prepravné trasy. Môžete niektoré z týchto zmien priblížiť?

Po prvé, ako ste zmienili, k týmto zmenám došlo v priebehu uplynulých rokoch i mesiacov. K tým, čo sa odohrali v poslednej dobe (konkrétne na začiatku 80. rokov), patrí rozvoj technológií horizontálneho vŕtania a hydraulického štiepenia. Tieto dve technológie sa podarilo úspešne vylepšiť a počas dvoch dekád v širokom meradle rozšíriť po Spojených štátoch, čo v tejto krajine vyvolalo obrovský nárast ponuky zemného plynu.

Ako to zmenilo situáciu na trhoch so zemným plynom?

Pred desiatimi rokmi sa očakávalo, že sa Spojené štáty stanú veľkým dovozcom skvapalneného plynu (LNG), a preto v minulých desaťročiach dochádzalo k budovaniu dôležitej infraštruktúry. Vďaka obrovským zásobám, ale aj lacným dodávkam bridlicového plynu, ktorý nájdeme po celom území Severnej Ameriky, sa trh premenil – najprv na tomto kontinente a potom aj inde na svete. Dodávky LNG, ktoré boli určené pre USA, bolo nutné presmerovať.

Akým spôsobom podľa Vás bridlicový plyn ovplyvní trh v budúcnosti?

Dôležitou otázkou je, či sa zo Severnej Ameriky stane významný vývozca plynu, prípadne ako dlho bude stav charakterizovaný vysokou ponukou lacného zemného plynu trvať. Na to možno odpovedať len tým, že i pri nízkych cenách plynu budú firmy v ťažbe pokračovať, pretože si budú chcieť udržať licencie a zaplatiť nájom z prenajatých pozemkov.

Americký Kongres v nedávnej dobe vydal prvé povolenie prestavať terminál LNG pre dovoz plynu na vývozný terminál. Znamená to, že Spojené štáty budú schopné časť plynu vyvážať. Ďalšou otázkou, ktorá sa ponúka, je, či sa podobná revolúcia v podobe zahájenia ťažby z nekonvenčných nálezísk zemného plynu môže odohrať i v Európe a Ázii. V každom prípade európsky kontinent bude z ťažby nekonvenčného plynu v Severnej Amerike profitovať, a už vlastne profituje. Európa každopádne získa aj v prípade, že k rozvoju nekonvenčnej ťažby dôjde v Ázii, pretože tým dôjde k vyššiemu než očakávanému uvoľneniu ponuky LNG.

Je možné, že sa začne nekonvenčný plyn ťažiť aj v Európe?

Aby sa tak stalo, muselo by sa mnoho vecí zmeniť. V Severnej Amerike majú dlhú tradíciu ťažby z ložísk, ktoré sa nachádzajú na pevnine (onshore). To však nie je prípad Európy. Kameňom úrazu teda je, či sú ľudia na tento spôsob ťažby zvyknutí. Pokiaľ sú ľudia zvyknutí pozerať sa na podobné zariadenia sto rokov, neprekvapí ich, keď v krajine niečo podobné vyrastie. Môžete síce namietnuť, že v Európe je skúsenosť s ťažbou uhlia, ale to je niečo úplne iné.

Na druhej strane platí, že technológie ťažby nekonvenčného zemného plynu prešli v posledných dekádach dramatickou premenou. V Spojených štátoch už nedochádza k takému narušovaniu krajiny ako v minulosti.

Ako sa vďaka novým technológiám zmenili využiteľné rezervy zemného plynu? Ako sa tým zvýšili – o desiatky alebo o stovky rokov? Možno dnes plyn považovať za bezpečný zdroj energie?

Určite. Doba, po ktorú je možné dopyt v Spojených štátoch uspokojovať, sa vďaka zásobám nekonvenčného zemného plynu takmer zdvojnásobila.

Konieckoncov môžete nahliadnuť aj do štúdie, ktorú spracoval americký Úrad pre energetické informácie (EIA). Nájdete tam odhady potenciálu ťažby bridlicového plynu v jednotlivých krajinách sveta. Hlavný poznatok je: áno, potenciál je obrovský, a to i v porovnaní s konvenčnými zásobami. Ale ako som už povedal, musela by sa zmeniť spoločenská prijateľnosť, technológie a tiež právny rámec.

Druhá vec je, že vlastníkom pôdy v Spojených štátoch patria zároveň aj ložiská. V Európe je ale ich vlastníkom štát. To má samozrejme vplyv na obchodný model, pretože v Spojených štátoch sú vlastníci priamo motivovaní k ťažbe zdrojov, ktoré sa pod ich pozemkami nachádzajú, keďže im to prináša rentu. V prípade Európe je otázne, či vlastníci majú dostatočnú motiváciu.

S nekonvenčnou ťažbou to v Európe zjavne nebude úplne jednoduché. Čo ale v Rusku, arabských krajinách alebo na Blízkom východe? Majú tieto krajiny nejaký potenciál?

Samozrejme. Ale Rusko má veľký potenciál aj v konvenčnom plyne, takže to je niečo iné. Z krajín mimo EÚ je z tohto pohľadu zaujímavá skôr Ukrajina. Najväčší potenciál, a to je potrebné zmieniť, má Čína. Pokiaľ by s ťažbou začala Čína, pravidlá hry sa úplne zmenia.

A pokiaľ ide o Blízky východ, okrem odlišnej geologickej štruktúry by bol problém hlavne s nedostatkom vody, pretože tej sa pri ťažbe bridlicového plynu spotrebuje naozaj veľa.

Keď si predstavíme, že by sa s ťažbou bridlicového plynu v Európe predsa len začalo, ako by sa musela zmeniť distribučná sieť?

Distribučná sieť je v prípade bridlicového plynu skutočné zásadná. Ložiská sú roztrúsené a vy musíte plyn dostať na miesto, kde je po ňom dopyt. V severnej Amerike je distribučná sieť ohromná a veľmi prepracovaná…

Pokiaľ by sa ťažba bridlicového plynu v Európe naozaj rozšírila, bolo by potrebné urobiť buď niečo s distribučnou sieťou tak, aby vyzerala ako v USA, alebo by sa plyn musel spotrebovávať v tom mieste, kde dochádza k ťažbe. Napríklad v Poľsku by sa mohol využívať k výrobe elektriny s tým, že by sa jej časť vyvážala. Inými slovami: buď budete plyn transportovať v podobe molekuly – v takomto prípade musíte vystavať plynovodnú distribučnú sieť, alebo ho budete prepravovať v podobe elektrónu a v takomto prípade potrebujete elektrickú sieť.

Môže mať rozvoj nekonvenčného zemného plynu vplyv na plynovodné projekty ako sú napríklad Nabucco alebo Južný tok, ktoré sa v súčasnej dobe v Európe plánujú ale sú už vo výstavbe?

Vo Svetovom ekonomickom fóre (WEF) sa až toľko nevenujeme tomu, akým spôsobom sa zmenia jednotlivé konkrétne projekty, pretože vo výsledku to závisí na spoločnostiach, ktoré ich stavujú. Oveľa viac nás zaujímajú makro trendy, ktoré môžu energetickú architektúru skutočne premeniť.

Konieckoncov, v tejto súvislosti môžem odkázať na našu poslednú správu o trhu so zemným plynom. Polovicu dokumentu tvorí výskum, ktorý uskutočnili vedci z Cambridge v spolupráci s ďalšími organizáciami a druhú časť tvoria názory výkonných riaditeľov spoločností, vrátane GdF, Total alebo Talisman Energy. Je to veľmi zaujímavé a môžem vrelo odporučiť na čítanie.

Pawel Konzal pracuje pre Svetové ekonomické fórum (WEF). V minulosti pôsobil ako poradca poľského ministra hospodárstva. Má bohaté pracovné skúsenosti z Polish Oil and Gas Company a poľského stáleho zastúpenia pri EÚ.

* Pozn. redakcie: Viď Energia.sk: Prieskum: Poliaci už nechcú jadrové elektrárne (10.08.2011)

REKLAMA

REKLAMA